37. deň: Kyjev poprel, že útočil na sklady paliva v ruskom Belgorode

Najdôležitejšie udalosti

• Invázia ruských vojsk pokračuje už 37. deň
• Ukrajina očakáva, že sa zosilnia boje o Donbas
• Útok na administratívnu budovu v Mikolajive si vyžiadal už 28 mŕtvych
• Rusi obvinili Kyjev z útoku na sklady paliva v juhoruskom Belgorode
• Ukrajina útok poprela
• Vo vojne zahynulo už 153 detí, úplne zničených bolo 83 škôl
• Rusi a Ukrajinci v piatok obnovili mierové rokovania
• EÚ pohrozila Číne za prípadnú pomoc Rusku
• Do Poľska už ušlo viac ako 2,4 milióna ľudí z Ukrajiny
• Na Slovensko prišlo už viac ako 292-tisíc utečencov

mier-ukrajine-2

VIDEO: Vojny Ruska

Najväčšie vojny rozputané Ruskom

Video vzniklo v spolupráci s Mall.tv.

22:50 Tri ruské rakety zasiahli rezidenčnú oblasť v ukrajinskom prístavnom meste Odesa. Uviedla to agentúra Reuters s odkazom na gubernátora oblasti Maksyma Marčenka. Ukrajinská armáda informovala, že ruské jednotky sa pokúsili o raketový útok na „kritickú infraštruktúru“ v meste, ktorý sa ale protivzdušnej obrane podarilo zmariť.

„Nepriateľ práve zaútočil tromi raketami na sídlisko,“ uviedol Marčenko na videu, ktoré zverejnil na internete. Podľa neho útok spôsobil obete, ale nespresnil ich počet. Podľa ukrajinskej armády ruské vojská zaútočili „zákerným spôsobom“ na mestskú infraštruktúru, ktorej zničenie by predstavovalo nebezpečenstvo pre civilné obyvateľstvo. O čo sa jednalo, armáda nespresnila. Vďaka zásahu protivzdušnej obrany ale rakety nezasiahli cieľ.

Moskva od začiatku vojny na Ukrajine odmieta, že by cielene útočila na civilistov.

22:16 Ukrajina si v piatok s Ruskom vymenila 86 vojakov, ktorí boli zajatí. Oznámil to vysokopostavený predstaviteľ vlády v Kyjeve Kyrylo Tymošenko, na ktorého sa odvolala tlačová agentúra AFP.

„Uskutočnila sa výmena – 86 ukrajinských vojakov vrátane 15 žien je už v bezpečí,“ uviedol vo videoodkaze na sociálnej sieti Telegram Tymošenko, námestník riaditeľa ukrajinskej prezidentskej kancelárie. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková informovala, že vojakov „už prevážajú domov“.

„Chcem sa prihovoriť všetkým našim (ľuďom), ktorí sú ešte v zajatí: Budeme bojovať za každého z vás! A privedieme vás domov. Zostaňte silní,“ dodala Vereščuková.

21:23 Ukrajinským silám sa podarilo znovu dobyť mesto Buča ležiace niekoľko kilometrov severozápadne od Kyjeva, oznámil vo videovyhlásení miestny starosta. O Buču, rovnako ako už predtým oslobodenú susednú Irpiň, zvádzali v minulých týždňoch bojujúce strany tvrdé boje. „Tento deň vojde do histórie Buči… ako deň oslobodenia mesta ozbrojenými silami Ukrajiny z rúk ruských okupantov,“ povedal vo videu starosta mesta Anatolij Fedoruk.

Generálny štáb ukrajinskej armády upozornil, že ruskí vojaci pred odchodom z mesta, ktoré malo pred vojnou 27-tisíc obyvateľov, podminovali objekty verejnej infraštruktúry. Tento týždeň ukrajinská strana ohlásila aj znovudobytie susedného mesta Irpiň. Miestne úrady predtým uviedli, že situácia v mnohých dedinách severozápadne od Kyjeva je na hrane humanitárnej katastrofy.

20:54 Starosta ukrajinského Kyjeva Vitalij Kličko vyhlásil, že bombardovanie satelitných mestečiek v blízkosti hlavného mesta prebieha napriek sľubom Ruska, že z tejto oblasti stiahne svojich vojakov. Informovala o tom tlačová agentúra AP. Kličko pre britskú stanicu Sky News povedal, že zvuky výbuchov počuje „bez prestávky počas dňa a noci“.

Podľa starostu sú mestá severozápadne od Kyjeva ako Irpiň, Boroďanka a Hostomeľ ostreľované aj po tom, čo ukrajinskí bojovníci zahnali ruských vojakov. Kličko upozornil, že boje neustávajú ani v Brovaroch východne od Kyjeva. Ľudí, ktorí sa po správach o údajnom stiahnutí ruských vojakov možno chcú vrátiť do Kyjeva, Kličko vyzval, aby počkali „niekoľko týždňov“ na to, ako sa situácia vyvinie.

20:31 Cez slovensko-ukrajinské hranice prešlo za prvých päť týždňov vojny na Ukrajine viac ako 1 500 psov a 650 mačiek. Medzi zvieratami boli aj iné druhy, napríklad kone, andulky či rôzne papagáje. Na sociálnej sieti o tom informuje polícia.

„V súlade s platnou legislatívou sú psy na hraničných priechodoch čipované, ak ešte dovtedy neboli. Na hraniciach je niektorým zvieratám poskytovaná aj prvá pomoc a ošetrenie,“ spresnila polícia s tým, že zaznamenali napríklad aj pôrody šteniat.

O prichádzajúce zvieratá sa stará nielen zvierací ombudsman, ale aj množstvo dobrovoľníkov. „Tí napríklad vybavujú opateru o zatúlaných psov, ich vyšetrenie a transport,“ uviedli policajti.

19:24 Tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov v piatok večer poprel, že Kyjev stál za útokom na sklad paliva v ruskom Belgorode. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Z nejakého dôvodu (Rusi) hovoria, že sme to urobili my, avšak podľa našich informácií to nezodpovedá realite,“ povedal Danilov.

Z útoku na sklad paliva v meste Belgorod ležiacom 40 kilometrov od ukrajinských hraníc obvinil Ukrajinu gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov. Podľa neho na objekt útočili dva nízko letiace ukrajinské vojenské vrtuľníky.

Kremeľ následne vyhlásil, že incident bude prekážkou pre pokračovanie rusko-ukrajinských mierových rokovaní.

19:02 Symbolický šek v hodnote 50-tisíc eur odovzdal minister zahraničných vecí Ivan Korčok riaditeľovi Inštitútu urgentnej medicíny v moldavskom Kišiňove, ktoré poskytuje starostlivosť pre ťažko choré deti z ukrajinských rodín, ktoré utiekli pred vojenským konfliktom.

Minister Korčok spolu s ministrami zahraničných vecí Česka Janom Lipavským a Rakúska Alexandrom Schallenbergom dnes navštívili Moldavskú republiku. V hlavnom meste Kišiňov ministri rokovali s rezortným partnerom Nicu Popescom o utečeneckej kríze, energetike, či regionálnej bezpečnosti v súvislosti s pokračujúcou vojenskou inváziou Ruska na území Ukrajiny.

Popescu ocenil návštevu ministrov ako jasný prejav solidarity s Moldavskom. Ministri spolu diskutovali aj o vzťahoch EÚ – Moldavsko. Stretli sa s prezidentkou Maiou Sandu a tiež premiérkou Nataliou Gavrilitou.

