Predsedníčka ústrednej volebnej komisie Ella Pamfilovová uviedla, že v 29 volebných miestnostiach nachádzajúcich sa v 20 ruských regiónoch boli v piatok a dnes zaznamenané snahy o narušenie volieb. Išlo predovšetkým o poliatie volebných urien farebnými tekutinami či snahy urny zapáliť, dodala Pamfilovová. Podľa nej boli útoky podniknuté na pokyn z Ukrajiny či niektorých ďalších európskych krajín.
Odovzdať svoj hlas k volebným urnám prišlo zatiaľ 51,77 percenta voličov, uviedol podľa agentúry TASS podpredseda ústrednej volebnej komisie Nikolaj Bulajev. TASS upozorňuje, že tento údaj nezahŕňa voličov, ktorí podobne ako prezident Putin využili možnosti elektronického hlasovania.
Podľa médií narušili v piatok voľby na niekoľkých miestach incidenty, vrátane poliatia volebných urien na Kryme zelenou farbou. Volebná komisia na Kryme oznámila, že po dvoch prípadoch poškodenia volebných urien zelenou farbou zaviedla vo volebných miestnostiach ďalšie bezpečnostné opatrenia.
„Aby nikto nemohol poškodiť a ovplyvniť vôľu obyvateľov Krymu, bolo rozhodnuté, že policajti budú mať možnosť prezerať všetky veľké tašky a balíčky, s ktorými voliči do miestnosti prídu,“ oznámila komisia. Voliči tiež nebudú smieť k urnám pristupovať s nápojmi.
Ukrajinský Krymský polostrov Moskva nelegálne anektovala v roku 2014. K incidentom s farbou vo volebných miestnostiach došlo v Simferopole av Jalte.
Volebná komisia uvádza, že v Rusku je viac ako 112 miliónov oprávnených voličov, medzi ktorých ruské úrady počítajú aj občanov Ruskom okupovaných ukrajinských území. Ďalšie takmer dva milióny Rusov žijú v zahraničí. V prvý deň volieb v piatok hlasovali elektronicky viac ako štyri milióny ľudí; celkom sa pritom k elektronickému hlasovaniu na federálnej platforme prihlásilo 4,76 milióna voličov.
Jednotné Rusko pod útokom
Ruská vládnuca strana Jednotné Rusko oznámila, že jej internetové služby sa stali terčom rozsiahleho kybernetického útoku DDoS. Časť ruských voličov môže využiť elektronickú formu hlasovania. Incident stranu prinútili odstaviť všetku svoju nekritickú digitálnu infraštruktúru. Na odrážaní útoku podľa tlačovej agentúry TASS pracujú IT špecialisti strany aj pracovníci úradu Roskomnadzor, ktorý má okrem iného na starosti dohľad na telekomunikácie a informačné technológie.
Podstatou útoku DDoS je systematické zahlcovanie cieľového servera veľkým počtom otázok, ktoré ho vyradia z prevádzky. Aká hackerská skupina za dnešným útokom stojí, nie je zatiaľ jasné.
Prezident Vladimír Putin, ktorý pri absencii výraznejších protikandidátov podľa všeobecného očakávania hlasovania vyhrá, už predtým obvinil Ukrajinu zo snahy destabilizovať situáciu v období volieb. Piatkový prvý deň trojdňových volieb okrem iného sprevádzali ukrajinské útoky na ukrajinských územiach okupovaných Ruskom aj v pohraničnej ruskej Belgorodskej oblasti. Putin, na ktorého príkaz pred viac ako dvoma rokmi začala ruská invázia na Ukrajinu, vyhlásil, že ukrajinské akcie nezostanú bez odplaty.
Šéf kybernetického oddelenia ukrajinskej tajnej služby SBU Illja Vitjuk podľa serveru Ukrajinska pravda v piatok uviedol, že od začiatku ruskej invázie v roku 2022 odrazila SBU takmer 10-tisíc ruských kyberútokov, z toho väčšinu v prvotných fázach. Ruské tajné služby svoje agresívne pôsobenie v kybernetickom zintenzívni, varoval Vitjuk; zároveň pripustil, že SBU vykonáva v kybernetickom svoje vlastné operácie. K dnešnému útoku na Jednotné Rusko sa Ukrajina neprihlásila.
V Prahe sa stálo vo fronte
Na ruské veľvyslanectvo v Prahe – Bubenči prišlo počas piatku hlasovať v prezidentských voľbách viac ako 1600 ruských občanov, ktorí v Česku napríklad pracujú alebo študujú. Ambasáda to uviedla na sociálnych sieťach. Prezidentské voľby sa v Rusku konajú od piatku do nedele, v Česku mohli ruskí občania voliť iba v piatok. Volebná miestnosť bola otvorená od 08:00 do 20:00, záujemcovia stáli v dlhom fronte.
Rusi, ktorých na mieste oslovila ČTK, prišli dať hlas protikandidátom Putina, alebo odmietli svoju voľbu komentovať. Výsledky hlasovania v ČR budú zverejnené po sčítaní hlasov v celom Rusku, čo sa očakáva v pondelok.
„O 20:00 bolo dokončené predčasné hlasovanie za všetkých voličov vo volebnej miestnosti č. 8330 na ruskej ambasáde v Českej republike. Voliť mohlo viac ako 1600 ruských občanov,“ uviedlo veľvyslanectvo.
Podľa všeobecného očakávania si vo voľbách zaistí už piaty mandát súčasný vládca Kremľa. Formálne úrady do volieb zaregistrovali štyroch kandidátov, okrem Putina ešte Nikolaja Charitonova za komunistov, Leonida Sluckého, ktorý predvlani na čele nacionalistickej Liberálnodemokratickej strany Ruska (LDPR) vystriedal zosnulého dlhoročného šéfa strany Vladimíra Žirinovského, a Vladislava Davankova z parlamentnej. K voľbám úrady nepripustili okrem iného Borisa Naděždina, ktorý vystupoval ako protivojnový kandidát. Voľby sa konajú krátko po smrti Putinovho oponenta Alexeja Navalného, ktorý zomrel vo februári v ruskom väzení za polárnym kruhom.
Čítajte viac Putin na večné časy? Možnože nás už čoskoro čaká milé prekvapenie
Sedemdesiatjedenročný Putin je pri moci 24 rokov a ďalšie zvolenie predĺži jeho vládu najmenej do roku 2030. Vzhľadom k niekoľko rokov starým ústavným zmenám sa potom bude môcť o prezidentský post uchádzať znova. Podľa médií je výsledok volieb takmer istý, očakáva sa Putinova výhra s drvivou väčšinou hlasov.
Počas piatku prišla hlasovať tretina ruských voličov. Ruský režim sa podľa zahraničných médií usiluje o vysokú účasť, ktorá by legitimizovala ďalšie Putinovo pôsobenie v úrade a ukázala jednotu národa, ktorý sa kvôli invázii na Ukrajinu ocitá v stále väčšej medzinárodnej izolácii.
Čítajte viac Voľby bez voľby. Kto sú Putinovi sparingpartneri?