57. deň: Zelenskyj: Rusko odmietlo návrh na veľkonočné prímerie

ČTK, SITA, TASR, Pravda | 21.04.2022 05:33, aktualizované: 
UA / Vojak / Armáda / Foto: ,
Rusko odmietlo návrh na prímerie počas nadchádzajúcich pravoslávnych veľkonočných sviatkov. Oznámil to vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 57. deň
  • Putin nariadil ruskej armáde zastaviť útok na oceliareň Azovstaľ
  • Rusi zatiaľ podľa Ukrajiny na Donbase len testujú ukrajinskú obranu
  • Referendum o vzniku Chersonskej ľudovej republiky vraj bude 27. apríla
  • Rusi podľa CNN ovládli mesto Rubižne
  • Bulharsko podobne ako Maďarsko odmietlo poslať Ukrajine zbrane
  • Na Slovensko prišlo už viac ako 350-tisíc utečencov z Ukrajiny
  • UNHCR: Z Ukrajiny utieklo už 5 miliónov ľudí
mier-ukrajine-2

VIDEO: Putinova superzbraň. Test ruskej medzikontinetálnej rakety Sarmat (Satan 2)

23:34 Rusko odmietlo návrh na prímerie počas nadchádzajúcich pravoslávnych veľkonočných sviatkov. Oznámil to vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videu na sociálnej sieti.

"Bohužiaľ, Rusko odmietlo návrh na zavedenie veľkonočného prímeria. Dobre to ukazuje, ako vážne lídri tejto krajiny berú kresťanskú vieru a jeden z najradostnejších a najvýznamnejších sviatkov. Aj tak máme stále nádej, nádej na mier, nádej na to, že život prekoná smrť, " povedal Zelenskyj. Pravoslávni kresťania tento rok oslavujú Veľkú noc 24. apríla. (pravda.com.u­a, čtk)

23:29 Podľa ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch (HRW) existujú dôkazy, že ruské jednotky sa v ukrajinskom meste Buča dopustili vojnových zločinov. Špecialisti, ktorí do Buče prišli po odchode ruských jednotiek, v oblasti našli „dôkazy o hromadných popravách, nezákonných zabitiach, násilných zmiznutiach a mučení“. Podľa HRW tieto činy spĺňajú definíciu vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.

Organizácia v meste zdokumentovala podrobnosti o 16 prípadoch nezákonného usmrtenia vrátane deviatich hromadných popráv a siedmich prípadov náhodného vraždenia civilistov. O život prišlo aj deväťročné dievča, ktoré pri pokuse utiecť postrelili ruskí vojaci do ramena. Moskva obvinenia z páchania vojnových zločinov v Buči popiera, pričom ich označila za „obludný falzifikát“. (theguardian.com, tas­r)

23:26 Hovorca amerického rezortu diplomacie Ned Price vo štvrtok pred médiami vtipkoval, že je poctený zaradením na zoznam predstaviteľov americkej vlády a iných občanov USA, ktorým Moskva zakázala vstúpiť na ruské územie.

„Musím povedať, že je to pocta, keď nahneváte vládu, ktorá klame svojim vlastným ľuďom, týra svojich susedov a snaží sa vytvoriť svet, z ktorého vyháňa slobodu,“ uviedol Price. Moskva vo štvrtok zakázala vstúpiť na ruské územie 27 Američanom – vrátane viceprezidentky USA Kamaly Harrisovej a šéfa spoločnosti Meta Marka Zuckerberga. Ruský rezort diplomacie uviedol, že zákaz vstupu pre nich bude platiť na dobu neurčitú. (afp, tasr)

23:08 Ukrajinské ozbrojené sily tvrdia, že ruské jednotky vo štvrtok pokračovali v pokusoch o dobytie komplexu oceliarní Azovstaľ v prístavom meste Mariupol. Súčasne pripomenula, že ruský prezident Vladimir Putin predtým svojej armáde nariadil, aby odvolala plány na útok na Azovstaľ, kde uviazli poslední ukrajinskí vojaci kladúci odpor.

Putin zároveň vydal rozkaz na úplnú blokádu tohto priemyselného komplexu a vyzval ukrajinských „nacionalistov“, ktorí v areáli zostávajú a ešte sa nevzdali, aby tak urobili. Väčšina Mariupolu je podľa portálu Sky news pod ruskou kontrolou. Prezident USA Joe Biden však vo štvrtok podvečer (SELČ) vyjadril pochybnosť, či Mariupol padol do rúk ruských vojakov, ako to tvrdí ruské vedenie.

O tom, že ruské jednotky „bombardujú a ostreľujú“ areál oceliarne Azovstaľ, informoval vo svojom poste na platforme Telegram vo štvrtok podvečer poradca primátora mesta Mariupol Petro Andriuščenko. Podľa jeho názoru sa ruské jednotky „nezastavia, kým v Azovstali nezlikvidujú úplne všetkých“. Andriuščenko súčasne vyjadril presvedčenie, že obyvateľov Mariupolu a ich obrancov môže „zachrániť len vonkajšia intervencia a bezpečnostné záruky zahraničných partnerov“.

Informoval tiež, že v meste prebiehajú boje v oblasti električkového depa, ktoré sa nachádza v značnej vzdialenosti od územia Azovstalu. Podľa Andriuščenka to dokazuje „neopodstatnenosť ruských tvrdení o údajnej plnej kontrole nad mestom“. (afp, tasr, news.sky.com)

Pluk Azov – kontroverzní ukrajinskí hrdinovia

Video vzniklo v spolupráci s Mall.tv.

22:49 Obyvatelia ukrajinského Mariupola, ktorí prišli pri obliehaní mesta o život, sú pochovaní v masových hroboch v blízkej obci Manhuš. Vo štvrtok to na sociálnej sieti Telegram uviedol poradca starostu Mariupola Petro Andrjuščenko.

