Videl som vaše video o tom, ako Rusi používajú kĺzavé bomby proti ukrajinským pozíciám. Prečo má jediný zbraňový systém taký vplyv? Čo sú to kĺzavé bomby a ako ich Rusi nasadzujú?
V podstate sú to konvenčné bomby vybavené krídlami a navádzacím systémom. Zvyčajne je to GLONASS. Ich veľkou výhodou je, že sú oveľa ničivejšie ako konvenčný delostrelecký granát. Jeden 152-milimetrový štandardný ruský delostrelecký náboj má takmer 50 kilogramov, z čoho len päť až šesť kilogramov tvorí nálož TNT. Ale kĺzavé bomby sú 250-, 500– aj 1000-kilogramové. Dokonca i väčšie. Najbežnejšie používané sú tie 250– a 500-kilogramové. V ich vnútri je takmer 100 kilogramov TNT, preto sú výrazne ničivejšie. Je možné vypustiť ich z lietadiel vo veľkej výške vo vzdialenosti 30 až 90 kilometrov od frontu. Závisí to, samozrejme, od toho, aké veľké majú krídla, a niektoré fungujú aj s prídavným raketovým motorom. Ešte to zvyšuje dolet týchto bômb a lietadlá, ktoré ich vypustili, sú v bezpečí pred pozemnou protivzdušnou obranou. Ukrajinci ju nemôžu tak rýchlo presunúť k bojisku, lebo potom by ju zamerali ruské drony Lancet alebo iné zariadenia. Kyjev má málo bojových lietadiel a tie sa starajú aj o zostreľovanie bezpilotných strojov a riadených striel. Ukrajinské stíhačky sa okrem toho môžu dostať do pasce, keď sa zamerajú na ruské útočné bombardéry. Ak sa k týmto strojom dostanú, majú ich na dostrel lietadlá nepriateľa. Všetko toto je zvyčajne koordinované vzdušným systémom riadenia a kontroly AWACS. Jeden takýto stroj A-50 sa podarilo Ukrajincom zostreliť nad Azovským morom. Takže, ako vidíte, je to sofistikovanejšia operácia, nie je to len o zhadzovaní kĺzavých bômb.
Môžete povedať viac o tom, ako to Rusi koordinujú?
Na začiatku invázie to bolo tak, že keď chcela ruská rota požiadať o nasadenie lietadiel, išlo to cez prápor, pluk, divíziu, armádu (bojové zoskupenie) až na velenie vojenského okruhu. Všetko sa to skombinovalo, muselo to byť na papieri s formálnymi požiadavkami a na každej úrovni sa na to zodpovední pozerali. Teraz to funguje v digitálnej forme a koordinujú to styční dôstojníci. Rusi momentálne dokážu nasadiť kĺzavé bomby za niekoľko hodín, predtým to trvalo dni. Samozrejme, umožňuje im to reagovať na to, čo Ukrajinci robia. Rusi takto vedia zaútočiť aj na zálohy obrancov, ak zistia, kde sú, či na jednotky, ktoré pripravujú zákopy. Podobne ako v Sýrii, i na Ukrajine v úvodnej fáze invázie prichádzalo veľa požiadaviek na nasadenie letectva od pozemných jednotiek, čo malo značné limity. Teraz väčšinu cieľov identifikujú drony, najmä Orlany. Problémom Ukrajincov je, že v zásade už nemajú muníciu do systémov zem-vzduch Osa či Strela, ktoré by sa dali použiť na tieto stroje. Drony v podstate sledujú aj život v mestách a obciach, ktoré sú blízko frontu alebo pri hranici. Potom Rusi navádzanými bombami či dronmi Šáhid útočia na civilné ciele, na miesta, na ktorých sa zhromažďujú ľudia počas svadieb, pohrebov či pri výdaji humanitárnej pomoci.
Čo potrebujú Ukrajinci, aby sa mohli brániť proti kĺzavým bombám? Bojové lietadlá zo Západu?
Stíhačky by boli to najdôležitejšie, čo by mohli Ukrajinci použiť. Frontová línia je príliš dlhá na to, aby ju pokryli pozemnou protivzdušnou obranou. A Ukrajina tieto systémy potrebuje na ochranu miest, kritickej infraštruktúry, obranného priemyslu, elektrární a podobne. Samozrejme, západné stíhačky by potrebovali vhodnú výzbroj. Ideálne by boli nemecko-francúzsko-britské strely Meteor, ktoré majú dolet až 200 kilometrov.
