Napriek tomu, že sa teraz nehlasuje, táto téma neustúpila úplne do úzadia. Voličom sa pripomenul Petro Porošenko. „Áno, plánujem zúčastniť sa nasledujúcich prezidentských volieb. No najprv je kvôli týmto voľbám potrebné víťazstvo," povedal pre televíznu stanicu Al Džazíra, keď v druhej vete mal na mysli vytlačenie ruských vojakov z obsadeného ukrajinského územia. „Táto vojna je väčšia ako Ukrajina. Je o svetovom poriadku, o slobode a demokracii. Bojujeme a zachraňujeme svet," dodal.
Porošenko stál na čele štátu v období 2014 – 2019. Keď sa uchádzal o druhý mandát, pohorel: v druhom kole ho jednoznačne porazil Volodymyr Zelenskyj, ktorému dali svoj hlas až tri štvrtiny voličov. Urobil by Porošenko politický reparát alebo jeho možný návrat k moci vyzerá ako fatamorgána? Prekvapujúco mu vyjadrila sympatie poslankyňa Mariana Bezuhlá zo Sluhu národa, čo je vládnuca strana, za ktorú kandidoval Zelenskyj. „Pred piatimi rokmi sa konali voľby prezidenta. Osobne si myslím, že keby vyhral Porošenko, nedošlo by k vpádu v plnom rozsahu," napísala na sociálnej sieti Telegram o ruskej invázii, ktorá sa začala vo februári 2022. V tejto súvislosti naznačila, že Porošenko by dokázal nájsť spoločnú reč so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, aby sa zabránilo obrovskému prelievaniu krvi.
Bezuhlá nezostala osamotená v radoch Sluhu národa. Podobný názor vyslovila poslankyňa Liza Bohucká. Na sociálnej sieti Facebook prišla s tvrdením, že v januári 2022 by Porošenko podpísal s Putinom ďalšiu minskú dohodu, čo je označenie dvoch mierových protokolov z rokov 2014 a 2015 s cieľom zastaviť boje v Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré ovládli separatisti.
Čítajte viac Zelenského posledných sedemdesiat dní? Bez volieb nebude legitímny prezident, hlása ruská propaganda
Porošenko si nepochybne s nadšením prečítal o sebe výroky Bezuhlej a Bohuckej, ale je veľmi ťažké predstaviť si, že by si ho väčšina Ukrajincov znovu želala za svojho lídra. Ako prezident ich očividne sklamal, pretože pred piatimi rokmi v druhom kole volieb získal len necelých 25 percent hlasov. Bol to nevídaný debakel vo voľbách hlavy štátu v ére ukrajinskej samostatnosti. Prečo by mu mali dôverovať, keď v ich očiach zlyhal?
Ďalšia nevýhoda Porošenka vyplýva zo sociálneho aspektu. Vojnou sužovaní obyvatelia ani po jej skončení nepochybne nebudú naklonení tomu, aby hlasovali za akéhokoľvek multimilionára. O Porošenkovi to platí dvojnásobne, pretože v domácom rebríčku najbohatších mu patrí tretie miesto. „Vyzerá to nevhodne na pozadí zjednotenia Ukrajincov v čase vojny," citovala agentúra UNIAN politológa Petra Oleščuka, keď poukázal na to, čo všetko Porošenko uvádza v majetkovom priznaní. Okrem fabrík až 60 miliónov dolárov na účtoch v banke, obrovská vila pri Kyjeve, drahé autá, diamanty, vzácna zbierka obrazov. Samozrejme, že k majetku, ktorý dosahuje takmer miliardu eur, sa Porošenko dopracoval ako úspešný podnikateľ, no o to chladnejší vzťah k nemu môžu mať Ukrajinci, ktorých vojna bolestivo zasahuje.
Ambíciu Porošenka vrátiť sa k moci ironicky komentoval pre server NEWS ruský poslanec Alexej Govyrin. Povedal o ňom, že „čokoládový otecko" (Porošenko je majiteľ úspešnej firmy so sladkosťami) by mal nádej uspieť jedine v prípade, že by ho do funkcie dosadil Západ. Govyrin zašiel do konšpirácie, že by sa to mohlo udiať, keby sa Zelenskyj zunoval svojim spojencom a tí by zinscenovali nový Majdan, aby ho nahradil Porošenko.