„Po dlhom pátraní a snahe identifikovať hroby obyvateľov Mariupola sme ich lokalizovali v obci Manhuš nachádzajúcej sa približne 19 kilometrov od Mariupola,“ informoval Andrjuščenko. Dodal, že ruské jednotky vykopali niekoľko masových hrobov, pričom každý z nich meral 30 metrov. Ruské nákladné vozidlá podľa neho privážajú tela mŕtvych a jednoducho ich vysypú do priekop, čo označuje za pokus zahladiť vojnové zločiny, ktoré Rusko pácha na Ukrajine.

Satelitné snímky, na ktorých vidno masové hroby, vyhotovila spoločnosť Maxar Technologies. „Snímky vyhotovené od polovice marca do polovice apríla ukázali, že medzi 23. a 26. marcom sa začali rozširovať rady hrobov, čo sa deje až doteraz. Hroby sú usporiadané v štyroch lineárnych sekciách, pričom každá sekcia je dlhá približne 85 metrov a nachádza sa v nej 200 nových hrobov,“ uviedla spoločnosť Maxar vo svojej analýze.

Starosta Mariupola Vadym Bojčenko vo štvrtok vyhlásil, že v meste zomrelo 20-tisíc civilistov vrátane žien, detí a seniorov. Dodal, že mŕtve telá začali z ulíc Mariupola miznúť. CNN upozorňuje, že správy o pochovávaní obetí ruskými jednotkami nateraz nemožno nezávisle overiť. (cnn.com, tasr)

22:14 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v súčasnej situácii vylúčil návštevu Moskvy na priame rokovania s ruskými predstaviteľmi. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá citovala zo Zelenského rozhovoru pre nezávislé ruské médium Mediazona.

„V mene svojej krajiny by som bol pripravený navštíviť akékoľvek miesto na tejto planéte. Ale určite nie teraz a určite nie Moskvu. To jednoducho neprichádza do úvahy,“ povedal Zelenskyj. „Napriek tomu za iných okolností a s iným vedením v Moskve by bolo možné čokoľvek,“ dodal.

Ukrajinský prezident v rozhovore povedal, že ruské politické vedenie urobilo „katastrofálnu chybu“, keď vtrhlo do jeho krajiny, pretože prenieslo zodpovednosť za svoje činy aj na ruský ľud. „Odteraz sa už veľa krajín nebude zaoberať otázkou, či je niekto dobrý alebo zlý Rus. So všetkými Rusmi sa bude zaobchádzať zle. Rusko to dosiahlo. V konečnom dôsledku to nie je moja vec, ale malo by to vystrašiť ruský ľud,“ uviedol Zelenskyj.

Podľa ukrajinského prezidenta sa len veľmi málo Rusov postavilo verejne proti ruskej agresii na Ukrajine. „V súčasnosti nič nenasvedčuje tomu, že by ruský ľud niečo urobil. Existuje len niekoľko ruských občanov, ktorí sú jednoznačne proti vojne,“ pokračoval Zelenskyj. (reuters, tasr)

21:46 Česko, Slovensko a ďalších sedem štátov strednej a východnej Európy požiada Európsku komisiu o finančný príspevok na zvládanie ukrajinskej utečeneckej krízy, informoval o tom vo štvrtok český minister pre regionálny rozvoj Ivan Bartoš.

Utečenci / UA / Čítajte viac Slovensko požiada EÚ o peniaze na zvládanie ukrajinskej utečeneckej krízy

20:53 Spojené štáty uzavrú svoje prístavy pre ruské lode. Znamená to, že nijaká loď plaviaca sa pod ruskou vlajkou alebo sledujúca ruské záujmy nesmie zakotviť v USA. Uviedol to vo štvrtok vo Washingtone americký prezident Joe Biden.

Ide o ďalší krok, ktorý USA prijímajú spoločne s medzinárodnými partnermi, dodal Biden. Rusko by podľa jeho slov v dôsledku agresie na Ukrajine malo prísť o „výhody medzinárodného hospodárskeho systému“. Európska únia už zakázala vstup ruským lodiam do svojich prístavov. (dpa, tasr)

20:39 Španielsko poslalo Ukrajine 200 ton vojenského vybavenia vrátane ťažkých transportných vozidiel a munície, oznámil vo štvrtok počas návštevy Kyjeva španielsky premiér Pedro Sánchez.

„Toto je dosiaľ najväčšia dodávka – dva razy taká, akú sme poslali doteraz,“ povedal Sánchez počas spoločnej tlačovej konferencie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou.

Sánchez spresnil, že plavidlo španielskych námorných síl naložené vojenským materiálom vyplávalo vo štvrtok zo Španielska do Poľska, odkiaľ sa náklad prepraví priamo na Ukrajinu. „Loď preváža 30 vozidiel, niekoľko špeciálnych ťažkých transportných vozidiel a desať malých vozidiel naložených vojenským materiálom, ktorý bude prevezený na Ukrajinu,“ uviedol predseda španielskej vlády.

Sánchez ešte predtým na Twitteri vyjadril zdesenie z násilností v meste Boroďanka, ktoré donedávna okupovali ruskí vojaci a v stredu tam objavili dva masové hroby s deviatimi telami, pričom na niektorých z nich boli viditeľné stopy po mučení. „Hrôzy a zverstvá Putinovej vojny, akých som bol svedkom v uliciach Boroďanky, ma šokovali,“ napísal na sociálnej sieti po návšteve tohto mesta ležiaceho zhruba 50 kilometrov severozápadne od Kyjeva.