Čítajte viac Macron vysvetlil, či sa Francúzsko chystá do vojny s Ruskom
Prečo práve tie?
Práve pre ten dlhší dolet. Ukrajinci by museli lietať nízko, aby ich Rusi neodhalili. Ak ste však v malej výške, rakety lietadla musia vyvinúť väčšiu energiu, aby zasiahli ciele, ktoré sú vyššie. Napríklad staršie verzie striel AMRAAM pre stíhačky F-16 majú dolet 50 až 80 kilometrov. Na papieri to vyzerá pekne, ale v prípade streľby z nižšej pozície dokážu zasiahnuť cieľ vzdialený len 25 až 30 kilometrov. Je to niečo, čo musíme mať na pamäti. Ukrajina bude musieť použiť stíhačky trochu iným spôsobom, než ako si myslíme.
Čo by ešte mohlo pomôcť proti kĺzavým bombám?
Počas studenej vojny existoval systém Roland s nemecko-francúzskymi raketami zem-vzduch. Nasadzovali ho pri obrane mechanizovaných brigád. Bohužiaľ, už sa nevyrába, čo je problém, lebo dokázal zasiahnuť vzdialenejšie ciele ako existujúci systém Gepard. Takže Ukrajinci sa usilujú niečo vymyslieť. Napríklad dostatočne rýchle drony, ktoré by dokázali zničiť Orlany. Bolo by to aj lacnejšie, ako používať na bezpilotné lietadlá drahé rakety zem-vzduch. Ukrajinci už vo svojej snahe pokročili, ale potrebujú vývoj financovať. No aj na Západe sú spoločnosti, ktoré experimentujú s antidronovými systémami. Briti vyvinuli zaujímavé laserové zbrane a Američania tiež pracujú na bezpilotných strojoch, ktoré by ničili iné drony. Ak by Ukrajinci dokázali vyradiť Orlany, Rusi by nevedeli, kam strieľať. A v neposlednom rade by sme mali investovať do ukrajinských systémov elektronického boja, pretože väčšinu kĺzavých bômb navádza GLONASS. Kyjev naň nemá silné rušičky, aby ho dokázal zablokovať. Na druhej strane vidíme, ako ruské systémy elektronického boja predstavujú obrovský problém pre všetku muníciu dodanú Západom, ktorá je navádzaná GPS. Na tieto zbrane môžeme teraz vo vojne viac-menej zabudnúť.
Čítajte viac Austrálsky generál pre Pravdu: Ukrajina čelí pochmúrnym scenárom, Západ musí zmeniť ruskú stratégiu
Prekvapilo vás, že Rusi dokážu tak efektívne v boji využiť prostriedky elektronického boja?
Nikto by sa nemal čudovať, že to Rusko zvláda. Moskva Západ už veľmi dlho považuje za hlavného nepriateľa. GPS vnímala ako nástroj, ktorý môže pomôcť vyhrať vojnu. Toto siaha až ku konfliktu v Perzskom zálive v rokoch 1990 až 1991. Ruské jednotky boli s metódami elektronického boja úspešné vo vojne na Donbase v roku 2014, ale tieto skúsenosti zapadli. Na začiatku veľkej invázie preto Rusom nasadenie elektromagnetických systémov nefungovalo. Boli na to určení špecialisti a bolo okolo toho veľa tajností. Bežné jednotky nechápali, ako tieto veci fungujú. Velitelia sa sťažovali, že rušičky signálu ovplyvňujú aj ruské zbrane, a preto ich jednoducho vypínali. Naozaj potrebovali rok na to, aby sa navzájom spoznali, aby vedeli, čo sa deje, a aby si veci podľa toho naplánovali. Rusi vytvorili aj podzemné káblové komunikačné vedenia v tuneloch, ktoré majú odolať rušeniu signálu. Uľahčuje im to zapojiť sa do celospektrálnej elektromagnetickej vojny, pretože už menej zasiahnu vlastné systémy. Ukrajinci sú veľmi inovatívni a kombinujú kreatívne riešenia. Používajú všetky veci, ktoré majú a môžu si kúpiť, ale potrebovali by systémy elektronického boja, i také, ktoré vedia odhaliť to, čo má k dispozícii nepriateľ. Každý elektromagnetický zdroj, každý radar, každá rušička a každé signálne zariadenie produkuje elektromagnetické vlny, ktoré sú vystopovateľné. Na to však potrebujete veľmi citlivé a vysokošpecializované anténne systémy. Tie však nedostanete bez špeciálneho schválenia vývoznej licencie od spoločností ako napríklad Hensel v Nemecku. Druhou výzvou je, že veľa presne navádzanej munície, ktorú Ukrajinci používali proti systémom elektromagnetického boja, nefunguje práve preto, že Rusi jej rušia signál.
