Dokument je datovaný 15. aprílom 2022 – po návšteve vtedajšieho britského premiéra Borisa Johnsona v Kyjeve. Johnsona ruská strana viní z toho, že tlačil na ukrajinské vedenie, aby takúto dohodu neprijalo.
Návrh zahŕňal okrem iného záväzok Ukrajiny vzdať sa svojich snáh vstúpiť do NATO a zachovať si neutrálny status. Dokument zároveň neobsahoval zákaz vstupu Ukrajiny do EÚ.
Čítajte aj Kuleba: Viedli sme 200 kôl rokovaní s Moskvou. Žiadny rozhovor nezabránil Putinovi rozpútať brutalitu
V texte sa píše aj o redukcii ukrajinskej armády. Predstavy rokujúcich strán o rozsahu tejto redukcie sa však líšili: Rusko trvalo na 85 000 vojakoch, 342 tankoch, 519 delách, zatiaľ čo Ukrajina údajne chcela mať 250 000 vojakov, 800 tankov a 1900 diel.
Počítalo sa aj s tým, že na Ukrajine by platil zákaz rozmiestňovania cudzieho vojenského personálu a zbraní vrátane rakiet.
Dokument tiež rátal s tým, že polostrov Krym zostane pod ruskou kontrolou bez formálneho vzdania sa suverenity nad ním zo strany Ukrajiny.
O budúcnosti častí Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, ktoré boli do 24. februára 2022 pod ruskou kontrolou, sa malo rozhodnúť počas rokovaní prezidentov oboch krajín.
Výber fotografií redakcie Defence News zachytávajúci dva roky bojov Ukrajiny o svoju existenciu.
Dokument nehovoril o štatúte iných území okupovaných Ruskom – predtým sa opakovane uvádzalo, že sa v ňom počítalo s odchodom ruských jednotiek a návratom území pod kontrolu Ukrajiny.
Rusko predložilo mnoho ďalších požiadaviek, s ktorými Ukrajina nesúhlasila.
Išlo napr. o rozšírenie oficiálneho používania ruského jazyka na Ukrajine, upustenie od vyšetrovania údajných vojnových zločinov na Ukrajine a zrušenie všetkých sankcií.
Kyjev nesúhlasil ani s tým, aby niektorá z krajín, ktoré garantujú bezpečnosť Ukrajiny (patrí medzi ne aj Rusko), mala právo veta: Kyjev veril, že to môže Rusku dať „voľnú ruku“ pre novú agresiu niekedy v budúcnosti.
Podľa WSJ rokovania pokračovali do júna 2022 a zastavili sa na podnet Ukrajiny. Moskva predtým tvrdila, že rokovania sa skončili v apríli.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v komentári k článku WSJ uviedol, že Moskva si neželá, aby bol dokument zverejnený. Dodal, že ak sa mierové rokovania obnovia, podmienky Ruska už budú iné – keďže odvtedy Rusko oznámilo anexiu štyroch ďalších ukrajinských regiónov.
Ukrajinské úrady zverejnenie návrhu mierovej dohody nekomentovali, podotklo REF/RL.
Obe strany predtým priznali, že o podmienkach možnej mierovej dohody sa rokovalo v Istanbule a nejaký čas aj po istanbulských rokovaniach. Následne ruské vedenie obvinilo Ukrajinu a jej západných spojencov, najmä Britániu, z narúšania dohôd.
Čítajte aj Dodávky zbraní Kyjevu prospievajú mieru, polemizuje Zeman na diaľku s Ficom
Vlani v novembri vedúci ukrajinskej delegácie Davyd Arachamija v rozhovore pre televízny kanál 1+1 povedal, že hlavnou požiadavkou Moskvy je neutralita Ukrajiny.
Podľa Arachamiju ukrajinská strana dohodu odmietla z dvoch dôvodov: pre nutnosť zmeniť ukrajinskú ústavu, pretože v nej je zakotvené želanie vstúpiť do NATO, a pre to, že Ukrajina neverí, že by Rusko dohodu aj plnilo.
V novembri 2022 ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predstavil ukrajinský desaťbodový mierový plán. Stanovuje sa v ňom, že akékoľvek rokovania s Moskvou sa môžu začať až po vrátení všetkých okupovaných území – vrátane anektovaného Krymu – pod správu Ukrajiny a po stiahnutí ruských jednotiek zo všetkých oblastí, ktoré obsadili.