„Je neodkladne potrebné nájsť spôsob, ako tento odstavený majetok uvoľniť, aby sme podporili odpor a dlhodobú obnovu Ukrajiny,“ uviedla pred pár dňami v São Paulo americká ministerka financií Janet Yellenová.
Do Brazílie prišla rokovať s kolegami a guvernérmi centrálnych bánk skupiny G20, ktorá združuje najväčšie svetové ekonomiky. Členom G20 je však aj Rusko a jeho podporovatelia Čína a India.
Porušenie medzinárodného práva?
Podľa Yellenovej by použitie ruských rezerv na pomoc Ukrajine mohlo Rusko odradiť od pokračovania vo vojne a mohlo by byť podnetom k tomu, aby si bojujúce strany opäť sadli k stolu a vyrokovali spravodlivý mier.
USA túto tému v São Paulo preberali aj na užšom stretnutí v rámci skupiny G7 (siedmich najvyspelejších štátov sveta), no u európskych partnerov nenašli podporu.
Čítajte viac Zlé správy pre ruskú ekonomiku. Zisky v bankách začali klesať
„Chceme udržať tlak na Rusko, zvýšiť ho a na druhej strane posilniť odolnosť Ukrajiny v tejto strašnej vojne,“ oznámil po zasadnutí G7 nemecký minister financií Christian Lindner. Pri úvahách o využití ruských peňazí však zostáva opatrný.
„Skupina G7 by mala spolupracovať, aby preskúmala celý rad možných riešení – zabavenie samotných aktív alebo ich využitie na ručenie pre pôžičky na globálnych trhoch,“ vysvetlila Yellenová.
Kritici však spochybňujú, či by také opatrenia z právneho hľadiska vôbec obstáli. Podľa nich totiž nie je možné použiť ako zábezpeku cudzí majetok. Aj v tomto prípade by zrejme bolo potrebné ruské aktíva najprv skonfiškovať. Za problém to považujú predovšetkým niektoré členské štáty G7 – Nemecko, Francúzsko a Taliansko.
Zamietavý postoj Európskej únie jasne vyjadril francúzsky minister financií Bruno Le Maire. „V súčasnosti nemáme nijaký právny základ na to, aby sme zabavili ruské aktíva,“ upozornil a partnerov varoval, aby nepodnikali nič, čo by porušilo medzinárodné právo.
Krajiny EÚ majú tiež obavy, aby prípadné skonfiškovanie majetku Ruskej centrálnej banky nevytvorilo nevhodný precedens do budúcnosti, pretože o 15 či 20 rokov by sa situácia mohla zopakovať. Kritici pripomínajú, že suverenita štátov je nedotknuteľná.
Foto: SITA/AP
Európska centrálna banka argumentuje i tým, že keby Západ zabavil zmrazené ruské aktíva, mohlo by to ohroziť dôveru v euro a tým aj stabilitu meny. Niektoré štáty by si potom z obavy, aby nedopadli ako Rusko, mohli svoje finančné rezervy previesť z eurozóny do iných krajín.
V európskych bankách by následne chýbali prostriedky pre potrebné investície. Podľa Yellenovej sú však také špekulácie prehnané.
„Pracujeme všetci spolu. Neexistuje žiadna alternatíva k doláru, euru a jenu,“ zdôraznila. Otázkou tiež zostáva, v akých iných štátoch so stabilnou menou by si krajiny ako Čína a India mohli uložiť svoje finančné zdroje.
Čítajte viac Blanár rokoval s Lavrovom. Opozícia to kritizuje, Fico hovorí o vyváženej politike
Výnosy by nestačili
Lindner ako protinávrh predostrel plán, na ktorom teraz pracuje EÚ. Nepočíta síce s priamym zabavením zmrazeného ruského majetku, ale hľadá spôsob, ako výnosy (úroky) z týchto aktív použiť v prospech Ukrajiny.
V európskych bankách zostalo po februári 2022 zmrazených zhruba 200 miliárd eur. Väčšinu týchto rezerv odvtedy spravuje belgická organizácia Euroclear, ktorá sa špecializuje na finančné služby.
Len v uplynulom roku dosiahli výnosy z úrokov a cenných papierov 4,4 miliardy eur, ale vzhľadom na to, že aj na ne sa vzťahujú sankcie EÚ, Rusko ich nedostalo. Teraz by sa mohli použiť na obnovu zničenej Ukrajiny.
"Je to realistický a právne bezpečný krok, ktorý je aj možné v krátkom čase presadiť. A na to sa sústreďujeme,“ vyhlásil pre tlač nemecký minister financií.
Ako dodal, očakáva, že Európska komisia čoskoro pripraví konkrétny návrh. Najprv by malo ísť o jednocifernú miliardovú sumu, no v nasledujúcich rokoch by sa príspevky mali zvýšiť.
Čítajte viac Zelenskyj vyzval UNESCO: Zachráňte Odesu pred bombami
Američanom sa však tento plán zdá málo ambiciózny a uprednostňujú konfiškáciu ruských aktív. Zástancovia tohto kroku zdôvodňujú, že brať ohľad na medzinárodné právo v prípade krajiny, ktorá ho svojou agresívnou vojnou už dva roky porušuje, nemá význam.
Pripomínajú tiež, že ozbrojený konflikt na Ukrajine spôsobil výrazne vyššie škody, ako je celková hodnota zmrazeného ruského majetku. Podľa odhadu Svetovej banky ide o sumu približne 400 miliárd eur.
Keďže však európske štáty trvajú na tom, že situáciu treba najprv dobre preskúmať, riešenie tejto otázky si ešte vyžaduje čas.