Vojenskí pozorovatelia sú súčasťou pozorovacej misie OSN pre dohľad nad prímerím v južnom Libanone – UNIFIL. Libanonské médiá s odvolaním sa na bezpečnostných predstaviteľov uviedli, že na ich auto zaútočil izraelský dron.
Izraelská armáda (IDF) na sociálnej sieti X uviedla: „Na rozdiel od správ (médií), IDF dnes ráno nezaútočila na vozidlo UNIFIL v oblasti Rmeish.“
V sobotu vzrástol počet obetí izraelských leteckých útokov na Sýriu na 52, vrátane 38 vládnych vojakov a siedmich členov libanonského hnutia Hizballáh.
Piatkové útoky vyvolali obavy z rozpútania širšieho regionálneho konfliktu. Podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva so sídlom v Británii sa útoky zamerali na „raketový sklad libanonského Hizballáhu“ pri letisku Aleppo na severe Sýrie.
Izrael sa pokúša oslabiť sily podporované Iránom v Sýrii, kde Hizballáh od vypuknutia občianskej vojny v roku 2011 podporuje vládu. Vzájomné ostreľovanie sa zintenzívnilo po 7. októbri, keď izraelská vojna zaútočili proti palestínskemu hnutiu Hamas v Pásme Gazy.
Z Larnaky vyplávala druhá loď humanitárneho koridoru do Gazy
Z cyperského prístavu Larnaka vyplávala druhá loď námorného koridoru, ktorý sa otvoril predminulý týždeň pre humanitárnu pomoc palestínskym civilistom v Gaze. Podľa cyperských médií hlavnú loď sprevádzajú dve menšie plavidlá a celkom vezú na 330 ton pomoci. Doraziť k pobrežiu Gazy by mali asi za tri dni.
Hlavná loď Jennifer vezie zhruba 240 ton pomoci, vrátane cukru, múky, cestovín, mäsa v konzervách a mlieka. Sprevádzajú ju plavidlá Open Arms a Ledra Dynamic, z ktorých jedno tiahne aj plávajúcu plošinu MMS Aris, vďaka ktorej sa má náklad v Gaze dostať na pevninu.
Ráno hovorca cyperskej vlády uviedol, že náklad už skôr skontrolovali zástupcovia Izraela. Naložená potravinami bola loď Jennifer už pred viac ako týždňom, vyplávanie ale zrejme oneskorilo aj počasie. „Poveternostné podmienky sa zlepšili a zdá sa, že loď tak môže vyplávať,“ povedal dnes ráno hovorca cyperskej vlády podľa miestnych médií.
Počet obetí vojny v Gaze sa blíži k 33-tisícom
Počet palestínskych obetí vojny v Pásme Gazy, ktorú rozpútal vlaňajší útok militantného hnutia Hamas na Izrael, stúpol na 32 705, uviedlo v sobotu Hamasom riadené ministerstvo zdravotníctva.
Do najnovšej bilancie je zahrnutých aj 82 osôb, ktoré prišli o život v priebehu posledných 24 hodín. Vo vyhlásení ministerstva v Gaze sa uvádza, že v dôsledku vojny utrpelo zranenia ďalších 75 190 ľudí.
Foto: SITA/AP, Hatem Ali
Vojna v Pásme Gazy sa začala bezprecedentným útokom Hamasu na juh Izraela zo 7. októbra, ktorý si vyžiadal približne 1 160 mŕtvych, prevažne civilistov. Militanti do Pásma Gazy uniesli z Izraela ďalších asi 250 rukojemníkov.
Izraelská armáda v odvete spustila masívnu vojenskú ofenzívu, v rámci ktorej sa pokúša zničiť Hamas. V súčasnosti sa pripravuje na pozemný útok v meste Rafah na juhu palestínskej enklávy, kde sa pred vojnou uchýlilo viac ako milión Palestínčanov. Vo Washingtone by však ešte pred spustením útoku mali prebehnúť rokovania predstaviteľov Izraela a USA.
Bezpečnostná rada OSN v pondelok prvýkrát od začiatku vojny v Pásme Gazy schválila rezolúciu, ktorou vyzvala na prímerie v tejto enkláve. Spojené štáty, ktoré sú spojencom Izraela a predchádzajúce návrhy vetovali, sa zdržali hlasovania.
Na rezolúciu BR OSN pozitívne reagovalo hnutie Hamas a uviedlo, že je pripravené rokovať o prepustení rukojemníkov výmenou za palestínskych väzňov. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu tiež schválil nové kolo rokovaní o prímerí medzi Izraelom a Hamasom, ktoré sa uskutoční v Egypt a Katare.
Medzinárodný súdny dvor vo štvrtok nariadil Izraelu, aby prijal viaceré opatrenia v súvislosti so zlou situáciou v Pásme Gazy. Prikázal mu otvoriť ďalšie pozemné hraničné priechody s cieľom umožniť prísun potravín, vody, pohonných hmôt a ďalších zásob do pobrežnej enklávy, v ktorej podľa odborníkov hrozí hladomor.
Čítajte viac Borrell: Izrael vyvolal v Gaze hladomor, je to najväčší cintorín na svete
WHO: Núdzovú evakuáciu z Gazy potrebuje 9-tisíc pacientov
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v sobotu informovala, že naliehavú evakuáciu z nemocníc v palestínskom Pásme Gazy potrebuje už viac ako 9-tisíc pacientov. Ide o onkologických pacientov, zranených pri bombardovaní, ľudí odkázaných na dialýzu obličiek či pacientov s inými chronickými stavmi.
Na sieti X o tom vo svojom statuse informoval generálny tajomník WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. Tedros upozornil, že v palestínskej enkláve funguje už len desiatka nemocníc, „tisíce pacientov sú (preto) bez zdravotnej starostlivosti“.
Pred vojnou bolo v Pásme Gazy 36 nemocníc. Podľa agentúry AFP začiatkom marca WHO upozorňovala na nutnosť evakuovať z Pásma Gazy asi 8-tisíc chorých, v priebehu mesiac tak ich počet stúpol na viac ako 9-tisíc.
Tedros informoval, že „doteraz bolo cez mesto Rafah do zahraničia poslaných viac ako 3 400 pacientov z Pásma Gazy, vrátane 2 198 zranených a 1 215 chorých“. Zdôraznil, že evakuovať ich treba oveľa viac. „Vyzývame Izrael, aby urýchlil schvaľovanie evakuácií, aby mohli byť pacienti v kritickom stave liečení,“ apeloval Tedros a poukázal aj na dôležitosť včasnej diagnostiky a liečby.
Pred vojnou bolo do východného Jeruzalema alebo na Západný breh denne prevezených 50 až 100 pacientov, polovica z nich na liečbu rakoviny.
V reakcii na útok palestínskych kománd na juh Izraela zo 7. októbra 2023 začala izraelská armáda s ostreľovaním Pásma Gazy a neskôr pristúpila aj k pozemnej operácii, pričom tam poškodila i mnohé zdravotnícke zariadenia. Ide pritom aj o nemocnice, ktoré poskytujú útočisko tisícom ľudí, čo prišli o domov alebo utiekli pred bojmi.
Pásmo Gazy je momentálne vystavené takmer úplnej blokáde a mimovládne organizácie a OSN obviňujú Izrael, že bráni dodávkam humanitárnej pomoci potrebnej pre 2,4 milióna obyvateľov, ktorí sa väčšinou sústreďujú v oblasti Rafahu na južnom cípe enklávy.