Španielska ministerka obrany Margarita Roblesová v pondelok oznámila, že Madrid vyslal na Ukrajinu desiatky lietadiel so „stovkami ton“ zbraní a humanitárnych zásob. Španielsko prijalo 134-tisíc Ukrajincov, ktorí utiekli pred vojnou, pričom 64-tisíc z nich už v tejto krajine získalo dočasnú ochranu vrátane ubytovania a pracovného povolenia. (afp, tasr)

20:25 Moskva zakázala vstúpiť na ruské územie 27 Američanom – vrátane viceprezidentky USA Kamaly Harrisovej a zakladateľa sociálnej siete Facebook Marka Zuckerberga – a tiež 61 občanom Kanady v odpovedi na sankcie týchto krajín v dôsledku vojenskej operácie Ruska na Ukrajine. Vo štvrtok to oznámilo ruské ministerstvo zahraničných vecí.

Ruský rezort diplomacie uviedol, že zákaz vstupu pre Američanov, medzi ktorých patria aj predstavitelia amerického ministerstva obrany, poprední podnikatelia a novinári, bude platiť na dobu neurčitú.

Rovnako na neurčito majú zákaz vstupu do Ruska osoby „priamo zapojené do vývoja, zdôvodňovania a implementácie rusofóbneho kurzu kanadského vládneho režimu“. Sankcie sa dotýkajú niekoľkých predstaviteľov vlády a armády a tiež novinárov. (afp, tasr)

20:21 Americký prezident Joe Biden vo štvrtok vyhlásil, že zatiaľ nie je jasné, či má Rusko pod kontrolou celé ukrajinské mesto Mariupol. Reagoval tak na vyhlásenie svojho ruského náprotivka Vladimira Putina o „oslobodení“ Mariupola.

„Je otázne, či (Rusko) skutočne ovláda Mariupol,“ povedal Biden. Podľa jeho slov neexistuje dôkaz, že mesto padlo do ruských rúk. Biden zároveň odkázal Putinovi, aby otvoril humanitárne koridory z mesta.

Šéf ruského rezortu obrany Sergej Šojgu počas štvrtkového stretnutia s Putinom uviedol, že ruská armáda má pod kontrolou celý Mariupol a jedinou baštou odporu je metalurgický komplex Azovstaľ, ktorý je však „bezpečne obkľúčený“.

Putin vo štvrtok nariadil ruskej armáde, aby zastavila svoje plány útoku na Azovstaľ a nariadil blokádu tejto priemyselnej oblasti tak, „aby tadiaľ nemohla preletieť ani mucha“. Zároveň vyzval zvyšných ukrajinských bojovníkov v oceliarňach, ktorí sa ešte nevzdali, aby tak urobili. (afp, tasr)

19:37 Tri autobusy s ľuďmi evakuovanými z bojmi zničeného ukrajinského prístavného mesta Mariupol dorazili vo štvrtok do Záporožia, kam sa dostali cez územie, ktoré ovládajú ruské sily. Mariupolský primátor Vadym Bojčenko vo štvrtok na brífingu spresnil, že na evakuáciu v meste naďalej čaká asi 200 ľudí, avšak autobusy, ktoré ich majú odviezť do bezpečia, neprichádzajú. Dodal, že v stredu sa z mesta evakuovalo najmenej 80 jeho obyvateľov.

Predpokladá sa, že v Mariupole je ešte stále uviaznutých okolo 120-tisíc ľudí. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského z mesta sa nemajú ako dostať „desaťtisíce“ civilistov. Zelenskyj tiež povedal, že v komplexe oceliarní Azovstaľ, ktorý je poslednou baštou ovládanou ukrajinskými silami, sa ukrýva približne tisíc civilistov.

Bojčenko však vyhlásil, že nie je možné potvrdiť, koľko civilistov sa v tomto objekte nachádza. Podľa predpokladov ide o 300 – 1000 ľudí. Bojčenko uviedol, že je nepravdepodobné, že by boli z areálu evakuovaní vo štvrtok.

Evakuáciu civilistov a zranených vojakov z obkľúčeného Azovstaľu žiadala vo štvrtok aj ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Spresnila, že okrem približne tisíc civilistov je tam aj 500 ranených vojakov. „Všetkých dnes treba z Azovstaľu odviesť,“ napísala Vereščuková v príspevku na aplikácii Telegram. (afp, tasr, news.sky.com)

19:33 Naďalej je potrebné stáť pevne za ukrajinským ľudom a poskytovať mu pomoc, uviedol na sociálnej sieti premiér Eduard Heger s tým, že len tak sa vrahovia zastavia. Podľa slov Hegera Vladimir Putin vrátil do Európy násilie a vojnu. „Zverstvá, ktoré ruská armáda pácha v ukrajinskom meste Mariupol, patria do výbavy krvilačnej hordy,“ povedal premiér.

Rozkaz obiehať Azovstal znamená podľa premiéra len jedno, nechať ľudí nachádzajúcich sa v oceliarňach vyhladovať. „To, že Putin z Mariupolu nechal spraviť trosky, je samo o sebe vojnovým zločinom. Putina však nezastaví ani myšlienka na nevinných civilistov, ktorým bráni z mesta utiecť a neustále blokuje humanitárne koridory,“ dodal predseda vlády SR.

18:42 Rusko pri poslednej výmene zajatcov odovzdalo Ukrajine desať vojakov a deväť civilistov. Vo štvrtok to oznámila ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková v príspevku na sociálnej sieti. „Dnes sa vracia domov 19 ľudí, vrátane desiatich vojakov – z ktorých dvaja sú dôstojníci – a deviatich civilistov,“ napísala Vereščuková, ktorá však neposkytla bližšie informácie o mieste a čase výmeny a nespresnila, koľko ruských zajatcov vydal Kyjev Moskve. „Tentokrát sú medzi prepustenými aj zranení a to je veľmi dôležité. Teraz im bude môcť byť poskytnutá liečba a rehabilitácia,“ dodala.