Čítajte viac Expert z Ukrajiny: Rozhodujeme sa, či zachránime mestá alebo vojakov
Takže je to začarovaný kruh.
Ukrajinci sa tieto systémy usilujú ničiť tak, že ich zasypú kazetovou muníciou. Nemajú jej však až tak veľa, veď ju vyrábali už len Američania. Okrem toho, kazetová munícia ruské zariadenia neraz len poškodí a dajú sa opraviť. Ukrajinci by potrebovali účinnejšie lokalizovať i ničiť elektromagnetické systémy nepriateľa.
Kyjevu chýbajú zbrane i vojaci. Nakoľko sa obávate, že Ukrajina už za niekoľko mesiacov vojnu prehrá?
Z vývoja najbližších mesiacoch nemám až tak strach. Ale z dlhodobého hľadiska mám obavy. Zbrane z nového balíka americkej pomoci teraz umožnia Ukrajincom vydržať. Vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti sa veľmi opatrne pozerám na európske vyjadrenia o vojenskej výrobe. Ale mám pocit, že na jeseň by sme mohli vidieť viac zbraní, ktoré Ukrajina i my naliehavo potrebujeme. Problémom však je, že pre nedostatok vojenských systémov prišli Ukrajinci o veľa vojakov. Sú to straty, ktoré sa nedajú nahradiť. Ukrajina prišla o dôstojníkov s bohatými vojnovými skúsenosťami. Kyjev môže mobilizovať, ale nebude mať k dispozícii kvalitných veliteľov a špecialistov. Môžeme dať Ukrajine ďalšie vybavenie, ale nikdy jej nevrátime všetkých dobrých mužov, ktorých stratila vo fáze našej slabosti. Druhá vec, ktorá ma znepokojuje, je, že Európania stále neberú dlhodobú vojnovú výzvu dosť vážne.
Prečo si to myslíte?
Teraz sa veľa hovorí o dronoch, o prostriedkoch elektronického boja či o nových technologických veciach, a to je všetko dôležité. Samozrejme, toto všetko jednoznačne potrebujeme. No v prvom rade sú to nástroje, ktoré zvyšujú silu konvenčných zbraní. Delostrelectva, bojových vozidiel pechoty, tankov, obrnených transportérov a všetkých druhov ťažkej techniky. Nič však nesvedčí o tom, že by Američania alebo Európania brali vážne, že tieto systémy je potrebné adekvátne rýchlo dopĺňať. Zamýšľame sa nad tým, ako budeme pokračovať v podpore Ukrajiny počas nasledujúcich dvoch alebo troch rokov vojny? Rusi, samozrejme, využívajú svoje zásoby a ich zdroje sú tiež obmedzené. Ale pravdepodobne to na Ukrajinu bude stačiť, ak nezapneme my. Potrebujeme vyrábať veci, o ktorých som hovoril, ale už teraz je extrémne neskoro. A to ešte nevieme, čo sa stane, keď na jeseň Američania za prezidenta zvolia Donalda Trumpa. Nemecký kancelár Olaf Scholz hovorí, že by sme asi mali viac podporovať Ukrajinu. No vyzerá to tak, že na to ide typickým nemeckým spôsobom. Teda, že čaká do poslednej chvíle, a potom dá na stôl veľa peňazí. Je to veľmi nemecký spôsob, ako robiť veci. V bankovej či utečeneckej kríze to funguje. Neplatí to však pre obranu a vojnu. Samotné peniaze sú bezcenné, lebo nimi nemôžete strieľať. Musíte ich transformovať do vojenských spôsobilostí, ale to dlho trvá. Takže, ak v poslednej chvíli prídete s nápadom minúť veľa peňazí, už bude neskoro. V roku 2024 Ukrajina ako-tak prežije. Ale úprimne povedané, dosť sa obávam roku 2025.