V rozhovore s televíziou MSNBC v sobotu tiež povedal, že Netanjahu musí venovať väčšiu pozornosť životom nevinných. Vysoký počet obetí v Pásme Gazy je podľa Bidena „veľkou chybou“. O rozhovore informovala agentúra AP, podľa ktorej sa rozpory medzi oboma politikmi ďalej prehlbujú a ich vzťah je čoraz napätejší.
Biden síce vyjadril presvedčenie, že Izrael má právo ísť po krku radikálom z Hamasu po útoku na Izrael zo 7. októbra, ale zároveň podľa neho Netanjahu „musí venovať viac pozornosti nevinným životom strateným v dôsledku podniknutých akcií“.
Americký prezident podľa AP už mesiace Izrael varuje, že kvôli zvyšujúcemu sa počtu civilných obetí v Gaze môže strácať medzinárodnú podporu. Podľa tunajších úradov ovládaných Hamásom, ktorý Západ považuje za teroristickú organizáciu, od začiatku vojny v úzkom pobrežnom pásme prišlo o život vyše 30 000 ľudí. Biden uviedol, že vysoký počet obetí je v „rozpore s tým, čo Izrael predstavuje. A myslím si, že je to veľká chyba“.
Svoje názory na situáciu je Biden ochotný predstaviť priamo v prejave pred izraelským parlamentom. Izrael naposledy navštívil krátko po októbrovom teroristickom útoku. Či do blízkovýchodnej krajiny skutočne znovu pricestuje, ale v rozhovore nespresnil.
Biden sa vyjadril tiež k chystanej izraelskej ofenzíve v Rafáhu na juhu Gazy, kde vo veľmi ťažkých podmienkach prežíva okolo 1,3 milióna ľudí, predovšetkým utečencov z iných častí pásma. Povedal, že by pre neho útok na mesto bol prekročením červenej línie.
Zároveň ale poznamenal, že Izrael nikdy neopustí. „Obrana Izraela je stále zásadná, takže neexistuje žiadna červená línia, (po prekročení ktorej) by som odrezal (dodávky) všetkých zbraní,“ poznamenal. Agentúra Reuters jeho slová označila za „trochu rozporuplné“.
VAROVANIE: Niektoré zábery nie sú vhodné pre citlivé povahy.
Izraelský premiér Netanjahu odmietol slová amerického prezidenta. „Ak tým (Biden) myslel, že presadzujem súkromnú politiku proti väčšine, želaniu väčšiny Izraelčanov, a že to poškodzuje záujmy Izraela, potom sa v oboch bodoch mýli,“ reagoval Netanjahu.
Netanjahu tvrdí, že „drvivá väčšina Izraelčanov“ podporuje kroky, ktoré jeho vláda podniká na zničenie „zvyšných teroristických práporov Hamasu“. Izraelčania podľa jeho slov odmietajú, aby po skončení vojny vládla v Pásme Gazy palestínska samospráva, ktorá „vychováva svoje deti k terorizmu a platí za terorizmus“.
Na väčšie ohľady Izraela voči palestínskym civilistom v rozhovore s televíziou Welt TV apeloval aj nemecký vicekancelár Robert Habeck. „To, čo sa tam deje, je pre civilné obyvateľstvo zlé,“ povedal Habeck o situácii v Gaze. Vyjadril síce presvedčenie, že po zničení 80 percent štruktúr Hamasu nie je možné vo vojenských operáciách prestať, musia ale podľa neho pokračovať iným spôsobom a s väčšou ochranou civilistov.
Pri októbrovom teroristickom útoku Hamasu a ďalších ozbrojených skupín na Izrael zahynulo približne 1 200 ľudí, prevažne civilistov. Ďalších zhruba 250 osôb ozbrojenci uniesli do Gazy.
Izrael v odvete začal ofenzívu v Gaze, kde na území menším ako Praha žije 2,3 milióna ľudí, z ktorých veľká väčšina musela opustiť svoje domovy. Bilancia palestínskych obetí odvtedy prekročila hranicu 30 000. Veľká časť úzkeho pobrežného pása je po mesiacoch bojov v troskách a humanitárna kríza na mieste sa prehlbuje.
Biden opakovane vyjadril nádej, že sa podarí uzavrieť prímerie pred začiatkom moslimského postného mesiaca ramadánu. Podľa AP je to ale čoraz viac nepravdepodobné. Ramadán sa začal v nedeľu večer so západom slnka, prvým pôstnym dňom bude pondelok.
Tisíce ľudí protestovali proti vláde a za prepustenie rukojemníkov
Tisíce Izraelčanov vyšli do ulíc izraelských miest a demonštrovali za prepustenie rukojemníkov zadržiavaných militantným palestínskym hnutím Hamas a proti vláde izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.