Moskva neposkytla informácie o tom, či výmena prebehla alebo koľko zajatcov bolo vymenených. Vereščuková zdôraznila, že výmenu umožnila osobná angažovanosť prezidenta Volodymyra Zelenského.

Ukrajinské bezpečnostné zložky zverejnili v pondelok video, v ktorom zadržaný prokremeľský politik Viktora Medvedčuk žiada svojho osobného priateľa, ruského prezidenta Vladimira Putina, a tiež Zelenského, aby ho vymenili za evakuáciu civilistov a vojakov z obliehaného mesta Mariupol.

Rusko v rovnakom čase odvysielalo zábery dvoch zajatých osôb, ktoré sa identifikovali ako britskí občania bojujúci za Ukrajinu. Žiadali, aby ich prepustenie vyjednal britský premiér Boris Johnson. (tasr, afp)

18:38 Už viac ako 7,7 milióna osôb je na Ukrajine vnútorne vysídlených v dôsledku ruskej vojenskej ofenzívy. Oznámila to vo štvrtok Medzinárodná organizácia pre migráciu. Z najnovších dát IOM vyplýva, že začiatkom apríla muselo svoje domovy opustiť a presunúť sa do bezpečnejších častí Ukrajiny 600-tisíc ľudí.

Vnútorne vysídlených je už 17 percent obyvateľov Ukrajiny. Väčšinu z nich – až 60 percent – tvoria ženy. Viac ako polovica z vysídlených Ukrajincov uviedla, že má nedostatočný prístup k potravinám. (tasr, afp, news.sky.com)

17:22 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok prirovnal ruské obliehanie prístavného mesta Mariupol, v ktorom sa stále nachádzajú tisícky civilistov, k „teroristickej operácii“. TASR informuje podľa správy americkej televíznej stanice CNN, ktorá citovala zo Zelenského rozhovoru pre francúzsku televíziu BFMTV.

„Armáda Ruskej federácie nám neumožňuje prejsť cez obsadených 120 kilometrov, aby sme dnes dokázali vojensky odblokovať Mariupol. Rokujeme o otváraní humanitárnych koridory a niektorí ľudia odchádzajú. Tisícky osôb tam však sú zablokované a Rusko im zatiaľ neumožnilo dostať sa von,“ oznámil Zelenskyj.

Ukrajinskí velitelia v teréne uviedli, že ruské sily nedodržali dohody o otvorení humanitárnych koridorov a pokračovali v bombardovaní Mariupolu. Desaťtisíce civilistov podľa ukrajinských orgánov stále čakajú na evakuáciu zo zničeného prístavného mesta.

Kyjev informoval, že v stredu sa po niekoľkých neúspešných pokusoch podarilo evakuovať z mesta civilistov v štyroch autobusoch.

16:31 Americký prezident Joe Biden vo štvrtok oznámil nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 800 miliónov dolárov. Má obsahovať delostrelecké zbrane, húfnice, muníciu a taktické drony. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

16:23 Nemecko momentálne preveruje, akú ďalšiu údržbu a muníciu budú potrebovať jeho starnúce obrnené vozidlá pechoty Marder, aby boli vhodné na dodanie ukrajinskej armáde. Uviedla to vo štvrtok nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková počas návštevy Estónska, informuje agentúra Reuters.

Baerbocková takto v druhý deň svojej cesty po pobaltských štátoch reagovala na silnejúcu kritiku, ktorej čelí Nemecko za to, že evidentne váha s poskytnutím zbraní Kyjevu. Ten tvrdí, že ich potrebuje na odrážanie ruských útokov.

„Neexistuje pre nás žiadne tabu, čo sa týka obrnených vozidiel a ďalších zbraní, ktoré Ukrajina potrebuje,“ povedala nemecká ministerka.

Prioritou Berlína je zaistiť, aby Ukrajina urýchlene dostala staršiu výzbroj sovietskej výroby, ktorú by ukrajinská armáda vedela používať bez ďalšieho výcviku, vysvetlila ministerka. Dodala, že Nemecko pomôže spojeneckým krajinám, ktoré takúto výzbroj majú a dokážu ju oželieť – nahradí im ju modernejšou výzbrojou nemeckej výroby.

16:08 Počet obvinených zo schvaľovania ruského vpádu na Ukrajinu v Česku rastie, k štvrtku ich je už 18. Informuje o tom TASR na základe správy webového portálu iRozhlas.cz, ktorý sa odvoláva na hovorcu Policajného prezídia ČR Ondřeja Moravčíka.

Polícia prešetruje ďalších 173 prípadov, ktoré vyhodnotila ako trestné činy, 53 z nich sa týka práve schvaľovania agresie. Medzi ďalšie patria nenávistné príspevky na sociálnych sieťach, grafiti či iné poškodzovanie fasád budov.

„Podnetov na preverenie sme dostali takmer 700,“ uviedol Moravčík.

Český minister vnútra Vít Rakušan už na začiatku apríla upozornil, že mnoho trestných konaní sa týka zneužívania situácie ukrajinských utečencov. „Samozrejme, týka sa to komplexne najrôznejšej kriminality spojenej s príchodom Ukrajincov do Českej republiky, v niektorých prípadoch je to naozaj zneužívanie (situácie utečencov),“ komentoval Rakušan s tým, že ide napríklad o podvody s vízami, krádeže alebo kupliarstvo.

15:39 Poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč tvrdí, že pokyn ruského prezidenta Vladimira Putina neútočiť na poslednú baštu odporu ukrajinských ozbrojencov v obliehanom prístavnom meste Mariupol znamená, že ruská armáda nie je schopná tento oceliarsky komplex dobyť.

