Plán je to však zatiaľ veľmi nejasný, hoci jeho podporovatelia hovoria, že za ním stoja minimálne dva jednoznačné argumenty. Prvým je, že sa v júli koná vo Washingtone summit NATO práve k 75. výročiu jeho vzniku. Nikto neočakáva, že aliancia do svojich radov Ukrajinu priamo pozve, ale niečo jej určite sľúbi. Záväzok výraznej finančnej pomoci by signalizoval, že si Západ stojí za vyhláseniami o dlhodobej podpore pre Kyjev.
Druhým argumentom pre 100-miliardový fond je niečo, o čom aliancia radšej nahlas nehovorí. Takto to vyhodnotil magazín Foreign Policy. "Veľká časť úsilia sa sústreďuje na zabezpečenie budúcnosti aliancie – a bezpečnosti Ukrajiny – ak Donald Trump vyhrá druhé funkčné obdobie ako prezident USA. Oveľa ľahšie sa to však povie, ako urobí,“ napísal Foreign Policy.
Čítajte viac Môže sa stať, že NATO po 75 rokoch aj zanikne, varuje expert
Návrat Trumpa do Bieleho domu po novembrových prezidentských voľbách máta mnohých politikov i bezpečnostných expertov na oboch stranách Atlantiku. Radikálne populistický republikánsky miliardár v Bielom dome, ktorý nabúrava demokratické normy, neveští pre podporu Ukrajiny nič dobré. Najmä, keď zoberieme do úvahy Trumpove bombastické vyjadrenia, ako so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom zaistí za 24 hodín mier, a jeho nevyberavé útoky na NATO, keď by nemal problém podhodiť neplatičov v aliancii Rusku.
Trump v poslednom čase trochu zmiernil kritiku európskych spojencov. No aj jeho postoj k Ukrajine stojí za tým, že americký Kongres stále neschválil vojenskú podporu pre Kyjev vo výške 60 miliárd dolárov, keď ju blokujú republikáni.
Zložitá situácia
A ani sto miliárd od NATO tento problém nevyrieši. Je to dlhodobejší plán, ale Ukrajinci potrebujú zbrane a muníciu okamžite, inak budú musieť pred ruskými agresormi ustupovať. Okrem toho nie jasné, či sa všetky členské krajiny nakoniec k aliančnému fondu pripoja, a v akej forme. Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) v stredu na stretnutí šéfov diplomacie krajín NATO v Bruseli pre agentúru TASR povedal, že Bratislava Stoltenbergov plán podporí, ale nie v oblasti smrtiacich zbraní.
„Budeme podporovať zásielky humanitárnej pomoci, všetkých systémov, ktoré slúžia na odmínovanie a na nesmrtiaci účel. Ponúkneme ďalšiu spoločnú spoluprácu s Ukrajinou na iných projektoch,“ citovala TASR Blanára.
Predstavitelia iných krajín tvrdia, že plán bude potrebné poriadne premyslieť. Fond NATO by nemal konkurovať podobným iniciatívam Európskej únie. Otázkou tiež je, kde sa nájde 100 miliárd eur. Nedá sa vylúčiť, že celý fond by minimálne pre niektoré štáty znamenal len ďalšiu účtovnú operáciu. Teda, že by si do svojich príspevkov chceli zarátať všetky formy pomoci, ktoré Ukrajine už poskytujú. Ako uviedla agentúra Bloomberg, výsledkom by mohlo byť, že v skutočnosti by Kyjev dostal len minimálnu novú podporu.
"Musíme sa vyhnúť duplicite, vydávaniu tých istých peňazí dvakrát či kupovaniu tých istých vecí,“ povedal podľa Bloombergu španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares. Šéf diplomacie však zdôraznil, že všetci chcú zabezpečiť, aby Ukrajina mala to, čo potrebuje v dostatočnej miere a v správnom čase.
No práve to sa nedeje. Rusko dokáže produkovať stále viac zbraní a získava ich aj z Iránu či Severnej Kórey. Západ ich naopak pre Ukrajinu ťažko hľadá a napriek ekonomickej sile je odkázaný na iniciatívy, ako je tá česká, keď Praha vyzbierala peniaze na zhruba pol milióna kusov delostreleckej munície. Hoci tá sa bude Kyjevu mimoriadne hodiť, nie je to dlhodobo udržateľný prístup.
Problémy pripustil aj Stoltenberg. Veď existujú obavy, že okupantom sa podarí prelomiť ukrajinské obranné línie.
"Väčšina vojen sa končí pri rokovacom stole. No to, čo sa deje pri ňom, je úzko spojené so situáciou na bojisku. Momentálne Rusko verí, že dokáže dosiahnuť svoje ciele na bojisku tak, že bude pokračovať vo vojenskom tlaku na Ukrajinu. Ak dáme vojenskú podporu Ukrajine, je to spôsob, ako presvedčiť Rusko, aby si sadlo za rokovací stôl a akceptovalo riešenie, ktorého súčasťou bude, že Ukrajina zostane suverénnym, nezávislým a demokratickým európskym štátom. Samozrejme, v konečnom dôsledku bude na Ukrajine, aby sa rozhodla, aký kompromis je ochotná urobiť. Musíme jej však umožniť, aby mohla pri rokovacom stole dosiahnuť akceptovateľný výsledok,“ vyhlásil pre televíziu BBC Stoltenberg.
Čítajte viac Horúca láska medzi Ruskom a Čínou? Moskva je juniorský partner, tvrdí odborník
Úloha aliancie
Aj vzhľadom na to, že Ukrajinci čelia presile, už niekoľko týždňov sa objavujú úvahy, že by niektoré západné štáty mohli do boja vyslať vlastných vojakov. S touto iniciatívou prišiel francúzsky prezident Emmanuel Macron.
"Od takého niečoho sme však veľmi vzdialení. Väčšina spojencov nechce vidieť rozšírenie konfliktu. A v skutočnosti si myslím, že v tejto fáze je zložité nájsť argumenty, ktoré by podporili myšlienku takého zapojenia sa do vojny. Mali by sme umožniť Ukrajine nejakým spôsobom poraziť Rusov, a ich prehra sa dá definovať rôzne, ale podľa mňa momentálne máme na Západe aj efektívnejšie nástroje ako vyslanie vojakov,“ reagoval pre Pravdu John Deni z Inštitútu strategických štúdií na US Army War College
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Odborník vraví, že by aliancia mohla lepšie koordinovať podporu Ukrajine. "NATO môže urobiť viac. Aliancia by mala prevziať lídersku rolu v rámci ukrajinskej kontaktnej skupiny, ktorá je známa ako ramsteinský formát. Mohla by ju v podstate politicky koordinovať. Podobne by to malo byť v prípade americko-britskej Skupiny bezpečnostnej pomoci Ukrajine, ktorá vznikla ad-hoc v Nemecku (zameriava sa na výcvik a poskytuje výstroj a poradenstvo pre Ukrajincov, pozn. red.),“ vysvetlil Deni.