V Nemecku pôsobí celkovo 16 policajných zložiek príslušných pre jednotlivé spolkové krajiny a dva útvary na celoštátnej úrovni – Spolková polícia a Spolkový kriminálny úrad.
Novinári zozbierali údaje zo všetkých spolkových krajín s výnimkou Berlína, Meklenburska-Predpomoranska, Brém a Durínska. Ich prieskum nezahrnul ani Spolkovú políciu s približne 45-tisíc príslušníkmi.
Hrozba pre demokraciu
Podľa nemeckých politikov nemožno zverejnené údaje podceňovať. „Policajtky a policajti, ktorí sa nedržia ústavy, ale presadzujú extrémistické názory, sú veľkým nebezpečenstvom pre demokraciu a právny štát. Takých ľudí nechcem mať v polícii,“ reagoval pre Stern minister vnútra spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko Herbert Reul.
O veľkej hrozbe hovorí aj splnomocnenec pre políciu v Spolkovom sneme Uli Grötsch. „Žijeme v časoch, keď sa pravicoví extrémisti cielene snažia destabilizovať políciu. Nebezpečenstvo je väčšie ako kedykoľvek predtým – pre celú krajinu, teda i pre políciu,“ povedal pre Stern.

Predseda policajných odborov Jochen Kopelke naproti tomu situáciu nevidí až tak dramaticky. Podľa neho je dôležité, že sa v odhalených prípadoch proti previnilcom rýchlo zakročí.
„Vyšetrovania jasne ukazujú, že je v radoch polície vysoká citlivosť voči extrémistickým aktivitám medzi zamestnancami,“ uviedol pre agentúru DPA.
Ako dodal, pre ľudí, ktorým sa vina preukáže, niet v polícii miesto, no ak sa podozrenia z extrémistických postojov či šírenia konšpiračných teórií nepotvrdia, preverovaných ľudí treba i dôsledne rehabilitovať.
Podľa Kopelkeho nie je navyše počet pravicových extrémistov veľmi vysoký, pretože ide len o niekoľko stoviek, hoci na spolkovej a krajinskej úrovni v Nemecku slúži až 330-tisíc policajtov.
Spomenul tiež preventívne opatrenia, ktoré by mohli pomôcť pri osvete v policajných jednotkách. V dolnosaskej polícii napríklad pôsobia tzv. patróni demokracie. Ide o dobrovoľníkov, ktorí kolegom radia v otázkach populizmu alebo vo veciach ohrozujúcich demokraciu.
Faktom je, že počet pravicových extrémistov v nemeckej polícii – podobne ako v nemeckej armáde – sa zvyšuje, respektíve nedarí sa ho znižovať.
Kým v roku 2019 médiá informovali len o dvesto podobných prípadoch, o tri roky neskôr spolkové ministerstvo vnútra vydalo správu, kde sa spomínalo 327 policajtov s prepojením na pravicových extrémistov.

Podozrivých pritom odhalili takmer vo všetkých policajných zložkách – aj medzi kriminalistami, členmi špeciálnych jednotiek či medzi študentmi na policajných akadémiách.
V auguste 2020 časopis Spiegel spočítal, že od roku 2014 nemecká polícia riešila viac ako 400 prípadov, keď sa obvinenie z pravicového extrémizmu, rasizmu či antisemitizmu týkalo jej príslušníkov.
Profesor Christoph Kopke z Vysokej školy pre ekonomiku a právo v Berlíne pred dvoma rokmi upozornil, že bývalé „ruky zákona“ často zastupujú extrémistické strany v spolkovom sneme či v krajinských parlamentoch.
V Bundestagu napríklad v minulosti sedeli až siedmi vyslúžilí policajti v poslaneckom klube pravicovoextrémistickej Alternatívy pre Nemecko (AfD).
Nulová tolerancia
Niektoré spolkové krajiny už ohlásili „nulovú toleranciu“ a tvrdé postihy voči policajtom, u ktorých sa potvrdia extrémistické postoje. Napríklad v Severnom Porýní-Vestfálsku za to v posledných štyroch rokoch prepustili 17 strážcov zákona a 66 ďalších disciplinárne potrestali.
Krajinská vláda zároveň zvažuje sprísnenie trestov za extrémistické aktivity policajtov, o čom chce rokovať aj na celoštátnej úrovni. Podľa nej treba zvýšenú pozornosť venovať i sociálnym sieťam a četom, kde sa šíri neonacistická ideológia.

Ak by si tam príslušníci policajného zboru – aj v rámci uzavretej skupiny – vymieňali správy s rasistickým, antisemitským alebo xenofóbnym obsahom, hrozilo by im za to trestné stíhanie.
Z dolnosaskej polície, v ktorej slúži 19 500 ľudí, muselo od roku 2020 pre obvinenia z extrémizmu odísť šesť previnilcov.
„Osoby, ktoré si nevážia našu ústavu a hodnoty našej demokracie, nemajú v polícii Dolného Saska čo hľadať,“ uviedla pre televíziu NDR krajinská ministerka vnútra Daniela Behrensová. V Bavorsku zase kladú väčší dôraz na preverovanie ľudí, ktorých prijímajú do radov polície.

Otázne zostáva, ako sa k extrémizmu v policajných zložkách postaví vláda v Berlíne. Médiá pritom tému otvorili v čase, keď sa očakáva veľký proces s členmi pravicovoextrémistickej skupiny tzv. ríšskych občanov, ktorí podľa obžaloby pripravovali v Nemecku politický prevrat.
Policajti proti nim zasiahli v decembri 2022, keď zadržali 27 osôb vrátane ich údajných vodcov – princa Heinricha XIII. Reußa a bývalého podplukovníka Bundeswehru Rüdigera von Pescatore.
Súdny proces s členmi tejto skupiny by sa mal začať koncom mája. Jedným zo sprisahancov obvinených z terorizmu je aj Michael Fritsch z Hannoveru, ktorý predtým pracoval ako kriminálny komisár, no členmi skupiny mali byť aj ďalší policajti.