Ako vo štvrtok informovala agentúra AP, toto Arestovyčovo vyhlásenie nasledovalo po tom, ako Putin nariadil ministrovi obrany Sergejovi Šojguovi, aby neposielal ruské jednotky do útoku na oceliarsky komplex Azovstaľ, ale aby ho namiesto toho obkľúčili a uzavreli.

Arestovyč túto situáciu komentoval vyhlásením, že ruské jednotky Azovstaľ „fyzicky nedokážu dobyť“.

Arestovyč na margo záverov štvrtkového stretnutia Putina so Šojguom na brífingu uviedol: „Nechcú zaútočiť na závod Azovstaľ, pretože nechcú spôsobiť problémy a straty v radoch ruskej armády, ktorá by inak musela tvrdo bojovať na rozvalinách Azovstaľu“.

14:35 Dánsky parlament schválil vo štvrtok návrh vlády poslať ďalších 1000 vojakov do Lotyšska. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Návrh na posilnenie dánskej vojenskej prítomnosti v rámci obrany NATO podporilo 99 poslancov parlamentu, ôsmi hlasovali proti.

Dánsky minister zahraničných vecí Jeppe Kofod tento krok označil za jasné znamenie pre pobaltské krajiny, že Dánsko k ich bezpečnostnej situácii pristupuje vážne.

Tento prápor by mal byť pripravený pripojiť sa k silám NATO začiatkom mája. Dánsko takisto Aliancii poskytne prieskumné lietadlá, vojnovú loď a mobilný radarový systém protivzdušnej obrany.

14:12 Lotyšský parlament vo štvrtok jednohlasne prijal rezolúciu, ktorá Rusko obviňuje z genocídy proti občanom Ukrajiny. Tento dokument takisto ostatné členské krajiny EÚ vyzýva, aby okamžite prestali dovážať ruskú ropu a plyn. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Parlament sa podľa tohto zdroja vyjadril k „rozsiahlemu svedectvu a dôkazom o brutálnych masových zločinoch spáchaných ruskou armádou“. Tie zahŕňajú vraždy, mučenie, sexuálne zneužívanie a znesvätenie ukrajinských civilistov v mestách Buča, Irpiň, Mariupol a ďalších.

Rusko podľa dokumentu takisto Ukrajincov unáša a deportuje ich na svoje územie.

14:01 Rusko vo štvrtok oznámilo, že zatvára konzuláty Lotyšska, Litvy a Estónska v reakcii na uzatvorenie konzulátov Moskvy v týchto troch pobaltských štátoch pre inváziu na Ukrajinu. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí uvádza, že sa rozhodlo „odvolať súhlas s činnosťou“ konzulátov týchto troch v meste Petrohrad, ako aj lotyšského konzulátu a estónskej kancelárie v meste Pskov ležiacom neďaleko hraníc s Estónskom.

Ministerstvo ďalej oznámilo, že „vedúci a iní konzulárni úradníci zmienených estónskych a lotyšských konzulárnych misií“ boli v Rusku vyhlásení za tzv. nežiaduce osoby (persona non grata).

13:54 Slovensko obnoví činnosť svojho veľvyslanectva v Kyjeve, len čo bude bezpečnostná situácia udržateľná. Posúdiť ju má slovenský diplomatický tím, ktorý by mal do ukrajinskej metropoly doraziť vo štvrtok večer. Uviedol to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS).

„Môžem potvrdiť, že dnes vyrazil diplomatický tím zo Slovenska, ktorý by mal vo večerných hodinách doraziť do Kyjeva. Majú bezpečnostný sprievod. Cieľom je prísť na miesto a tam vyhodnotiť politickú situáciu, lebo politicky tam chceme byť prítomní. Tak ako som povedal, nebudeme váhať ani minútu s tým, aby sme otvorili náš zastupiteľský úrad, ale zároveň musíme veľmi zvažovať bezpečnostné aspekty,“ vyhlásil Korčok.

Len čo príde z Kyjeva informácia o udržateľnej bezpečnostnej situácii, bude podľa jeho slov ambasáda opäť plne funkčná. „My tam nebudeme mať pôvodné, nazvime to predvojnové počty, ale bude tam tím, ktorý de facto zatváral ambasádu,“ doplnil.

13:39 Telá vyše 1000 civilistov sú uložené v márniciach v Kyjevskej oblasti a našli ich po tom, čo sa ruskí vojaci stiahli z územia okolo ukrajinského hlavného mesta. Tlačovú agentúru AFP o tom vo štvrtok v meste Boroďanka informovala vicepremiérka pre európsku a euroatlantickú integráciu Ukrajiny Oľha Stefanišynová.

„V častiach celej Kyjevskej oblasti bolo nájdených 1020 tiel civilistov, iba civilistov,“ povedala Stefanišynová. „To sú len civilisti odnesení z budov a z ulíc,“ dodala, čím spresnila celkový počet známych úmrtí odvtedy, ako sa koncom februára začala invázia Ruska na Ukrajine.

Jej vyjadrenia nasledovali po tom, čo polícia v Kyjevskej oblasti oznámila, že objavila pozostatky deviatich civilistov v Boroďanke – nachádzajúcej sa okolo 54 kilometrov od Kyjeva –, ktorí boli pochovaní v spoločných hroboch.

Gubernátor Kyjevskej oblasti Olexandr Pavľuk povedal, že mŕtvi ľudia „boli zabití alebo umučení na smrť počas nepriateľských akcií“.

„Súdni odborníci teraz telá skúmajú, ale videli sme ruky spútané za chrbtom, zviazané nohy a strelné rany v končatinách, a tiež v zadnej časti hlavy,“ dodal Pavľuk.

