Maximilian Grünfeld (ako znelo jeho pôvodné meno) sa narodil v auguste 1925 v obci Pavlovo na Podkarpatskej Rusi. Je vzdialená len 600 metrov od slovenskej dedinky Maťovské Vojkovce na juhovýchode okresu Michalovce. Vyrastal v príjemnom prostredí. „Pred holokaustom som mal idylické detstvo a v pamäti mi utkvela nádherná príroda. Žili sme v stmelenej dedinke, kde si ľudia vzájomne pomáhali a vymieňali medzi sebou plody úrody. Záhrady boli plné chutného ovocia a zeleniny," povedal Greenfield v decembri 2014 v rozhovore pre Pravdu.

Pokojná mladosť sa zmenila na nepoznanie po vypuknutí vojny. Rodičia v obave zo stupňujúcej sa nenávisti voči Židom poslali 12-ročného syna k príbuzným do Maďarska,. Okamžite však zistil, že nie je u nich v Budapešti vítaný a preto hneď prvú noc po príchode zdúchol. „Necelé tri roky prežil v nevestinci, kde sa o neho postarali súcitiace ženy," napísal denník New York Times. Mladý Maximilian si zarábal na jedlo výpomocou pri údržbe automobilov.
Prácu však nakoniec musel zanechať, pretože si zranil ruku. A rozhodol sa pre návrat k rodičom. Kruto na to doplatil. Nacisti napokon odvliekli do koncentračného tábora v Auschwitzi aj Grünfeldovcov., keď jedného dňa obkľúčili ich dom. „Nevedel som si vôbec predstaviť, že po takzvanej selekcii v lágri, už nikdy neuvidím matku, sestry, brata a starých rodičov," zdôveril sa Pravde. Mal vtedy 15 rokov. „Si mladý a silný. Ja viem, že prežiješ. Ak z nás prežiješ sám, musíš si nás uctiť tak, že budeš žiť bez toho, aby ťa trápilo, že si z rodiny zostal jediný. To je to, čo musíš urobiť," tvrdil mu otec, keď sa spolu naposledy rozprávali, čo bolo počas prvej noci v Auschwitzi.
Z najbližšej rodiny prežili len mladý Maximilian a jeho tatko, Nemci poslali ostatných do plynovej komory. Slobody sa však dočkal iba v tom čase 16-ročný mladík. „Jeho otec zomrel krátko pred oslobodením Auschwitzu Červenou armádou 27. januára 1945," upozornil server Jewish News Syndicate.

Nacisti zavraždili Greenfieldovi starých rodičov, dve sestry a srdce trhá tragický osud ďalších dvoch členov rodiny. Po príjazde transportov do Auschwitzu robievali zmienenú takzvanú selekciu: koho hneď zabijú a koho zneužijú na otrocké práce. V prípade tejto židovskej rodiny rozhodoval o smrti a o prežití smutne známy doktor Josef Mengele. „Moju matku pôvodne zaradili medzi nás (s ním a s jej manželom, poz. red.), ale nechcela opustiť môjho brata, takže oboch poslali na smrť," povedal Greenfield pre server Scarsdale. Jej synček mal len štyri roky; deportované malé deti znamenali pre Nemcov príťaž a preto ich hneď skántrili.
Greenfield drel v Auschwitzi na rôznych miestach. Keď musel robiť murára, len o vlások unikol smrti. Jeden esesák si cvičil streľbu a ako terč si vybral Greenfieldovho spoluväzňa na stavbe. Guľka ho zabila.

Prežitie bolo v lágri výlučne vecou šťastia. Veľa väzňov zomrelo aj na podvýživu alebo na choroby. Greenfield nejaký čas dostával pomerne normálnu stravu, keď ho zaradili do práčovne. Zažil v nej však výprask. Nechtiac natrhol golier na košeli esesáka, ktorý ho preto zmlátil. Potom naňho hodil poškodenú košeľu a pobral sa preč. Greenfield si ju zobral, prišil golier a tajne ju nosil pod väzenským odevom. „Vtedy som si uvedomil, akú silu má oblečenie," zdôrazňoval vo všetkých rozhovoroch, ktoré poskytol.
Význam oblečenia ho po oslobodení sprevádzal celý život. Na jeseň 1947 sa rozhodol odísť do USA, kam pricestoval iba s desiatimi dolármi vo vrecku. Zmenil si meno, z Maximiliana Grünfelda sa stal Martin Greenfield. Zamestnal sa ako pomocník v krajčírskej dielni v New Yorku. Vypracoval sa na špičkového majstra a krajčírstvo, v ktorom začínal, odkúpil. „Chcel som byť najlepší, vynikať," napísal v knihe spomienok s názvom Od väzňa v Auschwitzi ku krajčírovi prezidentov.
Čo si zaumienil, to sa mu podarilo. Viaceré americké médiá ho označovali za najlepšieho alebo najväčšieho žijúceho krajčíra v USA. Šil pre mnohé celebrity, obliekal dovedna aj päť šéfov Bieleho domu. Medzi jeho zákazníkmi boli všetci poslední traja prezidenti Spojených štátov: Barack Obama, Donald Trump, Joe Biden. Každý pánsky oblek v jeho krajčírstve šili približne dvanásť hodín.