Ministri navštívili utečenecké centrum v areáli výstaviska Moldexpo, ktoré je aktuálne najväčším svojho druhu v Moldavsku. „Rovnako ako počas pandémie COVID-19 Slovensko pomáha Moldavsku aj teraz. Tridsať detských pacientov z Ukrajiny trpiacich vážnymi poškodeniami obličiek bude mať s finančným prispením SR zabezpečenú nákladnú, no nevyhnutnú dialýzu. Stali sme sa tak prvou krajinou od začiatku utečeneckej krízy, ktorá v Moldavsku priamo finančne podporila poskytovanie špecializovanej zdravotnej starostlivosti pre deti utečencov,“ zdôraznil minister Korčok.

18:48 Najvyšší predstavitelia EÚ varovali virtuálnom summite Čínu, že ak by Rusku pomáhala vo vedení vojny na Ukrajine alebo napríklad obchádzaní sankcií Západu, mohli by tým utrpieť jej obchodné vzťahy s Úniou. Uviedla to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Informovala o tom agentúra AFP s pripomenutím, že EÚ aj USA sa takýchto krokov Pekingu obávajú, keďže čínske vedenie dosiaľ neodsúdilo ruskú inváziu na Ukrajine.

„Žiaden európsky občan by nerozumel akejkoľvek podpore Ruska v jeho schopnosti viesť vojnu. Navyše by to viedlo k obrovskému poškodeniu reputácie Číny tu v Európe,“ povedala von der Leyenová po virtuálnych rozhovoroch s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

„Podnikateľský sektor veľmi pozorne sleduje dianie (súvisiace s vojnou) a vyhodnocuje, ako sa k nemu (jednotlivé) krajiny stavajú. Je to otázka dôvery, spoľahlivosti a samozrejme rozhodnutí týkajúcich sa dlhodobých investícií,“ uviedla.

Predsedníčka EK ďalej zdôraznila, že „Čína má vplyv na Rusko“. EÚ preto podľa jej slov očakáva, že Čína „prevezme svoju zodpovednosť za ukončenie tejto vojny“ a že Rusko sa tak vráti k tomu, že situáciu bude riešiť prostredníctvom rokovaní.

Virtuálny summit EÚ-Čína, ktorý sa mal pôvodne zaoberať otázkami obchodu či klimatických zmien, zatienili obavy Západu z čínskej podpory ruskej invázie, približuje AFP.

Čínsky prezident Si Ťin-pching na summite predstaviteľom EÚ povedal, že Peking aj Brusel by mali „zohrávať konštruktívnu úlohu v otázkach týkajúcich sa globálneho mieru a rozvoja“ a poskytovať určité nástroje na zaistenie stability vo svete.

17:58 Riaditeľ jadrovej elektrárne v Černobyle uviedol, že nie je možné určiť stupeň radiácie, ktorému boli ruské jednotky vystavené pri okupácii územia. Informuje o tom spravodajský web CNN.

Valerij Sejda vo vyhlásení na telegramovom kanáli Enerhoatomu, štátneho prevádzkovateľa ukrajinských jadrových elektrární, uviedol, že „na území samotnej elektrárne okupanti nič nevykopali“, no hustý prach, ktorý sa zdvihol pri prechode vozidiel, mohol cez pľúca vniknúť do ich organizmov.

Sejda dodal, že nie je jasné, čo robili Rusi v kontaminovanej oblasti v Červenom lese, a je podľa neho možné, že tam mohli byť vystavení značnému žiareniu, keď tam kopali zákopy.

18:23 Obnova zdevastovaného Mariupoľa? Minimálne 10 miliárd dolárov. Mesto bude žiadať, aby škody zaplatilo Rusko.

Čítajte viac Obnova zničeného Mariupoľa? Minimálne 10 miliárd dolárov

17:43 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan oznámil, že v telefonáte s ruským lídrom Vladimirom Putinom znovu vyzval na stretnutie prezidentov Ruska a Ukrajiny. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Vo vyhlásení Erdoganovho úradu sa uvádzalo, že turecký prezident diskutoval s Putinom o rokovaniach medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré sa tento týždeň v utorok konali v Istanbule.

Erdoganov úrad napísal, že turecký líder povedal Putinovi, že istanbulské rozhovory „vyvolali nádeje na mier“. Erdogan podľa vyhlásenia uviedol, že Turecko chce byť úspešné vo svojom úsilí priviesť za jeden rokovací stôl Putina a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Turecký prezident tiež povedal Putinovi, že je dôležité, aby obe strany „konali so zdravým rozumom a udržiavali dialóg“.

Putin sa počas telefonátu poďakoval Erdoganovi za hostenie stretnutia medzi delegáciami v Istanbule, dodal úrad tureckého prezidenta.

Erdogan v piatok už predtým informoval, že Zelenskyj je ochotný zúčastniť sa na stretnutí lídrov, keď ho bude hostiť Turecko.

17:27 Veľa miest v Luhanskej oblasti je denne pod paľbou ruských síl, upozornil podľa agentúry Unian šéf tamojšej oblastnej správy Serhij Hajdaj. Intenzita útokov je podľa neho natoľko vysoká, že nie je možné k ľuďom dopraviť humanitárnu pomoc ani odpratať z ulíc tela zabitých. Najťažšie boje sa podľa neho teraz vedú pri meste Rubižne.

„Všetky obce sú pod paľbou. Lysyčansk, Severodoneck, Rubižne, Popasna a Hirne denne čelia náletom a ostreľovaniu z raketometov,“ uviedol Hajdaj. „Najintenzívnejšie boj sa odohrávajú vo vnútri miest Rubižne a Popasna,“ spresnil.

Humanitárna pomoc sa podľa neho dostáva do Lysyčanska alebo Severdonecka, ale do Rubižného a Popasnej ju kvôli neustávajúcemu ostreľovaniu dopraviť nemožno.

Hajdaj tiež vyzval obyvateľov oblasti, aby sa z nebezpečných miest čo najrýchlejšie evakuovali. Veľa ľudí však podľa neho odchod odmieta. „Chodíme za skrývajúcimi sa ľuďmi a ponúkame im evakuáciu, ale odmietajú to. Čakajú asi, až vojna príde až k susednému vchodu a až bude zničený ich dom. Potom ich vyslobodzujeme z trosiek a až vtedy súhlasia s odchodom,“ povedal Hajdaj. Od začiatku vojny bolo podľa neho z obkľúčených miest v oblasti evakuovaných zhruba 18 000 ľudí.

Hajdaj doplnil, že nepriateľské vojská sa chystajú na ofenzívu v dvoch smeroch, na mesto Popasna a na oblasť medzi Kreminnou a Rubižným.

17:08 Ruské sily si zriadili vojenské stanovište v kostole severozápadne od Kyjeva a využívajú ho ako štartovací bod pre útoky na ukrajinskú metropolu. V piatok to povedal vysokopostavený predstaviteľ americkej administratívy, ktorého citovala tlačová agentúra Reuters.

„Vojaci sú umiestnení na pozemku kostola aj v okolitej obytnej oblasti,“ dodal predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity a bez uvedenia dôkazov. Povedal, že informácie pochádzajú z odtajnených spravodajských materiálov.

„Sme presvedčení, že ruská armáda to využíva ako štartovací bod pri útočení na Kyjev,“ vyhlásil predstaviteľ.

Rusku sa za päť týždňov vojny nepodarilo dobyť jediné veľké ukrajinské mesto a tvrdí, že sa sťahuje zo severnej Ukrajiny a presúva pozornosť na juhovýchod vrátane mesta Mariupol.

Rusko vykresľuje svoje sťahovanie zo severu Ukrajiny ako gesto dobrej vôle napomáhajúce mierovým rokovaniam. Ukrajina a jej spojenci však tvrdia, že ruské sily sú nútené preskupiť sa, pretože z dôvodu zlej logistiky a tvrdého odporu Ukrajincov utrpeli ťažké straty.

