Podľa novín je však skupina krajín G7, čo sú ekonomicky najvyspelejšie štáty sveta, rozdelená v otázke, čo robiť s ruskými aktívami v hodnote 260 miliárd eur. Západ ich zadržal potom, čo šéf Kremľa Vladimir Putin vo februári 2022 spustil veľkú inváziu na Ukrajinu.
Nedá sa čakať večne
„Sme v bode, v ktorom by sme mali preskúmať všetky možné spôsoby, ako maximalizovať hodnotu imobilizovaných rezerv pre Ukrajinu. Nemôžeme čakať večne, vieme to,“ povedal v stredu v Kyjeve Daleep Singh, zástupca amerického poradcu pre národnú bezpečnosť pre medzinárodnú ekonomiku.
Aj Európska únia sa zamýšľa nad tým, ako by v prospech Ukrajiny mohla použiť zmrazené ruské peniaze. "Európska rada preskúmala pokrok v súvislosti s ďalšími konkrétnymi krokmi, ktorými sa majú nasmerovať mimoriadne príjmy pochádzajúce z imobilizovaných aktív Ruska v prospech Ukrajiny vrátane možnosti financovania vojenskej podpory. Vyzýva radu, aby pokročila v práci na nedávnych návrhoch vysokého predstaviteľa a komisie,“ píše sa v záveroch marcového summitu lídrov EÚ, ktoré podporil aj slovenský premiér Robert Fico.
Na ochotu únie použiť ruské peniaze upozornil aj Singh. Podľa neho je však potrebné uvažovať nad tým, ako tieto aktíva využiť v maximálnej možnej miere.
„Namiesto jednoduchého prevodu ročných ziskov z rezerv je koncepčne možné preniesť 10 rokov zisku alebo 30 rokov zisku. Súčasná hodnota týchto ziskov je veľmi vysoká,“ citoval Financial Times Singha. Denník uviedol, že o návrhu budú diskutovať ministri financií G7 na stretnutí Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu vo Washingtone na budúci týždeň. Singh tvrdí, že cieľom je, aby sa o tejto veci podarilo rozhodnúť na výročnom summite lídrov G7 v júni.
"Veľká časť zmrazených ruských peňazí je v EÚ vrátane zhruba 190 miliárd eur v aktívach ruskej centrálnej banky zadržaných v Eurocleare, teda centrálnom depozitári cenných papierov so sídlom v Bruseli. Od začiatku vojny priniesli zisk 3,85 miliardy eur a krajiny EÚ už diskutovali o nasadení týchto ziskov na pomoc Ukrajine. Podľa plánu by sa väčšina budúcich ziskov použila na nákup zbraní pre Kyjev, zatiaľ čo ďalšia časť by išla na obnovu vojnou zničenej krajiny,“ napísal Financial Times.
Čítajte viac Ukrajinka z Charkova: Na bojisku to nie je pat, Rusko stále útočí
„Návrh USA využiť zmrazené ruské štátne aktíva na zabezpečenie finančných prostriedkov pre Ukrajinu vydaním dlhu proti budúcim ziskom generovaným z týchto aktív je zaujímavý, no zároveň plný právnych komplikácií. Medzinárodné právo vo všeobecnosti bráni takémuto priamemu použitiu zaistených aktív, lebo by to mohlo destabilizovať finančné normy a trhy. Zdá sa, že by tu bol vysoký potenciál pre súdne spory vzhľadom na zložitú povahu medzinárodnej kontroly aktív,“ reagoval pre Pravdu profesor Eugene Nivorozhkin z University College v Londýne, ktorý sa zaoberá vplyvov medzinárodných sankcií na ekonomiku.
Odborník pripomenul, ako sa ruské hospodárstvo dokázalo prispôsobiť západným opatreniam. „V mojom výskume zameranom na odolnosť ruského podnikového sektora v dôsledku sankcií sme zistili, že spoločnosti často zlepšili svoju výkonnosť strategickou adaptáciou – diverzifikáciou trhov, vytváraním spojenectiev s vládami a úpravou operácií. Táto prispôsobivosť naznačuje, že sankcie môžu viesť k neúmyselnej ekonomickej dynamike v rámci cieľových krajín, čo skomplikuje priame použitie sankcií ako represívnych finančných opatrení,“ vysvetlil Nivorozhkin.
Čítajte viac Dá NATO Ukrajine 100 miliárd eur? Plán je nejasný, ale Slovensko zatiaľ nie je proti
Desiatky miliárd?
Na papieri však americký návrh vyzerá veľmi dobre. Podľa nemenovaného európskeho predstaviteľa, ktorého Financial Times cituje, by dlhopisy mohli vyniesť 30 až 40 miliárd eur na základe odhadovaných ziskov z ruských fondov v Eurocleare počas nasledujúcich 10 rokov a 50 až 60 miliárd eur v ziskoch počas nasledujúcich 15 až 20 rokov.
Tieto peniaze by sa dali rozdeliť napríklad tak, že tretina by išla na nákup zbraní, tretina na financovanie obnovy Ukrajiny a tretina by sa použila na splácanie vytvoreného dlhu. Všetko však do veľkej miery závisí od budúcich úrokových sadzieb.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Otázkou tiež je, čo by sa s dlhopismi na financovanie Ukrajiny stalo, ak by sa vojna o pár rokov skončila a Rusko by v rámci mierového urovnania malo získať späť svoje zmrazené aktíva. Krajiny G7 by sa za tieto dlhopisy mohli zaručiť, ale takýto krok môže byť v niektorých štátoch právne napadnuteľný.