„Európa pre svoju bezpečnosť potrebuje Severnú Ameriku. Spravodlivé rozdelenie bremena je nevyhnutné. A Európa investuje viac. Oveľa viac. V tomto roku bude väčšina spojencov NATO investovať do obrany minimálne dve percentá svojho HDP,“ povedal Stoltenberg. „Severná Amerika ale zároveň potrebuje Európu. Európski spojenci poskytujú armádu svetovej triedy, rozsiahle spravodajské siete a jedinečnú diplomatickú silu,“ dodal s tým, že „prostredníctvom NATO majú Spojené štáty viac priateľov a spojencov ako ktorákoľvek iná veľmoc“.
Čítajte aj Môže sa stať, že NATO po 75 rokoch aj zanikne, varuje expert
„Neverím len v Ameriku. Rovnako ako neverím len v samotnú Európu. Verím spolu v Ameriku a v Európu. V NATO. Pretože spolu sme silnejší a bezpečnejší,“ vyhlásil generálny tajomník aliancie.
Dnešná ceremónia sa v Bruseli odohrávala v takzvanej Agore, čo je rozsiahly zastrešený priestor prepájajúci celý moderný komplex aliančnej centrály. Slovensko na oslave a rovnako aj na rokovaní ministrov zahraničia v tieto dni v Bruseli zastupuje šéf rezortu Juraj Blanár.
Foto: SITA/AP, Geert Vanden Wijngaert
Stať sa členom NATO bolo jedno z najdôležitejších rozhodnutí v histórii Slovenska, uviedol minister zahraničných vecí Juraj Blanár v Bruseli počas slávnostných príhovorov k 75. výročiu založenia Aliancie.
Blanár vystúpil spolu s diplomatmi Bulharska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Rumunska a Slovinska. Do NATO sme spoločne vstúpili pred 20 rokmi.
„Stať sa členom NATO, jednou z najsilnejších a najúspešnejších aliancií bolo jedno z najdôležitejších rozhodnutí v modernej histórii Slovenska,“ povedal Blanár počas ceremoniálu v bruselskom sídle Aliancie.
Dodal, že to bolo rozhodnutie dôležité pre bezpečnosť krajiny vzhľadom na vojnovú situáciu v blízkosti hraníc Slovenska a vzhľadom na hrozby terorizmu.
Čítajte aj Korčok: Členstvo v NATO je životný slovenský záujem
„Toto rozhodnutie sa ukázalo ako zásadné pre zaistenie bezpečnosti našich občanov,“ skonštatoval minister. Zároveň zdôraznil, že netreba zabúdať na ženy a mužov v uniforme, ktorí sa obetovali a zomreli počas služby v misiách a operáciách NATO a vďaka ktorým si musíme uvedomovať, že „mier nie je zadarmo“.
Minister Blanár v závere prejavu spresnil, že Slovensko ako dôveryhodný člen NATO zostane verné spoločným hodnotám, výzvam a povinnostiam členstva v Aliancii.
Foto: TASR, Geert Vanden Wijngaert
Takzvaná Severoatlantická zmluva bola podpísaná vo Washingtone 4. apríla 1949. Práve tento dokument, niekedy podľa miesta podpisu nazývaný Washingtonskou zmluvou, bol teraz k videniu aj na ceremónii v Bruseli. Do sídla NATO špeciálny exponát pricestoval v utorok. Zakladajúci dokument NATO podpísalo v roku 1949 desať krajín západnej Európy, USA a Kanada.
Foto: SITA/AP, Geert Vanden Wijngaert
„Na začiatku sme mali 12 členov. Dnes je nás 32, takže musíme niečo robiť správne,“ poznamenal počas ceremónie Jens Stoltenberg. „Pomohli sme šíriť mier, demokraciu a prosperitu po celej Európe. A dnes tiež oslavujeme významné výročia mnohých našich členov,“ dodal.
Dnešná ceremónia bola totiž zároveň pripomienkou rozšírenia aliancie o nových členov. Česko vstúpilo do NATO spoločne s Poľskom a Maďarskom v roku 1999, tento rok teda oslavuje 25. výročie vstupu. Výročie oslavujú aj Slovensko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Rumunsko a Bulharsko, ktoré sa stali členmi v roku 2004, a Chorvátsko a Albánsko, ktoré tak urobili o päť rokov neskôr.
Čítajte aj Ako Slovensko vstúpilo do NATO
NATO nebude súčasťou vojny na Ukrajine
Jens Stoltenberg večer v rámci zasadnutia ministrov zahraničných vecí Severoatlantickej aliancie v Bruseli pred novinármi uviedol, že v posledných dňoch hovoril s maďarským premiérom aj šéfom maďarskej diplomacie, aby reagoval na obavy Budapešti ohľadom úlohy NATO na Ukrajine.
„Mal som dobrý dialóg s Petrom Szijjártom, za posledný týždeň som dvakrát hovoril s premiérom Viktorom Orbanom a teraz, keď sme začali spolu plánovať, som si istý, že dokážeme reagovať na obavy, ktoré Maďarsko vyjadrilo a nájsť spôsoby, ako dosiahnuť konsenzus,“ povedal Stoltenberg.
Maďarský minister zahraničných vecí v stredu pred začiatkom stretnutia ministrov zahraničných vecí NATO na platforme X napísal, že Maďarsko nepodporí žiadny návrh, ktorý by mohol priviesť Alianciu bližšie k vojne alebo zmeniť z obrannej koalície na útočnú.
Stoltenberg spresnil, že je presvedčený, že tieto otázky sa budú riešiť v najbližších týždňoch.
„NATO je a zostane obrannou alianciou a nebude súčasťou konfliktu na Ukrajine. Nesmieme zabúdať, že ide o agresívnu vojnu vyvolanú ruskou inváziou do inej krajiny. Ukrajina má podľa medzinárodného práva právo brániť sa. A my ako priatelia Ukrajiny máme právo podporovať Ukrajinu pri uplatňovaní jej práva na sebaobranu, aj podľa medzinárodného práva. To z nás nerobí súčasť konfliktu a pevnejší rámec NATO na koordináciu pomoci to nezmení,“ vysvetlil Stoltenberg počas tlačovej konferencii na konci prvého dňa rokovaní.