Experti hovoria o zlovestných trendoch, ktoré môžu nasmerovať svet ku globálnej katastrofe. Pripomenuli, že rok 2023 bol najhorúcejší v histórii meraní a masívne záplavy, požiare a ďalšie katastrofy súvisiace s klímou zasiahli milióny ľudí na celom svete. Problémom je aj šírenie prevratných technológií bez toho, aby to bolo spojené so zmysluplnou reguláciou.
A, samozrejme, vedci neobišli ani „klasickejšiu“ hrozbu pre ľudstvo, teda atómovky. V tejto súvislosti pripomenuli vojnu na Ukrajine a to, že sa veľmoci stále viac spoliehajú na jadrové zbrane, čo znamená, že narastá riziko eskalácie.
"Čína, Rusko a Spojené štáty vynakladajú obrovské sumy na rozšírenie alebo modernizáciu svojich jadrových arzenálov, čím sa zvyšuje stále prítomné nebezpečenstvo jadrovej vojny v dôsledku omylu alebo nesprávnych kalkulácií,“ napísal tím vedcov.
Jadrové tirády a plány
Veľká ruská invázia na Ukrajinu, ktorú šéf Kremľa Vladimir Putin spustil vo februári 2022, sa od začiatku spája s atómovou rétorikou. Jadrové tirády bývalého prezidenta Dmitrija Medvedeva asi nikto neberie vážne. No keď okupanti museli ustupovať pred ukrajinskými silami, na stole zrazu bola debata, či sa Moskva neodhodlá použiť taktické atómové zbrane.
V tejto chvíli to vyzerá tak, že Rusko najmä po páde Avdijivky prebralo na časti frontovej línie iniciatívu. Úspechy agresora súvisia i s tým, že Západ nedodal Ukrajine potrebné zbrane a muníciu. Nezdá sa teda, že by mal Kremeľ momentálne dôvod siahnuť po jadrovom arzenáli.
Samozrejme, to mu nebráni naďalej ho vyťahovať rétoricky. Medvedev sa vyhráža zničením západných miest a Putin minulý týždeň vyhlásil, že Západ riskuje jadrovú vojnu, ak by poslal jednotky na Ukrajinu. Ruská hlava štátu takto reagovala na vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.
Šéf Elyzejského paláca povedal, že niektoré európske štáty by mohli zvážiť pomoc pre Kyjev vo forme vojakov. Nie je to nič aktuálne, je to skôr signál, že Západ je naďalej ochotný Ukrajinu podporovať. No agentúra Reuters v tejto súvislosti napísala, že Putin aj predtým hovoril o rizikách priamej konfrontácie NATO a Ruska, ale jeho súčasné varovanie bolo jedno z najotvorenejších.
Pohľad na uvažovania Kremľa, ktorý sa týka jadrových zbraní, ponúkol denník Financial Times. Noviny minulý týždeň zverejnili uniknuté súbory týkajúce ruských taktických atómoviek. Informácie pochádzajú z rokov 2008 – 2014, ale naznačujú, že Moskva je ochotná tieto jadrové zbrane použiť agresívnejšie, ako sa predpokladalo. Hoci ide o staršie dáta, podľa expertov stále odrážajú spôsob, akým Rusko cvičí svoje jadrové sily.
Na druhej strane je potrebné povedať, že sú to aj o scenáre na základe vojnových simulácií, ktoré nemusia úplne odrážať realitu. Je však napríklad jasné, že Kremeľ síce na verejnosti rinčí atómovkami smerom na Západ, ale vážne sa tiež zaoberá hrozbou konfliktu s Čínou, napriek deklarovaným dobrým vzťahom Moskvy a Pekingu.
"Rusko na Ďalekom východe v blízkosti hraníc s Čínou pokračuje v posilňovaní svojich pozícií a v cvičeniach, ktoré zahŕňajú rakety schopné niesť jadrové hlavice,“ uviedol pre Financial Times William Alberque z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie. "Mnohé z týchto systémov majú len taký dosah, aby zasiahli ciele v Číne,“ vysvetlil odborník.
Alberque tvrdí, že to nevyzerá tak, že by Rusko nejakým spôsobom zásadne menilo svoju jadrovú doktrínu. Moskva sa však asi obáva, že Peking by mohol využiť, že je zaneprázdnená na Ukrajine, a vytlačiť ju zo Strednej Ázie.
Uniknuté dokumenty tiež ukazujú, že Rusko sa pri použití taktických jadrových zbraní zaoberá teóriou deeskalácie konfliktu jeho eskaláciou. Zjednodušene povedané je to scenár, keď by Moskva mohla byť ochotná nasadiť menej ničivé atómové zariadenia, aby protivníka šokovala a zastrašila, a tým by ukončila vojnu za podmienok, ktoré by jej hrali do karát.
Mnoho odborníkov si však myslí, že koncept deeskalácie eskaláciou, je len nebezpečná teoretická fantázia. Podľa nich by tento scenár najmä v prípade vojny medzi približne rovnako silnými protivníkmi takmer určite viedol k rozšíreniu konfliktu. Keby Rusko napríklad použilo taktickú jadrovú zbraň proti krajine NATO, odpoveď by síce nemusela prísť v podobe atómového úderu, ale aj masívna konvenčná reakcia by znamenala eskaláciu vojny.
Čítajte viac Zahraniční vojaci na Ukrajine: zbytočná debata alebo snaha zneistiť Putina?
Najnebezpečnejšia situácia
Globálne geopolitické napätie a pokračujúca debata o jadrových zbraniach majú priamy vplyv na krajiny, ktoré vlastnia atómové zbrane.
"Všetkých týchto deväť štátov modernizuje svoj arzenál. Mnohé z nich zvyšujú počet jadrových hlavíc, teda by ich mohli využiť v potenciálnom konflikte. A každá z týchto krajín sa správa menej transparentne, čo sa týka jej atómových zbraní,“ reagoval pre Pravdu Matt Korda zo Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI). "Určite to nie je náhoda, že všetko sa to deje v kontexte dramatického geopolitického napätia. Nehovorím to len v súvislosti s NATO a Ruskom, ale aj v prípade vzťahov USA a Číny či Indie a Pakistanu. Ak sa pozrieme na tento celkový vývoj, vyzerá to tak, že použitie jadrových zbraní je pravdepodobnejšie ako kedykoľvek od skončenia studenej vojny,“ varoval Korda.