Politici už pridlho nevedia nájsť riešenie, rozhýbať by ich mohlo dočasné nariadenie najvyššieho súdu. Ten rozhodol, že štát nemôže financovať školy ultraortodoxných Židov, pokiaľ nenastúpia do služby v ozbrojených silách. Sudcovia vychádzali z toho, že predstavitelia výkonnej i zákonodarnej moci si nesplnili povinnosť. „Najvyšší súd rozhodol, že súčasný systém je diskriminačný a vláde dal čas do 1. apríla, aby predložila návrh zákona, a aby ho parlament prijal do 30. júna," pripomenula agentúra AP. Návrh však neexistuje, poslanci nemali čo schváliť.
Vláda oznámila minulý štvrtok, že si nedokázala splniť domácu úlohu, a najvyšší súd do konca týždňa stihol rozhodnúť o pozastavení financovania škôl s tým, že ultraortodoxní Židia, ktorí ich navštevujú, majú dostávať povolávacie rozkazy. „Premiér Benjamin Netanjahu čelí najväčšej politickej hrozbe od začatia vojny v Gaze," napísal denník New York Times v súvislosti s nezhodami vo vláde, ako sa postaviť k dlhodobej výnimke uplatňovanej voči ultraortodoxným Židom. Tí, čo chodia do ješivy (náboženskej školy) môžu pravidelne požiadať o odklad nástupu do armády do svojich 26 rokov, potom sú automaticky vyradení z povinnosti byť k dispozícii ozbrojeným silám. (Na ultraortodoxné Židovky sa vzťahuje absolútna výnimka.)
Akejkoľvek zmene sa bránia dve ultraortodoxné politické strany zastúpené vo vláde, naopak, viacerí sekulárni ministri pohrozili odchodom z nej v prípade, že zbožní Židia, ktorí študujú Tóru, zostanú vyňatí spod brannej povinnosti. Bez nájdenia kompromisu je takmer isté, že prvá alebo druhá časť členov vlády podá demisiu, čo by viedlo k vypísaniu predčasných volieb.
Tlak na zaradenie ultraortodoxných Židov do armády sa zvýšil po 7. októbri minulého roku, keď teroristi z Hamasu zavraždili viac ako 1200 obyvateľov Izraela i cudzincov. Vláda v reakcii na masakru aktivovala až 360-tisíc mužov a žien v zálohe, čo bola najväčšia mobilizácia v krajine od roku 1973. Od jesene 2023 zomrelo už takmer 600 vojakov a vojačiek, ďalších 3-tisíc utrpelo zranenia. Drvivá väčšina občanov židovského štátu sa preto pýta, prečo by si ultraortodoxní Židia nemali tiež obliecť vojenskú rovnošatu. Zvlášť s prihliadnutím na to, že sekulárne Židovky musia absolvovať dva roky povinnej vojenčiny, muži ešte dlhšie. (Zákonom nariadená služba v ozbrojených silách sa na izraelským Arabov nevzťahuje.)
Ďalšia vec je tá, že doterajší systém je podľa mnohých ekonómov neudržateľný. Vlani v máji vláda súhlasila s tým, že ješivám poskytne v najbližšom rozpočtovom období dovedna v prepočte až okolo 900 miliónov eur. Štát pritom nalieva do nich čoraz viac peňazí, lebo ultraortodoxní Židia tvoria komunitu s najvyšším prírastkom: ich populácia sa každý rok zvyšuje o štyri percentá (Židovky z tohto segmentu spoločnosti majú v priemere päť-šesť detí a mnohí rodičia nezriedka vychovávajú až dvojciferný počet potomkov). Izrael má necelých 10 miliónov obyvateľov, ultraortodoxných Židov je už zhruba 1,3 milióna.
„Čo sa týka rozhodnutia najvyššieho súdu, aby ultraortodoxní Židia začali podliehať brannej povinnosti, odhaduje sa, že by sa to malo vzťahovať približne na 60-tisíc mladých mužov vo veku od 18 do 26 rokov," poznamenali noviny Jerusalem Post. Je však otázne, či sa to naozaj stane od 1. apríla, pretože Netanjahu nechce nahnevať časť koaličných partnerov, keď sa nevzdáva nádeje, že sa do mája podarí nájsť prijateľné riešenie pre všetkých. Pokiaľ ide o pozastavenie finančného toku pre ješivy, naznačil, že neskôr im poskytne kompenzácie . Kritici to však považujú za evidentnú snahu obísť rozhodnutie najvyššieho súdu.
Čítajte viac V Izraeli hromžia na Židov, ktorí nechcú narukovať. Ultraortodoxní tvrdia, že by zomreli rýchlo ako ryba bez vody
Ješivy dostávajú platby od štátu každý mesiac podľa počtu študentov. Krátkodobý výpadok by ich neohrozil, ale niekoľko mesiacov bez peňazí by už mohlo viesť k zatvoreniu ich nemalého počtu. Riziko je to z pohľadu menších škôl. „Väčšie ješivy, ktoré sú uznávané a majú darcov, by finančne prežili," podotkol Jerusalem Post. Ak do mája uzrie svetlo sveta zákon, ktorý sa bude pozdávať najvyššiemu súdu, štátna podpora ješív sa obnoví. Mimochodom, zaznievajú hlasy, ktoré tvrdia, že štát nekontroluje dostatočne fungovanie týchto škôl, čo údajne niektorí zriaďovatelia zneužívajú na poberanie príspevkov na neexistujúcich študentov.
Za zmienku ešte stojí, že sa iskrí nielen medzi členmi vlády, ktorí sa nevedia dohodnúť, ako sa postaviť k brannej povinnosti ultraortodoxných Židov. Terčom nevôle niektorých politikov sa stala generálna prokurátorka Gali Maharav-Miarová, ktorá po verdikte najvyššieho súdu napísala list Netanjahuovi a ministrovi obrany Yoavovi Gallantovi, aby začali s povolávaním študentov ješív k vojsku. „Mala by byť odvolaná, bolo by to správne a oprávnené," citoval server Times of Israel podpredsedu parlamentu Hanocha Milwidského, čím naznačil, že šéfka prokuratúry sa snaží ešte viac rozdeliť izraelskú spoločnosť a zjavne podľa neho strká nos do toho, čo nie je v jej kompetencii.