Ukrajinské sily za posledných desať dní znovu dobyli predmestia Kyjeva, prelomili obliehanie mesta Sumy na východe a zatlačili späť ruské jednotky postupujúce na mesto Mykolajiv na juhu krajiny.

16:58 Japonský minister zahraničia Jošimasa Hajaši, ktorý dnes odcestoval do Poľska, chce pri svojom návrate budúci týždeň vziať na palubu vládneho špeciálu 30 ukrajinských utečencov. Oznámila to japonská agentúra Kjódó.

Hajaši odcestoval do Poľska ako zvláštny vyslanec premiéra Fumia Kišidu v dobe, keď svet navyšuje pomoc Ukrajincom utekajúcim pred ruskou inváziou. Najväčšiu skupinu z viac ako štyroch miliónov utečencov prijalo Poľsko.

Kjódó píše, že niektorí z Ukrajincov majú záujem dostať sa do Japonska, ale bránia im v tom vysoké ceny leteniek. Podľa agentúry môže minister, ktorý sa bude vracať v utorok, so sebou vziať aj viac ako zatiaľ plánovaných 30 Ukrajincov.

Od február, keď Rusi vpadli na Ukrajinu, prijalo Japonsko podľa svojho imigračného úradu 337 evakuovaných Ukrajincov.

Hajaši sa má počas svojej cesty stretnúť so šéfom poľskej diplomacie Zbigniewom Rauom a ďalšími poľskými predstaviteľmi. V sobotu navštívi útulok pre utečencov vo Varšave a bude rokovať s personálom Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov. V nedeľu potom zavíta do prijímacieho strediska utečencov v juhovýchodnom poľskom meste Rzeszów, kde má svoj dočasný úrad aj Japonsko.

**16:42 Ruský prezident Vladimir Putin má údajne rakovinu štítnej žľazy.

Čítajte viac Putin má údajne rakovinu, tvrdí správa zakázaného ruského média

16:41 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj telefonoval s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Dvojica diskutovala o dôležitosti bezpečnostných záruk a zaistení humanitárnych koridorov z Mariupoľa, informovala stanica Sky News odolávajúc sa na vyjadrenie Zelenského.

Ukrajinský prezident na Twitteri uviedol, že s Macronom hovorili o „rokovacom procese (s Ruskom) – jeho priebehu a perspektívach, o dôležitosti bezpečnostných záruk“. Zelenskyj v tejto súvislosti dodal, že „musí dôjsť k realizácii“ francúzskej iniciatívy týkajúcej sa humanitárnych koridorov z Mariupola.

Do obliehaného mesta Mariupol vyrazil v piatok tím Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK), avšak bez väčšej istoty, či bude môcť naozaj evakuovať miestnych obyvateľov.

Ruské ministerstvo obrany v stredu uviedlo, že prestane v oblasti útočiť, aby tak obyvateľom umožnilo evakuáciu. Moskva tiež avizovala, že zaistí aj prístup humanitárnej pomoci do mesta, pripomína Sky News. V tomto meste a jeho okolí je v hrôzostrašných podmienkach podľa odhadov stále približne 170 000 civilistov.

16:20 Ukrajinský generálny štáb oznámil, že ukrajinské ozbrojené sily dobyli naspäť 29 obcí v Kyjevskej a Černihivskej oblasti, odkiaľ Rusi stiahli časť svojich vojakov. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Ruská armáda na severovýchode Ukrajiny naďalej blokuje a ostreľuje mestá Černihiv a Charkov, dodal v piatok generálny štáb.

Na juhovýchode Ukrajiny sa Rusi snažia obsadiť mestá Popasna, Rubižne a Mariupol, aby zväčšili územie separatistických republík, Luhanskej a Doneckej, uviedla ukrajinská armáda.

16:05 Počet ukrajinských občanov v Českej republike s udelenou dočasnou ochranou prekročil štvrť milióna. Na cudzineckej polícii sa ich od začiatku ruskej invázie zaregistrovalo vyše 139 000. Na Twitteri to v piatok oznámilo české ministerstvo vnútra.

Podľa najnovších údajov ministerstva požiadalo od konca februára o pobyt v ČR celkovo 251 713 Ukrajincov. Len vo štvrtok sa zaregistrovalo 2 909 utečencov, čo predstavuje pokles oproti sedemdňovému priemeru nových príchodov za deň (3554), píše televízia CNN.

Keďže Ukrajinci nepotrebujú na vstup do Česka víza, počet utečencov v krajine bude pravdepodobne podstatne vyšší, uviedol pre CNN tlačový referent českého ministerstva vnútra.

15:58 Peking si v súvislosti s vojnou na Ukrajine odmieta vybrať stranu, na ktorú sa postaví.

Čítajte viac Čína si vo vojne odmieta vybrať stranu a je proti deleniu sveta na bloky

15:42 Hovorca ukrajinského ministerstva obrany Olexandr Motuzjanyk odmietol komentovať ruské obvinenia z údajného útoku ukrajinských vrtuľníkov na sklady paliva v juhoruskom meste Belgorod. Referuje o tom spravodajský web CNN.

„Chcel by som zdôrazniť, že Ukrajina vykonáva obrannú operáciu proti ruskej agresii na území Ukrajiny. To neznamená, že Ukrajina musí byť zodpovedná za každý nesprávny odhad alebo udalosť či katastrofu, ktorá sa stala na území Ruskej federácie. Nie je to prvý raz, čo sme svedkami takýchto obvinení. Preto tieto informácie nepotvrdím ani nevyvrátim,“ uviedol v piatok v televíznom vyhlásení.

Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov na Telegrame vyhlásil, že požiar v sklade ropy v Belgorode spôsobili nálety dvoch ukrajinských vrtuľníkov. Neposkytol však žiadne dôkazy. V skladisku vraj horí asi 16-tisíc metrov kubických paliva. CNN zatiaľ nemohla overiť tieto tvrdenia.

15:27 Približne 3 000 utečencov z Ukrajiny našlo v Košiciach dočasné útočisko, odhaduje to vedenie mesta. Ako informovalo na piatkovej tlačovej konferencii, cez Centrum pomoci utečencom na kúpalisku Červená hviezda (ČH) prešlo už viac ako 40 000 ľudí. Prílev utečencov do Košíc podľa mesta naďalej klesá.

„Najhoršia situácia bola asi pred dvoma až dva a pol týždňami, keď nám cez ČH prechádzalo 2 500 až 3 000 ľudí denne. Teraz je to upokojené, hýbeme sa okolo čísla 300,“ povedal splnomocnenec mesta Košice pre humanitárnu pomoc vojnovým utečencom Roman Dohovič.

Veľká časť ľudí, ktorá našla dočasné útočisko práve v Košiciach, je podľa neho ubytovaných „na súkromní“. „Niečo máme aj v našich ubytovniach, ktoré sú schopné prijať ľudí na dlhodobejšie ubytovanie, plus sú to aj súkromné ubytovacie zariadenia, ktoré im poskytujú ubytovanie zatiaľ bezplatne. Niektoré tak budú robiť aj naďalej a niektoré očakávajú, že im to štát bude nejakým spôsobom kompenzovať,“ dodal Dohovič. Mesto podľa Dohoviča denne poskytuje nocľah či prevažne krátkodobé ubytovanie zhruba 300 ľuďom denne, a to v kontajnerovom mestečku pri ČH blízko Staničného námestia, vo vyhradených telocvičniach, centrách voľného času či v priestoroch Bytového podniku mesta Košice.