Odklad termínu ukrajinských prezidentských volieb na neurčito už využívajú ruskí politici na slovnú paľbu proti Zelenskému. Sergej Mironov, líder strany Spravodlivé Rusko, o ňom vyhlásil, že ak po 20. máji zostane pri moci, keď mu oficiálne vyprší prvé funkčné obdobie, bude vyzerať ako diktátor. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov sa vyjadril v zmysle, že Moskva nemieni prehodiť ani slovo so Zelenským, lebo mu o šesť týždňov nebudú patriť prezidentské právomoci.
Kým odmietanie legitimity Zelenského je zo strany Moskvy vopred jasná vec, naopak, väčšina Ukrajincov sa stotožňuje s tým, aby na čele štátu zotrval aj po 20. máji. Z prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického ústavu vyplynulo, že 69 percent opýtaných si ho želá ako prezidenta až dovtedy, pokiaľ bude v platnosti vojnový stav. A 53 percent respondentov by ho rado videlo uchádzať sa o druhý mandát.
Zelenskyj by mohol požiadať ústavný súd o výklad ústavy, ako to s ním bude, keď sa mu skončí funkčné obdobie. Evidentne sa to však nechystá urobiť. „Po prvé, takýto krok by sa mohol chápať ako dôkaz, že existujú pochybnosti o legitimite Zelenského dokonca v jeho tíme. Po druhé, Zelenskyj sa nachádza v dlhodobom spore s členmi ústavného súdu pre ich odpor k protikorupčnej legislatíve," ozrejmil politológ Kostantin Skorkin v analýze, ktorú zverejnil Carnegieho fond pre medzinárodný mier. (Väčšinu ústavných sudcov vymenoval ešte Porošenko.)
A kde je vlastne kameň úrazu? Podľa ústavy je funkčné obdobie hlavy štátu päť rokov s tým, že právomoci vykonáva až do zvolenia svojho nástupcu. Dokedy však presne? Musí odísť po piatich rokoch alebo môže počkať na odovzdanie úradu novému prezidentovi? Tí, čo spochybňujú legitimitu Zelenského po 20. máji, tvrdia, že jeho právomoci by na základe ústavy mal dočasne prevziať predseda parlamentu.
Existuje ešte jeden nezanedbateľný dôvod, pre ktorý Ukrajinci môžu pochybovať o prijateľnosti Porošenka. Má nielen politicky blízko k maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi, ale ešte aj od jeho vlády dostáva peniaze. Zarába legálne a nie sú to astronomické sumy, ale neprospieva to jeho imidžu: veď financie mu prichádzajú z krajiny, ktorá odmieta poskytnúť Kyjevu čo i len jeden náboj, pričom chvíľami sa zdá, že orbánovcov vôbec nezaujíma, či sa Ukrajine podarí obnoviť jej územnú celistvosť.
Čítajte viac Olena Zelenská nechce, aby jej manžel znovu kandidoval na prezidenta: Mali by sme si nájsť niečo nové
Na jeseň minulého roku maďarské ministerstvo financií previedlo na Porošenkov účet v prepočte 880-tisíc eur. Boli to peniaze z predaja štátnych dlhopisov a z výnosu na úrokoch. Pozornosť, ktorú ukrajinské médiá venovali tejto transakcii, exprezident považoval za zbytočnú. Bankový prevod oznámil úradom a zdôraznil, že z podobných ziskov zakaždým zaplatil dane. Jeho politická strana Európska solidarita vydala vyhlásenie v ktorom uviedla, že Porošenko si nevyberá sám, kam vloží peniaze, ale necháva to na svojich investičných poradcov, ktorí diverzifikujú finančné riziká. „Viac ako 90 % investovaných peňazí dáva do ukrajinských cenných papierov," upozornila Európska solidarita. Porošenko prostredníctvom svojej strany ešte odkázal vládnucim politikom, aby sa radšej zamerali na budovanie vzťahov s Maďarskom, aby Ukrajina nestratila perspektívu členstva v EÚ (Orbán totiž krúti nosom nad touto predstavou).
Krátko na to Porošenko zažil nemilé prekvapenie: ukrajinská pohraničná stráž mu zabránila v ceste do Budapešti, kde sa mal stretnúť s Orbánom. Tajná služba zdôvodnila zákaz prekročiť hranice tým, že získala „informácie o príprave provokácií na medzinárodnej scéne zo strany ruských spravodajských služieb namierených proti Ukrajine". Porošenko to označil za klamstvo. Samozrejme, že sa dá len špekulovať, či skutočnou príčinou bolo to, že Zelenskyj nechce, aby exprezident robil čokoľvek poza jeho chrbát s Orbánom, ktorý sa k Ukrajine správa nežičlivo.