Gaze nemá funkčný prístav, v ktorom by mohli kotviť ťažké lode, a tak posádka využívala provizórne mólo a menšie člny, ktorými zásoby dopravovala na breh. Podľa Josého Andrésa, španielskeho šéfkuchára a zakladateľa WCK, išlo o ekvivalent zásob prevezených 12 kamiónmi.
„Bola to skúška, pri ktorej sme zistili, že sme schopní dovážať tisíce ton týždenne. S ďalšími skúsenosťami sa zdokonalíme,“ uviedol Andrés na sieti X.
Cyprus je od Gazy po mori vzdialený asi 370 kilometrov. Na iniciatíve sa okrem Cypru podieľala predovšetkým Európska únia, Spojené štáty a Spojené arabské emiráty, ktoré prvú zásielku z väčšej časti financovali. Stanica Al-Džazíra dnes informovala, že k projektu sa chce pripojiť aj Japonsko. Stanica sa odvoláva na vyhlásenie ministerky zahraničných vecí Jóko Kamikawaovej v japonských médiách.
O humanitárnom námornom koridore z Cypru sa začalo rokovať v novembri, Izrael túto možnosť v zásade schválil v decembri, ale až teraz sa plán začal realizovať. Prispela k tomu americká vláda, ktorá zosilnila tlak na izraelské vedenie kvôli zhoršujúcej sa humanitárnej kríze v Pásme Gazy, kde podľa miestnych úradov zomrelo už najmenej 20 detí kvôli podvýžive.
Nemecké letectvo prvýkrát zhodilo pomoc
Nemecké vzdušné sily v sobotu zhodili svoju prvú dodávku humanitárnej pomoci pre palestínskych civilistov. Účasť Luftwaffe na humanitárnom leteckom meste pre Gazu odobril tento týždeň nemecký obrany Boris Pistorius, informuje agentúra DPA.
Nemecké letectvo vyslalo v rámci operácie vyslalo do regiónu dve vojenské dopravné lietadlá C130 dislokované vo Francúzsku. Každé z nich môže doručiť až 18 ton potravín, liekov a ďalších zásob.
Prvá dodávka pomoci pre Palestínčanov v Gaze bola dostala na zem prostredníctvom padákov. Lietadlá štartujú z územia Jordánska, ktoré letecký most iniciovalo. Do tejto iniciatívy sa už zapojili aj Spojené štáty a Francúzsko.
Podľa správ humanitárnych organizácií je situácia palestínskeho obyvateľstva v Gaze čoraz zúfalejšia a varujú, že ak sa nepodarí zvýšiť dodávky pomoci, hrozí hladomor.
V dôsledku izraelskej vojenskej ofenzívy voči militantom z Gaze sa výrazne obmedzil prísun humanitárnej pomoci po súši prostredníctvom konvojov nákladných automobilov. V súčasnosti prebiehajú snahy o ich zintenzívnenie.
Príčinou humanitárnej krízy v Pásme Gazy je k dnešku 162. dňom pokračujúca vojna medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas, ktorý Európska únia či Spojené štáty pokladajú za teroristickú organizáciu.
Čítajte viac Celý svet ho odhováral: Netanjahu schválil útok na Rafah. Izrael mieri do osieho hniezda