Mesto pripomenulo, že situáciu v súvislosti s utečencami pomáhajú okrem iných zvládať aj dobrovoľníci. Len v centre ČH sa ich v súčasnosti denne vystrieda okolo 30, pri plnej kapacite je to 45 až 60. Problém s ich nedostatkom zatiaľ neevidujú. Dobrovoľníci na vedúcich pozíciách sú platení. Koordinátorka dobrovoľníkov Adriana Čurajová spresnila, že zazmluvnených majú 48 koordinátorov a 15 tlmočníkov, ktorí sa striedajú. Podľa primátora mesta Jaroslava Polačeka by mali byť všetky náklady spojené s utečeneckou krízou po dohode s tunajším okresným úradom refundované. Prípadné neoprávnené náklady by podľa neho mohli vykryť aj z rôznych finančných darov.

15:15 Ruské vojská ovládli mesto Izjum v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny, uviedla na svojom ruskojazyčnom webe stanica BBC s odvolaním sa na ukrajinský generálny štáb.

Ruské ministerstvo obrany ohlásilo dobytie mesta už 24. marca, ale podľa miestnych úradov boje o mesto pokračovali.

Izjum mával pred vojnou podľa odhadov asi 50-tisíc obyvateľov. Význam dobytia mesta ale spočíva hlavne v tom, že Izjum je dôležitým železničným uzlom, vedie cezeň aj medzinárodná cesta E40. Obsadenie mesta by mohlo ruskej armáde uľahčiť pokus o odrezanie jednotiek ukrajinskej armády na východe krajiny.

15:02 Európska komisia (EK) navrhla, aby krajiny 27-člennej Európskej únie (EÚ) umožnili miliónom ľudí, ktorí utiekli pred vojnou na Ukrajine, vymeniť si ukrajinské hrivny za národné meny hostiteľských štátov. EK uviedla, že cieľom jej návrhu je podpora koordinovaného postupu únie.

„Tento prístup je nutný z hľadiska toho, že Ukrajinská národná banka pozastavila výmenu hrivien za zahraničné meny, aby chránila obmedzené devízové rezervy,“ konštatovala EK. „Výsledkom je to, že úverové inštitúcie v členských krajinách EÚ sú neochotné robiť tieto výmeny vzhľadom na obmedzenú konvertibilitu hrivny,“ dodala komisia.

EK navrhla výmenu bez poplatku do sumy 10-tisíc hrivien (306 eur) na osobu podľa oficiálneho výmenného kurzu, ktorý zverejňuje Ukrajinská národná banka. Z Ukrajiny pred vojnou utiekli viac ako štyri milióny ľudí. Z nich viac ako 3,8 milióna pricestovalo do Európskej únie.

14:47 Starosta ukrajinského mesta Černihiv Vladyslav Atrošenko oznámil, že ruskí vojaci zničili pri ostreľovaní onkologické oddelenie tamojšej nemocnice. Informuje o tom denník The Guardian a pripomína, že Moskva len pred niekoľkými dňami prisľúbila, že „drasticky zredukuje“ svoju vojenskú aktivitu a útoky v Černihive a Kyjeve.

„Niektoré strely zasiahli priamo oblastnú nemocnicu, pričom jedna z budov, konkrétne onkologické oddelenie, bola úplne zničená. Traja ľudia (pri tom) utrpeli ťažké zranenia,“ povedal Atrošenko spravodajskej stanici CNN.

Dodal, že v meste nie je voda ani elektrina, a do týždňa by sa mohli minúť aj všetky zásoby potravín a liekov. Jediné zásoby do mesta podľa jeho slov ešte doručuje armáda a dobrovoľníci. „Momentálne zažívame úplnú humanitárnu katastrofu,“ priblížil.

Samotný Atrošenko podľa vlastných slov momentálne trpí akútnym zápalom pľúc, dodal však, že bude „v poriadku“.

Gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus zase v piatok informoval, že ruské sily sa síce z tejto oblasti už sťahujú, zatiaľ však podľa jeho slov úplne neodišli. Píše o tom The Guardian.

„Nálety a raketové útoky sú v oblasti stále možné, toto nikto nevylučuje,“ povedal Čaus. Dodal, že ukrajinskí vojaci znovu obsadzujú obce v okolí Černihivu, ktoré dosiaľ ovládala ruská armáda. Gubernátor ale zároveň podľa agentúry Reuters uviedol, že je ešte príliš skoro na to, aby ukrajinskí vojaci v oblasti poľavili v ostražitosti, keďže ruské sily tam ešte stále sú.

Rusko ešte v utorok oznámilo, že obmedzí rozsah svojich vojenských aktivít v Černihivskej a Kyjevskej oblasti, pripomína The Guardian.

14:30 Tím Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) mieri do obliehaného ukrajinského mesta Mariupol, pričom stále nevie, či bude v piatok môcť uskutočniť evakuáciu miestnych obyvateľov. V piatok o tom informoval hovorca MVČK Ewan Watson.

MVČK vyslal zo Záporožia do Mariupola tím deviatich pracovníkov. Watson povedal, že stále nemajú záruky bezpečnosti evakuačnej trasy, a nevedie ani to, kam bude trasa smerovať. Hovorca pokračoval, že MVČK nemá jasnú predstavu, koľko ľudí z Mariupola prejaví záujem evakuáciu. Očakáva však, že to budú tisícky ľudí. V konvoji s humanitárnym označením rátajú s 54 autobusmi a ďalšími civilnými vozidlami.

MVČK tiež uvádza, že do piatkového rána nedostal povolenie na dovezenie pomoci pre civilistov do obliehaného a bombardovaného ukrajinského mesta.

14:18 Nemecká vláda schválila predaj 56 obrnených vozidiel typu PbV-501 z Česka na Ukrajinu. Pôvodne patrili armáde socialistickej NDR, neskôr Švédsku, teraz ich vlastní česká firma.

Čítajte viac Nemecká „pomoc“ Ukrajine: Berlín odklepol transportéry z čias NDR, treba ich dať ale do poriadku

14:07 Odborníci z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) vyrazia na kontrolu Černobyľskej jadrovej elektrárne na Ukrajine hneď, ako to bude možné. Na twitteri to napísal šéf MAAE Rafael Grossi, ktorý misiu povedie. Ruské jednotky sa vo štvrtok po niekoľkých týždňoch z černobyľskej elektrárne stiahli.

„Čo najskôr povediem asistenčnú a podpornú misiu (MAAE) do Černobyľu. Bude to prvá z radu takých misií v oblasti jadrovej bezpečnosti a zabezpečenia na Ukrajine,“ uviedol Grossi.

„Podľa pracovníkov Černobyľskej jadrovej elektrárne sa v súčasnej dobe v areáli jadrovej elektrárne nenachádzajú žiadne cudzie osoby,“ uviedla vo štvrtok ukrajinská štátna spoločnosť Enerhoatom. Ruská strana podľa nej formálne súhlasila s tým, že Ukrajine odovzdá späť zodpovednosť za ochranu elektrárne.

Ruskí vojaci ale podľa dnešného vyjadrenia jedného z miestnych činiteľov sú aj naďalej v 30-kilometrovej ochrannej zóne okolo Černobyľu. Majú pod kontrolou aj niektoré ďalšie jadrové prevádzky na Ukrajine, predovšetkým Záporožskú jadrovú elektráreň.

Elektráreň v Černobyle, kde sa v roku 1986 odohrala najväčšia jadrová katastrofa v dejinách, v súčasnej dobe neslúži na výrobu energie. V černobyľskom areáli sa však stále chladí jadrové palivo.

**14:00 Na automobilový sektor číha ďalšie nebezpečenstvo.

Čítajte viac Pneumatík bude menej a budú drahšie. Chýbajú sadze z Ruska!

13:51 Holandsko od začiatku vojny skonfiškovalo už takmer 516 miliónov eur občanom a podnikom z Ruskej federácie, ktoré sa nachádzajú na sankčnom zozname EÚ. Informuje spravodajca TASR s odvolaním sa na správy holandských médií.