13:07 Vojensky odblokovať Mariupol je pre ukrajinské ozbrojené sily v súčasnosti nemožné, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre francúzsku televíziu BFM TV. V prístavnom meste na juhovýchode krajiny je podľa prezidenta zničených 95 až 98 percent všetkých budov, napísala dnes agentúra Unian.

Ukrajinská armáda sa podľa Zelenského nemôže dostať k Mariupolu cez 120 kilometrov územia okupovaného ruskými jednotkami. „Dnes toho nie sme schopní,“ pripustil prezident.

12:59 Súd v Rusku udelil vo štvrtok spoločnosti Google niekoľko pokút za to, že neodstránila „falošné“ informácie o vojne na Ukrajine a „sporné“ videá na platforme YouTube. TASR správu prevzala od agentúr AFP a Reuters, ktoré sa odvolali na ruské štátne médiá.

Súd v Moskve nariadil americkému technologickému gigantu zaplatiť celkovo 11 miliónov rubľov (127-tisíc eur) za ignorovanie nariadení ruského regulátora médií odstrániť príspevky o údajných ťažkých ruských stratách na Ukrajine.

Jedno zo zmienených videí napríklad ukazovalo údajný telefonický rozhovor medzi ruskými vojakmi a ich príbuznými doma, v ktorom sa vojaci sťažovali na početné straty vo svojich radoch, informovali ruské štátne tlačové agentúry.

Spoločnosť Google, ktorá je dcérskou firmou americkej spoločnosti Alphabet, na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagovala.

Rusko od 24. februára, keď napadlo susednú Ukrajinu, obmedzuje prístup k čoraz väčšiemu počtu nezávislých médií, pričom zablokovalo už aj prístup na sociálne siete Facebook, Twitter a Instagram. Tie sú však v Rusku stále dostupné prostredníctvom služieb VPN, ktoré dokážu obísť internetové obmedzenia uložené ruskou vládou.

Väčšina Rusov čerpá informácie zo správ štátnej televízie a iných vládou kontrolovaných médií, ktoré sa riadia prísnymi pravidlami pri informovaní o vojne na Ukrajine, približuje AFP.

12:37 Slovinsko poskytne Ukrajine „veľké množstvo“ svojich hlavných bojových tankov typu T-72, za čo dostane od Nemecka bojové vozidlá pechoty (BVP) typu Marder a obrnené transportéry (OT) typu Fuchs. Vo štvrtok o tom informovala nemecká tlačová agentúra DPA, ktorá sa odvolala na informácie z vládnych kruhov.

Zbraňový systém T-72, ktorý pochádza ešte z čias Sovietskeho zväzu, má vo výzbroji aj ukrajinská armáda a nie je preto nutné dodatočne preškoľovať tamojších vojakov, pripomenula DPA.

Podľa informácií nemeckej tlačovej agentúry Slovinsko pôvodne žiadalo od Nemecka, aby v rámci kompenzácie za poskytnutú techniku dostalo od Berlína modernejšie nemecké tanky typu Leopard 2 a bojové vozidlá pechoty typu Boxer či Puma.

Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová vo štvrtok medzitým potvrdila, že Nemecko bude cvičiť ukrajinských vojakov na používanie samohybných húfnic typu Panzerhaubitze 2000 (PzH 2000).

11:46 Polícia Kyjevskej oblasti vo štvrtok oznámila, že v predchádzajúci deň boli objavené dva masové hroby s deviatimi telami v meste Boroďanka, severozápadne od ukrajinského hlavného mesta. Informácie priniesla tlačová agentúra AP.

Šéf Kyjevskej oblastnej polície Andrij Nebytov uviedol, že medzi „civilistami zabitými ruskými okupantmi“ boli dve ženy a tínedžer.

„Chcem zdôrazniť, že títo ľudia boli civilisti. Ruská armáda zámerne strieľala do civilistov, ktorí nekládli žiadny odpor a nepredstavovali žiadnu hrozbu,“ povedal Nebytov a dodal, že niektorí civilisti boli evidentne mučení.

Všetky telá previezli do márnic v Kyjevskej oblasti na ďalšie forenzné skúmanie.

10:35 V meste Severodoneck na východe Ukrajiny boli pri ruských útokoch zničené všetky obchody s potravinami. Oznámil to na sociálnej siete Telegram gubernátor Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny Serhij Hajdaj.

„V Severodonecku nezostal nepoškodený ani jeden sklad,“ uviedol Hajdaj s tým, že miestni obyvatelia sa teraz k jedlu dostanú iba prostredníctvom dodávok humanitárnej pomoci.

Okrem toho bolo tiež zničených niekoľko budov v mestách Rubižne a Novodružesk. Proruskí separatisti prednedávnom oznámili, že sa im podarilo ovláduť Rubižne. Ukrajinské úrady neskôr potvrdili aspoň čiastočné dobytie tohto mesta ruskými jednotkami. DPA však upozorňuje na to, že tieto informácie nedokázala nezávisle overiť.

**10:30 „Zdá sa, že súčasná ruská agresia na Ukrajine spôsobila v slovenskej verejnej mienke omnoho výraznejší posun ako anexia Krymu v roku 2014,“ uviedol Robert Klobucký zo Sociologického ústavu Slovenskej akademévie vied.

Vladimir Putin Čítajte viac Dve tretiny Slovákov považujú Rusko za nebezpečnú krajinu

10:25 Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) oznámil, že od začiatku ruskej invázie opustilo Ukrajinu už viac než päť miliónov ľudí.

UNHCR v stredu hlásil 5,01 milióna utečencov z Ukrajiny, z ktorých viac ako 2,8 milióna zamierilo do Poľska. Mnohí z nich v Poľsku zostávajú a počet tých, ktorí pokračujú v ceste ďalej, nie je známy, píše AP.

