Stanica France Info poukázala na to, že medzi podporovateľmi Ukrajiny (Macrona nevynímajúc) narastá obava z možného víťazstva Ruska. „Strach sa zväčšil po ústupe z Avdijivky," upozornila. Po stiahnutí ukrajinskej armády z tohto opevneného mesta pred necelými dvomi týždňami možno Macron spozornel ešte viac. Ďalším problémom je nateraz neochota väčšiny členov Kongresu USA schváliť nový veľký balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Všimnúť si treba aj to, že Macron i Attal čoraz hlasitejšie tvrdia, že na ukrajinsko-ruskom fronte sa ocitá v stávke bezpečnosť celej Európy.
Ústup z Avdijivky, ktorú Rusi obsadili pred necelými dvomi týždňami, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zdôvodňoval najmä nedostatkom munície. Posťažoval, že jeho armáda nedostala zo sľubovaného množstva zo zahraničia ani nie polovicu, bola to iba necelá tretina.
Vypočujte si podcast denníka Pravda s vojenským analytikom Vladimírom Bednárom.
Ešte pred summitom podporovateľov Kyjeva, ktorý sa konal v Paríži, Macron apeloval na domáci zbrojný priemysel, aby prešiel do stavu vojnového hospodárstva. Inak povedané, aby zvýšil výrobu. Zjavne je to potrebné, ak nemajú prevážiť vyhlásenia o podpore Zelenského nad konkrétnymi činmi. Predseda senátneho výboru pre obranu Cédric Perrin pred mesiacom upozornil, že výroba munície je v Európe vrátane Francúzska veľmi slabá.
Senátor jasne naznačil, že Putinova armáda má jednu výraznú výhodu v porovnaní s ozbrojenými silami Zelenského: kým Ukrajinci denne vystrelia 5-tisíc až 8-tisíc delostreleckých granátov, naopak, Rusi ich použijú 10-tisíc až 15-tisíc. Minister obrany Sébastien Lécornu ubezpečil, že robí kroky, aby sa situácia zlepšila. „Od začiatku februára sa vyrába 3-tisíc delostreleckých granátov," citovali ho noviny Le Monde. Keď Francúzsko začalo dodávať túto muníciu Ukrajine, zásobovalo ju len tisíc kusmi mesačne. Lécornu verí, že zbrojovka, ktorá vyrába tieto granáty, v blízkom čase zvýši svoju produkciu.
Túto muníciu používa francúzsky delostrelecký systém značky Caesar. Ukrajinci ich majú okolo 50 kusov (darovali im ich Francúzi aj Dáni). Caesar má dostrel 40 kilometrov. Macron by chcel v tomto roku poskytnúť Zelenskému dovedna 78 samohybných húfnic tohto typu.
Čo sa týka prípadného vyslania francúzskych vojakov na Ukrajinu, o čom špekuluje Macron, podľa posledných údajov ministerstva obrany ide o výrazné kapacitné možnosti. Národná stratégia sa opiera o to, že okamžite sa dokáže mobilizovať 130-tisíc príslušníkov pozemných ozbrojených síl, z toho viac ako 25-tisíc je v zálohe.
Denník Le Figaro uviedol tri hypotetické možnosti nasadenia francúzskej armády: v prípade individuálnej alebo kolektívnej obrany, s mandátom Bezpečnostnej rady OSN alebo so súhlasom štátu, do ktorého majú vojaci prísť. Rozhodnutie o vyslaní vojakov prijíma prezident na zasadnutí Národnej rady pre obranu a bezpečnosť.
V prípade, že by sa zahraničná intervencia predĺžila na viac ako štyri mesiace, hlava štátu sa musí obrátiť na parlament. Macron by potreboval aj súhlas premiéra, respektíve ministra obrany. Problém by to nemal byť, pretože vo vláde sú jeho ľudia. Vyskytli sa však situácie, keď to vyzeralo inak, čo vyplývalo zo skutočnosti, že prezident a vláda nepochádzali z rovnakého politického tábora.
Le Figaro pripomenul prípad z roku 1999, keď v Elyzejskom paláci úradoval pravicový politik a, naopak, ministri boli ľavicoví (odzrkadľovalo to odlišné výsledky prezidentských a parlamentných volieb). „Vláda Lionela Jospina bola proti prezidentovi Jacquovi Chiracovi v súvislosti s francúzskou intervenciou do Abidžanu počas nepokojov, ktoré zasiahli Pobrežie Slonoviny."
Univerzitná profesorka práva Julia Grignonová podľa týchto novín upozornila, že keby Macron oficiálne rozhodol o vyslaní vojakov na Ukrajinu, tí by sa stali súčasťou tamojšieho ozbrojeného konfliktu v zmysle medzinárodného humanitárneho práva, ktoré by boli povinní dodržiavať. Platilo by to bez ohľadu na to, že Paríž nehovorí o nasadení svojich mužov do oblastí, kde sa bojuje. Šéf diplomacie Stéphane Séjourné vyhlásil, že na ukrajinskom území by mohlo ísť o operácie, ako sú odmínovanie, pomoc pri výrobe zbraní, kybernetická oblasť.
Grignonová načrtla aj hypotetický extrémny scenár. Došlo by k nemu, keby Francúzi akýmkoľvek spôsobom zaútočili proti ruským vojakom alebo by sa snažili likvidovať ich muničné sklady. „Moskva by sa im za to mohla revanšovať," priblížila expertka. V takomto krajnom prípade, no nateraz absolútne nepredstaviteľnom, by NATO mohlo aktivovať článok 5 Washingtonskej zmluvy z roku 1949 a poskytnúť Francúzsku pomoc. Podľa tohto článku akýkoľvek útok proti jednému alebo viacerým členským štátom sa bude považovať za útok proti všetkým.
Mimochodom, médiá vo Francúzsku pripomenuli, že Macron prvýkrát hovoril o nevyhnutnosti vojenského víťazstva Ukrajiny nad Ruskom v máji 2023 na Slovensku. Rečnil vtedy v Bratislave na konferencii GLOBSEC. Zároveň hovoril o svojej neochvejnej podpore Kyjeva, aby rozptýlil obavy partnerských štátov, že k ukončeniu vojny povedú jedine veľké ústupky voči Moskve.
Prvý rok vojny tak odhodlane Macron nepôsobil, upozornil Le Figaro. „Dlho bol považovaný v Európe za jeden zo slabých článkov podpory pre Ukrajinu. Po invázii vo februári 2022 viackrát telefonoval s Putinom, dúfal, že ho privedie k rozumu a myslel si, že nie je možné ponížiť Rusko. Po dvoch rokoch sa Macron stal jedným z najsilnejších obhajcov podpory pre Ukrajinu," poznamenala komentátorka Isabelle Lasserrová. Vlani tiež vysvitlo, že telefonický kontakt Macrona s Putinom je už minulosť. Vzťahy medzi Parížom a Moskvou sú teraz jednoznačne najhoršie od skončenia studenej vojny.