Spravodajský server DutchNews.nl uviedol, že informáciu zverejnili členovia holandského kabinetu počas štvrtkového stretnutia s poslancami.

Pred týždňom predstavovala celková suma zabaveného ruského majetku v Holandsku 400 miliónov eur, teraz predstavuje takmer 516 miliónov, ktoré boli prevažne uložené v bankách a trustových fondoch. Podľa holandských poslancov je však v tomto smere potrebné urobiť oveľa viac.

Zákonodarcovia preto vyzvali ministra zahraničných vecí Wopkeho Hoekstru, aby vysvetlil, prečo Holandsko zaostáva za inými krajinami EÚ, pokiaľ ide o zmrazenie ruských aktív v prípade osôb a spoločností spájaných s podporou Putinovho režimu a vojnou na Ukrajine.

Pre porovnanie, v susednom Belgicku bolo na základe sankcií EÚ voči Rusku skonfiškovaných už 10 miliárd eur.

„(V Holandsku) neboli skonfiškované žiadne jachty, lebo stihli odplávať. Ani žiadne vily. Vyzeráme naozaj čudne,“ vyhlásil nezávislý poslanec Pieter Omtzigt počas rozpravy s ministrami, ktorí poukazovali na právne prekážky pri konfiškácii súkromného majetku.

Holandský denník Financieele Dagblad predpokladá, že ruské aktíva v Holandsku majú hodnotu 80 miliárd eur, z čoho približne 45 miliárd eur patrí ľuďom na sankčnom zozname EÚ.

13:38 Rusko a Ukrajina v piatok prostredníctvom videokonferencie obnovili mierové rokovania. Uviedol to vedúci ruskej vyjednávacej delegácie Vladimir Medinskij, na ktorého sa odvoláva agentúra AFP. Začiatok ďalšieho kola rokovaní potvrdila aj ukrajinská strana.

„Pokračujeme v rozhovoroch formou videokonferencie,“ uviedol Medinskij prostredníctvom sociálnej siete Telegram. „Naše pozície týkajúce sa Krymského polostrova a Donbasu sa nezmenili,“ dodal.

Začatie vzájomných rokovaní potvrdila aj ukrajinská prezidentská kancelária citujúc hlavného vyjednávača Mychajla Podoľaka.

Kremeľ v piatok vyhlásil, že údajný útok na sklad paliva v západoruskom meste Belgorod, z ktorého Moskva obvinila ukrajinské sily, by predstavoval prekážku pre pokračovanie rusko-ukrajinských mierových rokovaní.

Miestne úrady uviedli, že v Belgorode útočili ukrajinské vrtuľníky, čo však bezprostredne nebolo možné potvrdiť z nezávislých zdrojov. V prípade potvrdenia by išlo o prvý ukrajinský letecký útok na území Ruska. Ukrajinská strana zatiaľ zodpovednosť za piatkový požiar skladu paliva Belgorode neprevzala.

Delegácie oboch krajín sa naposledy osobne stretli v utorok v tureckom Istanbule. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok uviedol, že Moskva pripravuje odpoveď na utorkové návrhy Kyjeva, akým je napríklad neutralita Ukrajiny podmienená získaním bezpečnostných zá­ruk.

13:31 Europol s cieľom chrániť EÚ i utečencov nasadil k susedom Ukrajiny svojich operatívcov. Prišli aj na Slovensko.

Čítajte viac Europol nasadil k susedom Ukrajiny operatívcov. Prišli aj na Slovensko

13:18 Na najmenej 28 stúpol počet obetí ruského útoku na deväťpodlažnú administratívnu budovu v meste Mykolajiv. Oznámil to v piatok gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim.

Terčom ruského raketového útoku, ku ktorému došlo v utorok ráno o 08.45 h miestneho času, sa stalo sídlo oblastnej správy v Mykolajive. Tamojší zamestnanci krátko pred útokom prišli do práce. Došlo pri ňom k úplnému zničeniu strednej časti tejto budovy.

Vitalij Kim obvinil ruské sily z toho, že na budovu zámerne zaútočili až po príchode zamestnancov. On sám zrejme prežil len vďaka tomu, že zaspal a neprišiel načas do práce.

„Zaspal som. Ale mal som šťastie. Väčšine ľudí sa akoby zázrakom podarilo ujsť, ani neviem ako,“ povedal v piatok mykolajivský gubernátor.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým zdôraznil, že v meste Mykolajiv sa nenachádzali žiadne vojenské ciele, ani nič, čo by Rusko mohlo považovať za hrozbu.

Väčšina ľudí sa ešte stačila z objektu evakuovať, keď sa spustili sirény signalizujúce letecký poplach. Záchranári od utorka nepretržite prehľadávali trosky budovy a počet obetí sa postupne zvyšoval. Predchádzajúca bilancia hovorila o 12 mŕtvych a 33 zranených.

13:02 Rusko-ukrajinské mierové rozhovory zaznamenali istý pokrok a Moskva pripravuje odpovede na ukrajinské návrhy. Pri svojej návšteve Indie to podľa agentúry Reuters vyhlásil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Na tlačovej konferencii po stretnutí s indickými predstaviteľmi Lavrov povedal, že rokovania s Ukrajinou musia pokračovať. Kyjev podľa neho dal najavo „podstatne väčšie pochopenie“ situácie na Kryme a v Donbase a potreby neutrality Ukrajiny.

Posledné kolo rokovaní medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou sa uskutočnilo v utorok v Turecku. Podľa tureckého ministerstva zahraničia Ukrajina súhlasila s tým, že zostane neutrálna a nevstúpi do NATO. Rusko po skončení rozhovorov oznámilo, že výrazne obmedzí svoje vojenské aktivity v okolí Kyjeva a Černihivu, čo zdôvodnilo snahou zlepšiť vzájomnú dôveru a vytvoriť podmienky na dohodu s Ukrajinou. Podľa amerického ministerstva obrany ale Moskva len presunula jednotky na iné fronty a ďalšie stiahla, aby ich preskupila.

Do Indie pricestoval ruský šéf diplomacie z Číny. Peking a Dillí zatiaľ nevypočuli žiadosti Západu, aby odsúdili vpád Ruska na Ukrajinu a Lavrov dnes v Indii vyzdvihol priateľské vzťahy medzi oboma krajinami.

„Naši západní kolegovia chcú v týchto dňoch zredukovať dôležité medzinárodné otázky na krízu na Ukrajine. Oceňujem, že India sa na situáciu pozerá komplexne,“ vyhlásil Lavrov.

Dillí má dlhodobo úzke vzťahy s Moskvou a veľká časť jeho vojenského vybavenia pochádza z Ruska, takže India je závislá od Moskvy, pokiaľ ide napríklad o náhradné vojenské diely. V poslednej dobe aj India nakupuje so zľavou ruskú ropu.

12:44 Rezort vnútra poskytol partnerom na ukrajinskej strane dve hasičské autá. Vozidlá Iveco Trakker a spolu s nimi 1000 párov hasičských rukavíc odovzdali zástupcovia Ministerstva vnútra ukrajinským kolegom v piatok na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom.

Pre MV SR je veľmi dôležité pomáhať, vyhlásil jeho štátny tajomník Vendelín Leitner. „Jednou z pomocí sú práve dve hasičské autá Iveco Trakker, ktoré majú pri hasení požiaru kapacitu 9000 litrov vody a 800 litrov peny. Sú to jedny z najlepších vozov, ktoré používa Hasičský a záchranný zbor (HaZZ),“ uviedol ďalej Leitner.