Úrad vysokého komisára OSN na konci marca hlásil štyri milióny ukrajinských utečencov. Odliv ľudí z Ukrajiny je v súčasnosti pomalší než na začiatku ruskej invázie, konštatuje AP.

Viac ako sedem miliónov ľudí na Ukrajine je vnútorne vysídlených, dodáva UNHCR. Tento východoeurópsky štát mal pred vojnou približne 44 miliónov obyvateľov.

10:19 Polícia v Kyjivskej oblasti našla v meste Boroďanka dva masové hroby s deviatimi telami. Šéf regionálnej polície Andrij Nebytov uviedol, že medzi „civilistami zabitými ruskými okupantmi“ boli aj dve ženy a tínedžer.

„Chcem zdôrazniť, že títo ľudia sú civilisti. Ruská armáda úmyselne strieľala na civilistov, ktorí nekládli žiadny odpor a nepredstavovali žiadnu hrozbu,“ povedal Nebytov s tým, že niektorých civilistov zjavne aj mučili. Všetky telá previezli do márnic v Kyjivskej oblasti na ďalšie forenzné preskúmanie.

10:10 Štyri evakuačné autobusy s ľuďmi odišli v stredu z obkľúčeného a zničeného prístavného mesta Mariupoľ, kde ukrajinské sily stále bojovali a snažili sa ho opäť zmocniť. Vo štvrtok to oznámila kyjevská vláda, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra AFP.

„Štyrom evakuačným autobusom sa včera podarilo opustiť mesto cez humanitárny koridor,“ napísala na sociálnych sieťach ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková a dodala, že evakuácia žien, detí a seniorov bude vo štvrtok pokračovať. „Bezpečnostná situácia je ťažká. Veci sa menia,“ upozornila.

V meste uviazlo a bolo zabité nespočetné množstvo civilistov, pripomína AFP.

Ovládnutie Mariupoľa a separatistami ovládaný východoukrajinský región Donbas umožnia Moskve vytvoriť celistvý južný koridor na Krymský polostrov, ktorý anektovala už v roku 2014 – Ukrajina tak príde o väčšinu svojho pobrežia.

9:58 Ukrajinské ozbrojené sily za uplynulý deň odrazili deväť ruských útokov na území Luhanskej a Doneckej oblasti, uviedol ráno generálny štáb ukrajinskej armády. Velenie ukrajinskej armády zároveň nehlási žiadne významné zmeny v prvej frontovej línii, poznamenala ruská služba stanica BBC. Moskva dnes ešte svoje denné hlásenie ohľadom invázie nezverejnila. Informácie ani jednej z bojujúcich strán nemožno nezávisle overiť.

„Bol zničený jeden tank, desať obrnených vozidiel, dva automobily, jeden delostrelecký systém, dve jednotky zvláštnej ženijnej techniky, protilietadlový raketový systém a nepriateľský muničný sklad,“ hlási ukrajinský generálny štáb vo svojej rannej operačnej správe zverejnenej na facebooku.

Ukrajinské vzdušné sily podľa neho zostrelili tri bezpilotné lietadlá a jednu riadenú raketu.

„Nepriateľ sa snaží pokračovať v útočných operáciách na východe s cieľom získať plnú kontrolu nad územím Doneckej a Luhanskej oblasti,“ píše ďalej velenie ukrajinských ozbrojených síl. Rusko podľa neho tiež pokračuje aj v raketových a bombových úderoch na vojenskú a civilnú infraštruktúru na celom území Ukrajiny, podotkla agentúra Ukrinform.

9:38 Ruský prezident Vladimir Putin nariadil ruskej armáde, aby zastavila svoje plány na útok na metalurgický komplex Azovstaľ v obliehanom Mariupole na východe Ukrajiny. Namiesto toho chce, aby bol objekt naďalej bezpečne blokovaný. Putin to povedal počas stretnutia s ministrom obrany Sergejom Šojguom.

Putin ministrovi obrany nariadil, aby ruská armáda oceliarne naďalej hermeticky blokovala.

„Navrhovaný útok na priemyselnú zónu považujem za zbytočný,“ povedal Putin Šojguovi počas stretnutia v Kremli, ktoré prenášala ruská štátna televízia. Putin dodal, že jeho rozhodnutie nezaútočiť na Azovstaľ je motivované túžbou ochrániť životy ruských vojakov.

„Nie je potrebné liezť do týchto katakomb a plaziť sa pod zemou cez tieto priemyselné zariadenia,“ povedal šéf Kremľa. „Zablokujte túto priemyselnú oblasť, aby cez ňu nemohla preletieť ani mucha,“ dodal.

Putin tiež vyzval zvyšných ukrajinských bojovníkov v metalurgickom komplexe, ktorí sa ešte nevzdali, aby tak urobili. Rusko sa k nim bude podľa jeho slov správať s rešpektom a zraneným poskytne lekársku pomoc.

Minister zase počas stretnutia zase uviedol, že ruská armáda má pod kontrolou celý Mariupoľ a jedinou baštou odporu je práve Azovstaľ, ktorý je však „bezpečne obkľúčený“.

„Mariupoľ bol oslobodený. Situácia v meste je pokojná. Ovládame celé mesto okrem oceliarní Azovstaľ – tie sú však bezpečne zablokované. Je tam viac ako 2 000 naciona­listov,“ povedal ruský minister obrany šéfovi Kremľa počas štvrtkového stretnutia.

Prezident označil ruskú vojenskú operáciu v Mariupole za úspešnú, zablahoželal Šojguovi k dosiahnutému úspechu a nariadil vyznamenať príslušné jednotky. „Všetci sú to hrdinovia,“ povedal Putin.