Sobotňajšie zhromaždenie rodín rukojemníkov v centre Tel Avivu sa konalo aj pri príležitosti Medzinárodného dňa žien (MDŽ) pripadajúceho na predchádzajúci deň. Príhovory predniesli príbuzní rukojemníčok a obetí násilia Hamasu a mladá žena, ktorú hnutie prepustilo v novembri.
Čítajte viac Šéfovia Mosadu a CIA rokovali o dohode o prepustení rukojemníkov v Gaze
O niekoľko stoviek metrov ďalej demonštrovalo niekoľko tisíc ľudí proti Netanjahuovej vláde a žiadalo urýchlene nové voľby. Polícia ich zastavila blízko sídla ministerstva obrany a zabránila im v zablokovaní mestskej hlavnej cesty, informovali izraelské médiá. Celkovo bolo zatknutých 16 demonštrantov.
Odporcovia vlády obviňujú Netanjahua z pomýlenej politiky, ktorá slúži len jeho vlastným záujmom. To malo aj taký následok, že krajina bola nepripravená, keď Hamas a ďalšie extrémistické skupiny 7. októbra masívne zaútočili na južný Izrael.
Stovky ľudí demonštrovali v sobotu aj pred rezidenciou izraelského prezidenta Jicchaka Herzoga v Jeruzaleme. Tiež žiadali slobodu pre rukojemníkov.
Čítajte viac Hamas nevie, koľko rukojemníkov v Gaze je ešte nažive
Podľa izraelských odhadov je stále v rukách militantov 134 rukojemníkov vrátane 20 žien. Podľa izraelských informácií je údajne nažive už len približne 100 rukojemníkov.
V prístavnom meste Caesarea, blízko Tel Avivu, sa zišiel veľký dav ľudí pred Netanjahuovou súkromnou vilou. Jeden z rečníkov, bývalý generál, adresoval svoje slová premiérovi: „Vaša politika je zameraná len na jedno: zostať pri moci za každú cenu. A vojna dokonale slúži vašim záujmom.“
Čítajte viac Netanjahu: Izrael nebude kapitulovať pred bludnými požiadavkami Hamasu
Hamas odhadol škody spôsobené vojnou na 30 miliárd dolárov
Vojna v palestínskom Pásme Gazy spôsobila škody za 30 miliárd dolárov a zničených bolo až 80 percent budov v meste Gaza, oznámil v sobotu tlačový úrad ovládaný militantným hnutím Hamas.
Celkové škody sú na obytných budovách, ekonomických objektoch a infraštruktúre ako napríklad cestách, elektrických zariadeniach, vodovodných potrubiach a kanalizačnej sieti, uviedol úrad
Informácie nebolo možné nezávisle overiť, pripomenula DPA.
Súčasťou izraelskej vojny je masívne bombardovanie miest a obývaných oblastí v husto zaľudnenom Pásme Gazy. Spojenci Izraela, ako napríklad USA, kritizujú intenzitu izraelskej vojenskej operácie, ktorá si vyžiadala už mnoho obetí medzi civilnými obyvateľmi. Izraelská armáda tvrdí, že jej zámerom je rozdrviť hnutie Hamas a oslobodiť rukojemníkov.
Hamas sa skrýva za civilné obyvateľstvo a využíva vojenské zariadenia, sklady zbraní a veliteľské centrá nachádzajúce sa uprostred obytných oblastí, uvádza Izrael. V priebehu teraz už päťmesačnej vojny zverejnil niekoľko fotografií a videí takýchto zariadení a objektov.
V tejto situácii pokladá Izrael za nutné zničiť sieť tunelov dlhých niekoľko stoviek kilometrov, vybudovaných Hamasom. Bunkre a tunely sa často nachádzajú pod civilnými zriadeniami, napríklad pod nemocnicami.
Počet obetí na životoch presiahol 31 000, uvádza ministerstvo
Počet obetí na životoch v Pásme Gazy od začiatku vojny medzi Izraelom a palestínskym radikálnym hnutím Hamas presiahol 31.000, uviedlo v nedeľu Hamasom riadené palestínske ministerstvo zdravotníctva. Informovala o tom agentúra DPA.
Podľa ministerstva je aktuálny počet obetí v pásme Gazy 31 045, pričom zranenia utrpelo ďalších 72 654 Palestínčanov. Len počas uplynulých 24 hodín prišlo o život 85 osôb, kým ďalších 130 utrpelo zranenia, dodal rezort zdravotníctva v Gaze. V dôsledku katastrofálnej humanitárnej situácie v tejto palestínskej enkláve zomrelo od hladu alebo smädu dovedna 25 ľudí.
Agentúra DPA pripomína, že tieto údaje nebolo možné nezávisle overiť. Podľa OSN a ďalších pozorovateľov sa však údaje ministerstva môžu považovať za všeobecne dôveryhodné. Počty však nerozlišujú medzi civilistami a ozbrojenými príslušníkmi teroristických organizácií.