Vozidlá podľa neho odchádzajú do priestoru, kde ich veľmi potrebujú. „Hasiči, strojníci a vodiči z ukrajinskej centrály si prešli všetky funkcionality vozidiel a hasiacich kompresorov tak, aby ich vedeli okamžite používať,“ priblížil.

Priateľské vzťahy Ukrajiny so SR, ako i spolupráca trvajú už dlhšie, spomenul Roman Hudak, regionálny riaditeľ hlavného riaditeľstva štátnej služby pre mimoriadne udalosti v Zakarpatskom kraji. Vyzdvihol, že tento čin Slovenska v podobe pomoci nie je ojedinelým, zároveň ocenil, že kapacita cisterny je 9000 litrov, keďže v Zakarpatskej oblasti sa nachádza veľmi málo obcí, ktoré majú zdroj vody.

Prezident HaZZ Pavol Mikulášek pripomenul, že hasiči pomáhajú od začiatku konfliktu. „Vedeli sme, že naši ukrajinskí kolegovia budú mať oveľa ťažšiu misiu ako my. Keď sme videli, v akých reálnych podmienkach pracujú a od svojho náprotivku som sa dozvedel, koľko majú mŕtvych a zranených hasičov, uvedomili sme si, ako veľmi potrebujú pomoc,“ dodal Mikulášek.

12:33 Priechodmi na slovensko-ukrajinskej hranici vo štvrtok prešlo 662 mužov, 1 547 žien a 614 detí. O dočasné útočisko požiadalo 798 osôb, informuje ministerstvo vnútra.

„Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 250 príslušníkov Policajného zboru, 88 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, 104 colníkov, 370 vojakov, osem kňazov, 282 dobrovoľníkov a 31 príslušníkov zahraničných zložiek,“ uviedol ďalej rezort vnútra.

Zároveň vypravili 39 autobusov, ktoré prepravili 548 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky a dva vlaky s 84 cestujúcimi. Za štvrtok bolo ubytovaných 151 ľudí, voľné kapacity sú na úrovni 10 907 lôžok.

Celkovo Slovensko zaznamenalo od vypuknutia vojny na Ukrajine 292 039 utečencov. O dočasné útočisko požiadalo od 1. marca celkovo 59 118 osôb.

12:02 Z Ukrajiny do Poľska podľa piatkových údajov poľskej pohraničnej stráže pred vojnou utieklo už viac ako 2,4 milióna ľudí. Počet Ukrajincov prekračujúcich hranice však výrazne klesol a vo štvrtok na poľské územie prišiel z Ukrajiny tretí najmenší denný počet ľudí od začiatku ruskej invázie. Počas štvrtka prišlo do Poľska 23-tisíc Ukrajincov, čo bolo o 9,5 percenta menej ako v stredu. Informuje o tom britská BBC.

Zároveň rastie počet Ukrajincov, ktorí sa vracajú na územie svojho štátu. Cez Poľsko na Ukrajinu od začiatku vojny vstúpilo 406-tisíc ľudí. V priebehu štvrtka cez poľské hranice na ukrajinské územie prešlo 15-tisíc ľudí. Časť tých, ktorí prekročili hranice z Ukrajiny, odišla do iných štátov. Profesor Varšavskej univerzity Maciej Duszczyk, ktorý sa venuje výskumu migrácie, odhaduje, že v Poľsku zostáva zhruba 1,3 až 1,4 milióna utečencov.

11:39 V uzavretej zóne v okolí nefunkčnej jadrovej elektrárne v Černobyle sa stále nachádzajú ruskí vojaci, uviedol šéf ukrajinskej štátnej agentúry, ktorá má túto zónu na starosti.

Jevhen Kramarenko z uvedenej agentúry v štátnej televízii potvrdil, že ruské sily, ktoré v prvý deň invázie – 24. februára – prevzali kontrolu nad Černobyľom, sa síce už stiahli z areálu elektrárne, avšak ich prítomnosť bola spozorovaná v jej okolí.

V noci na piatok ukrajinská štátna jadrová energetická spoločnosť Energoatom informovala, že ruskí vojaci oblasť okolo nefunkčnej elektrárne Černobyli opustili, pretože boli vystavení vysokým dávkam radiácie, keď v kontaminovanej oblasti kopali zákopy.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) však tvrdenie ukrajinských činiteľov nebola schopná nezávisle overiť a požiadala ich o poskytnutie ďalších informácií.

Uzavretá zóna vznikla okolo elektrárne v Černobyli krátko po tom, čo explózia reaktora spôsobila v roku 1986 najhoršiu jadrovú katastrofu na svete.

11:21 Ukrajinská armáda za posledné dni znovu dobyla 11 obcí v Chersonskej oblasti ležiacej na juhu krajiny, pričom sa zmocnila ruských tankov a ďalšej vojenskej techniky. Uviedlo to ukrajinské ministerstvo obrany.

Správu nebolo bezprostredne možné overiť z iných zdrojov. Britské ministerstvo obrany však v piatok potvrdilo, že ukrajinské sily ovládli viacero obcí v blízkosti mesta Černihiv na severe krajiny.

Podľa ministerstva obrany v Kyjeve sa ukrajinským silám podarilo prejsť do ofenzívy na severe Chersonskej oblasti, o ktorej Rusko tvrdí, že ju celú kontroluje. Okrem dobytia 11 obcí sa ukrajinské jednotky zmocnili viacerých ruských tankov T-64 a ďalšej opustenej vojenskej techniky a doručili potraviny a lieky miestnym obyvateľom.

Správne centrum tejto oblasti – Cherson – je jediným väčším ukrajinským mestom, ktoré dobyli ruské vojská za vyše mesiaca od začiatku invázie.

Rusko tvrdí, že kontroluje celú Chersonskú oblasť a ukrajinské úrady sa obávajú, že tam chystá zriadiť bábkovú „ľudovú“ republiku po vzore tých, ktoré vyhlásili proruskí separatisti v Donbase na východe Ukrajiny.

Britské ministerstvo obrany v pravidelnom hodnotení vývoja vojny na Ukrajine zverejnenom v piatok ráno a vychádzajúcom zo správ tajných služieb uviedlo, že ukrajinská armáda znovu obsadila dediny Sloboda a Lukašivka ležiace južne od mesta Černihiv. Tieto obce sa nachádzajú na jednej z hlavných zásobovacích trás medzi Černihivom a hlavným mestom Kyjev.

Ukrajinské sily podľa britského ministerstva podnikajú aj úspešné, ale limitované protiútoky proti ruským jednotkám východne a severne od Kyjeva. V oblasti Černihiva a Kyjeva napriek prísľubom Moskvy o obmedzení vojenských aktivít v okolí týchto miest pokračujú letecké aj raketové útoky ruských síl.

10:47 Najmenej 153 detí prišlo o život a ďalších 245 bolo zranených v dôsledku počínania ruských vojsk, ktoré pred 37 dňami zaútočili na Ukrajinu, uviedla ukrajinská generálna prokuratúra.

Presný počet nemožno vzhľadom na pokračujúce boje overiť, čo platí najmä v prípade obliehaného Mariupoľu a tiež časti Kyjevskej, Černihivskej a Luhanskej oblasti. Skutočný počet zabitých a zranených detí tak bude najskôr vyšší.

Ruské ostreľovanie a bombardovanie ukrajinských miest poškodilo aj 859 škôl a vzdelávacích zariadení, z ktorých 83 bolo úplne zničených.

Úrady v separatistickej Doneckej ľudovej republike dnes podľa agentúry TASS obvinili ukrajinskú armádu z ostreľovania, ktoré si počas uplynulých 24 hodín vyžiadalo 34 zranených v radoch civilistov, vrátane troch detí. V kóme zostáva osemnásťmesačný chlapec, ktorý utrpel zranenie pri stredajšom zásahu obytného domu v Donecku; ten si vyžiadal celkom dvoch mŕtvych a sedem zranených.

V Mykolajive na juhu Ukrajiny počet potvrdených obetí utorkového ruského náletu na sídlo oblastnej správy stúpol na 24, uviedla agentúra Unian s odvolaním sa na záchranárov, ktorí pokračujú v odstraňovaní trosiek.

Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (OHCHR) vo štvrtok potvrdil, že počas piatich týždňov ruskej invázie na Ukrajiny prišlo o život najmenej 1 232 civilistov, vrátane 112 detí, ďalších 1 935 civilistov utrpelo zranenie. Väčšinu civilných obetí má podľa úradu na svedomí použitie výbušných zbraní s „širokou dopadovou plochou“ vrátane delostreleckého a raketového ostreľovania alebo leteckých úderov.

10:13 „Očakávame dodávky supermoderného vybavenia od Spojených štátov a Británie, ktoré nám umožní lepšie chrániť náš vzdušný priestor a naše mestá,“ povedal na tlačovej konferencii ukrajinský veľvyslanec v Tokiu Serhij Korsunskyj. Nekonkretizoval, o aké vybavenie pôjde.

Ruské invázne sily podľa neho majú stále prevahu, čo sa týka lietadiel a rakiet, pričom ciele na ukrajinskom území ostreľujú z veľkých vzdialeností. „Musíme byť schopní tieto strely zachytiť. Preto potrebujeme takéto moderné vybavenie,“ povedal veľvyslanec.

9:42 Zástupcovia Medzinárodného výboru červeného kríža (ICRC) podľa britskej stanice BBC uviedli, že konvoj s humanitárnou a zdravotníckou pomocou pre ukrajinský prístav Mariupol obliehaný ruskými jednotkami uviazol v Záporoží. Nedostal bezpečnostnú garanciu od Ruska. Zástupca mariupolského starostu Petro Andrjuščenko povedal, že mesto zostáva uzavreté pre kohokoľvek, kto by sa do neho chcel dostať, a že je veľmi nebezpečné snažiť sa ho opustiť.

Konvoj s humanitárnou pomocou tvoria dve nákladné autá a päť sprievodných vozidiel. Pracovníci Červeného kríža tiež dúfali, že budú môcť dohliadať na evakuáciu stoviek obyvateľov Mariupolu autobusmi zaistenými ukrajinskou vládou. Tieto autobusy, ktorých je viac ako 40, ale podľa ukrajinských zdrojov boli zastavené pri Rusmi kontrolovanom Berďansku. Ruskí vojaci z niektorých z nich vraj vyrabovali časť pomoci pre obyvateľov Mariupolu. Asi štvrtina týchto autobusov potom dostala povolenie vrátiť sa do Záporožia a odviezť civilistov z iných oblastí ovládaných ruskými jednotkami.

Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok oznámilo, že v piatok umožní vznik humanitárneho koridoru z Mariupolu do Záporožia. Zástupca mariupolského starostu Andrjuščenko povedal, že ruské jednotky od štvrtka bránia tomu, aby sa do Mariupolu dostalo najmenšie množstvo humanitárnej pomoci. Je tak jasné, že sa humanitárny koridor neotvoril, dodal podľa agentúry Reuters.

9:05 Rusko podľa Spojených štátov ničí zásobníky na obilie na Ukrajine, napísala agentúra Reuters. USA to dokladajú fotografiami, ktoré spravodajcovia Reuters videli a ktoré podľa nemenovaného amerického činiteľa ukazujú, aký závažný vplyv má ruská vojenská agresia voči Ukrajine na globálne zásobovanie potravinami.

Na dvoch čiernobielych snímkach sú dlhé budovy obdĺžnikového pôdorysu na východe Ukrajiny. Na fotografii zhotovenej v januári, teda pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu, sú neporušené. Na druhej, pochádzajúcej z marca, majú zničené strechy a sú v nich krátery. Nemenovaný činiteľ k nim povedal, že Spojené štáty majú informácie o tom, že ruské jednotky opakovane ničia ukrajinské zásobníky na obilie. „Do konca marca bolo v dôsledku týchto útokov zničených najmenej šesť takýchto objektov,“ povedal agentúre Reuters.

8:46 Ruské sily vo štvrtok zhabali 14 ton humanitárnej pomoci, ktorá mala byť 12 autobusmi dopravená do juhoukrajinského mesta Melitopol. Oznámila to ukrajinská vicepremiérka a ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková, informuje televízia CNN.

Ruské jednotky tiež zablokovali 45 autobusov, ktoré ukrajinská vláda vo štvrtok vypravila do Mariupola. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Rusko znovu otvorí evakuačný koridor z Mariupola do Záporožia v piatok a vyhovie tak žiadosti lídrov Francúzska a Nemecka. Koridor sa otvorí o 10.00 h miestneho času (09.00 h SELČ), pričom bude prechádzať cez Berďansk.

Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že konvoj vozidiel postihli viaceré problémy vrátane skonfiškovania pomoci obsahujúcej jedlo a lieky, a zablokovania autobusov. Podľa Francúzska štvrtkový koridor nestačil na uskutočnenie evakuácie z Mariupola.

8:18 České gripeny dnes ráno prevzali dohľad nad vzdušným priestorom pobaltských krajín. Armáda to oznámila na svojom twitteri. Českí stíhači budú spolupracovať so španielskym a francúzskym letectvom a z letiska v litovskom Šiauliai budú pôsobiť štyri mesiace. Ide o siedme nasadenie českých gripenov na ochranu vzdušného priestoru členských štátov Severoatlantickej aliancie, v Pobaltí sú štvrtýkrát.

Pätica gripenov odletela do Litvy v utorok dopoludnia, zvyšný personál odcestoval už minulý týždeň. Celkom môže česká armáda podľa schváleného mandátu v Pobaltí nasadiť až 95 vojakov.

8:11 Austrálsky premiér Scott Morrison oznámil, že jeho krajina pošle na Ukrajinu obrnené vozidlá Bushmaster, o ktoré vo štvrtok v prejave k austrálskemu parlamentu výslovne požiadal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Informovala o tom agentúra AP. Morrison nešpecifikoval, koľko vozidiel s pohonom všetkých kolies do východeurópskej krajiny pošle. Z Austrálie ich odvezú dopravné lietadlá Boeing C-17 Globemaster.

„Na Ukrajinu nemieria len naše modlitby, ale posielame tam aj naše zbrane, muníciu, humanitárnu pomoc… a pošleme tam aj naše bushmastery,“ povedal Morrison.

Zelenského vystúpenie pred austrálskymi poslancami bolo ďalšie zo série prejavov, ktorými sa ukrajinský prezident obracia na parlamenty jednotlivých krajín. Austrálski zákonodarcovia mu na začiatku aj na konci jeho 16-minútového príhovoru tlieskali postojačky. Zelenskyj okrem iného vyzval Austráliu, aby zaviedla tvrdšie sankcie proti Rusku a aby zakázala ruským lodiam vplávať do austrálskych prístavov. Varoval, že hoci Kyjev a Canberru delí 15-tisíc kilometrov, Austrália nie je v bezpečí, pretože hrozí, že konflikt prerastie do jadrovej vojny. Zelenskyj tiež naznačil, že ruské víťazstvo nad Ukrajinou by dodalo odvahu Číne, aby vyhlásila vojnu Taiwanu.

7:07 V západoruskom meste Bielgorod neďaleko ukrajinských hraníc dnes vypukol požiar v sklade pohonných hmôt. Podľa gubernátora Bielgorodskej oblasti Vjačeslava Gladkova na sklad zaútočili dva vrtuľníky ukrajinskej armády, uviedla agentúra Reuters. Túto správu nie je možné overiť z nezávislých zdrojov. Zásobáreň s ropou začala horieť len dva dni po tom, čo mestom otriasla explózia v muničnom sklade.

Dva vojenské vrtuľníky zaútočili na sklad pohonných hmôt po tom, čo preleteli v nízkej výške ukrajinsko-ruskú hranicu, dodal Gladkov. Pri požiari boli zranení dvaja zamestnanci a v niektorých častiach mesta ležiacich blízko pri ukrajinskej hranici prebieha evakuácia.

Gladkov tento týždeň uviedol, že výbuchy v zbrojnom sklade boli pravdepodobne dôsledkom iného požiaru, hoci regionálne úrady podľa neho čakajú na potvrdenie od ministerstva obrany. Agentúra TASS s odkazom na miestne úrady v stredu uviedla, že išlo o vojenský objekt zničený ukrajinskou strelou. Ukrajina sa k žiadnemu z incidentov neprihlásila.

6:26 Ruskí vojaci opustili oblasť okolo nefunkčnej jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyli, pretože boli vystavení vysokým dávkam radiácie, keď v kontaminovanej oblasti kopali zákopy, uviedla v noci na piatok ukrajinská štátna jadrová energetická spoločnosť Energoatom. TASR túto informáciu prevzala od denníka The Guardian.

„Treba poznamenať, že sa potvrdili informácie o opevneniach a zákopoch, ktoré ruskí vojaci vybudovali priamo v Červenom lese, ktorý je najviac znečisteným miestom v černobyľskej uzavretej zóne,“ napísala spoločnosť Energoatom prostredníctvom aplikácie Telegram.

„Nie je teda prekvapujúce, že okupanti boli vystavení značným dávkam radiácie a pri prvom náznaku choroby z ožiarenia spanikárili,“ pokračuje vyhlásenie.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) však tvrdenie ukrajinských činiteľov nebola schopná nezávisle overiť a požiadala ich o poskytnutie ďalších informácií.

6:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nočnom prejave uviedol, že dvom generálom odobral vojenskú hodnosť. Podľa agentúry AP povedal, že „porušili svoju prísahu a zradili svoju vlasť“. Podľa Zelenského jeden z generálov viedol vnútornú bezpečnosť ukrajinskej tajnej služby SBU. Druhý muž bol šéfom SBU v Chersonskej oblasti. Zelenskyj nepovedal, čo sa s nimi ďalej stane. "Teraz nemám čas zaoberať sa všetkými zradcami, ale časom budú všetci potrestaní,“ vyhlásil.

5:55 Rusko presúva svoje vojenské jednotky z Gruzínska, aby posilnilo svoju pozíciu na Ukrajine, ktorú pred piatimi týždňami napadlo. S odkazom na informácie vojenskej rozviedky uviedlo britské ministerstvo obrany. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že ruské ozbrojené sily sa presúvajú z okolia hlavného mesta Kyjeva na juhovýchod krajiny, kde sa chystajú na nové útoky.

Podľa britských spravodajcov budú vytvorené tri taktické prápory. Tie sa majú skladať z 1 200 až 2000 ruských vojakov, ktorí boli v poslednej dobe umiestnení v odštepeneckom Južnom Osetsku a Abcházsku. Južné Osetsko bolo v roku 2008 jadrom sporu rusko-gruzínskej vojny. Rusko po tomto konflikte uznalo nezávislosť ako Južného Osetska, tak Abcházska a udržuje v nich vojenské posádky. Gruzínsko naďalej považuje obe separatistické provincie za svoje územie.

„Je veľmi nepravdepodobné, že by Rusko malo v úmysle formovať posily týmto spôsobom, a svedčí to o nečakaných stratách, ktoré počas invázie utrpelo,“ uviedlo ministerstvo obrany.

Demoralizovaní ruskí vojaci na Ukrajine odmietajú plniť rozkazy, ničia svoju výzbroj a nešťastnou náhodou zostrelili vlastné lietadlo, oznámil vo štvrtok šéf britskej tajnej služby Jeremy Fleming. Ruský prezident Vladimir Putin evidentne „mimoriadne nesprávne hodnotil“ inváziu, dodal.

Zelenskyj v pravidelnom nočnom prejave uviedol, že ruské jednotky sa sťahujú z oblastí severne od Kyjeva, Černihivu a z východoukra­jinského mesta Sumy. Ukrajincov upozornil, že sa jedná o taktický krok, ktorý povedie k novým útokom na juhu Ukrajiny av oblasti Donbasu. V utorok Rusko oznámilo, že sústredí svoje vojenské snahy na východ Ukrajiny. Chce získať územia, ktoré si nárokujú prerušení separatisti v Luhanskej a Doneckej oblasti.

Zelenskyj dodal, že Rusko posilňuje svoje pozície pri obliehanom meste Mariupoľ. Do strategicky položeného prístavu zamieril konvoj 45 autobusov s humanitárnou pomocou, ktoré majú následne z obliehaného mesta evakuovať civilistov.

Ruské sily však autobusy zablokovali a podľa ukrajinskej vlády sa z mesta dostalo iba 631 ľudí v osobných autách. Ruskí vojaci navyše zadržali 12 nákladných áut, ktoré do Mariupolu viezli humanitárne zásoby, uviedla dnes podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková.

Ruská armáda sa sťahuje z oblastí na sever od ukrajinskej metropole Kyjev, z okolia Černihivu a Sumskej oblasti, uviedol v noci na piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s tým, že očakáva zintenzívnenie bojov na východe Ukrajiny, najmä v regióne Donbas. TASR tieto informácie prevzala od denníka The Guardian.

„Na sever od Kyjeva, smerom na Černihiv a v Sumskej oblasti pokračuje vyháňanie okupantov,“ povedal Zelenskyj prostredníctvom videopríhovoru. Ruská armáda si podľa ukrajinského prezidenta uvedomuje, že v týchto regiónoch nedokáže bojovať s takou intenzitou, ako v prvej polovici marca.

„Musíme si však uvedomiť, že pre ruskú armádu je to súčasť jej taktiky… Poznáme ich plány. Vieme, čo plánujú a čo robia,“ zdôraznil Zelenskyj. Situácia na juhu a východe Ukrajine je podľa Zelenského aj naďalej „veľmi ťažká“, pričom ruské jednotky sa „v Donbase, v Mariupole a v smere na Charkov“ pripravujú na „veľké útoky.“

Ukrajinský prezident informoval svojich krajanov aj o pokračujúcom diplomatickom úsilí Kyjeva, v rámci ktorého sa prihovoril parlamentom v Austrálii, Holandsku a Belgicku.

„Cítil som úplnú podporu. Čakám na konkrétne kroky. Vyzval som na prísnejšie sankcie voči Rusku. Musíme vyvíjať tlak na agresora, kým sa agresia neskončí,“ vysvetlil.

Zelenskyj vo štvrtok hovoril s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom o protiruských sankciách, ekonomickej pomoci aj európskom smerovaní Ukrajiny.

Prezident tiež vo štvrtok telefonoval so svojim tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom, pričom sa rozprávali najmä o ďalších možných mierových rozhovoroch v Turecku či o „vytvorení efektívneho systému bezpečnostných záruk“ pre Ukrajinu.

Vysoký predstaviteľ amerického ministerstva obrany vo štvrtok upozornil, že Kyjev je napriek odsunu ruských jednotiek aj naďalej vystavený vysokému riziku ruských náletov. Za uplynulých 24 hodín sa počet bojových letov údajne „výrazne zvýšil“, tvrdí nemenovaný predstaviteľ. Ruské tvrdenia o deeskalácii označil za „peknú rétoriku“, avšak realita je podľa neho taká, že „Kyjev je stále veľmi ohrozený.“