Šojgu šéfovi Kremľa povedal, že do troch až štyroch dní treba obsadiť aj oceliarne Azovstaľ. Putin mu však odvetil, že chce ušetriť životy ruských vojakov a nariadil, aby metalurgický komplex Rusi hermeticky uzavreli.

9:26 Do Poľska bolo prevezených už takmer 900 detských onkologických pacientov z Ukrajiny. Väčšina z nich sa už lieči na špecializovaných klinikách vo viacerých štátoch. Ich presun zabezpečovala americká organizácia St. Jude Global, ktorá sa aj pred ruskou inváziou venovala dostupnosti onkologickej liečby v krajinách východnej Európy.

Riaditeľka onkologickej kliniky vo Varšave Anna Raciborská uviedla, že keď sa začala vojna na Ukrajine, kontaktovali ju predstavitelia St. Jude Global s otázkou, ako by sa dalo pomôcť ukrajinským deťom s rakovinou.

„Wojciech Mlynarski z Poľskej asociácie detskej onkológie a hematológie súhlasil, že program bude koordinovať poľská strana,“ dodala Raciborská.

Ukrajinské deti s nádorovými ochoreniami alebo chorobami krvi najskôr previezli do Psychoonkologického centra Unicorn vo Varšave, kde im vykonali vstupné lekárske vyšetrenia. Odtiaľ deti transportovali do špecializovaných kliník v európskych krajinách, ale aj do Izraela, Kanady či do Spojených štátov.

Raciborská informovala, že v Poľsku aktuálne podstupuje onkologickú liečbu 200 detských pacientov.

„Každé jedno poľské onkologické centrum lieči deti z Ukrajiny,“ uviedla riaditeľka varšavskej kliniky a dodala, že po prerušení liečby na Ukrajine by deti čakala istá smrť.

9:12 Hraničnými priechodmi prešlo v stredu 3 456 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 767 mužov, 1 982 žien a 707 detí. O dočasné útočisko požiadalo 572 osôb, informuje rezort vnútra.

Vypravených bolo 30 autobusov, ktoré prepravili 433 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenska. Vlakmi bolo prepravených 285 osôb. Za stredu bolo ubytovaných ubytovaných 27 ľudí, voľné kapacity sú na úrovni 12 684.

Rezort vnútra spresnil, že od 24. februára je celkový počet utečencov 352 249. Celkový počet udelených dočasných útočísk od 1. marca je 69 639.

8:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Európska únia plánuje už v poradí šiesty balík sankcií voči Rusku. TASR správu prevzala od televízie BBC, ktorá o tom informovala vo štvrtok.

„Pracujeme na tom, aby to bolo naozaj bolestivé pre ruskú vojenskú mašinériu a pre ruský štát ako celok,“ uviedol Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore.

„Sankcie budú zahŕňať najmä obmedzenia pre ruský energetický sektor, bankový sektor, export, import a dopravu,“ dodal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident zároveň uviedol, že absolvoval „veľmi podrobné rokovania“ o obranných a finančných záležitostiach i sankciách s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom, ktorý v stredu navštívil Ukrajinu.

So šéfom Európskej rady hovoril Zelenskyj o hrozbe potravinovej a energetickej krízy v Európe a o možnosti obnovenia poľnohospodárskeho exportu Ukrajiny a blokovaní „schopnosti Ruska vydierať Európu“.

Najvyšší ukrajinský predstaviteľ okrem toho s Michelom v stredu hovoril aj o posune Ukrajiny smerom k európskej integrácii, píše denník The Guardian.

„Toto je historický moment a my môžeme vyvinúť maximálnu rýchlosť pri včleňovaní sa do Európskej únie… U všetkých našich partnerov v Európskej únii vidím ochotu pomôcť nám v tomto posune tak veľmi, ako to len bude možné,“ uviedol Zelenskyj.

Ukrajinský prezident okrem toho hovoril o „opatrnom optimizme“ v súvislosti s tým, že ukrajinskí partneri podľa neho konečne lepšie chápu potreby jeho krajiny. Podľa Guardianu týmito slovami odkazoval na dodávky zbraní na Ukrajinu a na zosilnenie sankcií uvaľovaných na Rusko.

8:42 Rusko pravdepodobne túži predviesť významné úspechy v invázii na Ukrajinu pred každoročnými oslavami Dňa víťazstva 9. mája, kedy Rusi oslavujú sovietske víťazstvo nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne. Vo svojej poslednej správe o situácii na Ukrajine to dnes uviedlo britské ministerstvo obrany. Podľa neho by to mohlo ovplyvniť, ako rýchlo a dôrazne sa pokúsi vykonať vojenské operácie pred týmto dátumom.

Ruské sily teraz podľa neho postupujú zo zázemia vo východoukrajinskom Donbase smerom ku Kramatorsku, ktorý naďalej trpí pod pokračujúcimi raketovými útokmi.

Pokračuje vysoké množstvo ruskej leteckej aktivity, upozorňuje ďalej britský rezort obrany. Rusko sa snaží poskytnúť leteckú podporu svojej ofenzíve na východe Ukrajiny, aby potlačilo a zničilo ukrajinské schopnosti protivzdušnej obrany, myslí si ministerstvo.

8:20 Ukrajinská armáda podľa ruskojazyčnej verzie BBC uviedla, že Rusi sa chystajú 27. apríla usporiadať referendum o vzniku takzvanej Chersonskej ľudovej republiky. Čiernomorský prístav Cherson je jediným veľkým mestom, ktoré ruské sily dokázali od začiatku invázie na Ukrajinu dobyť.

„V Chersonskej oblasti okupanti zintenzívnili prípravy referenda. Dátum konania imitácie všeľudového hlasovania určili na 27. apríla,“ uviedlo operačné veliteľstvo Juh ukrajinskej armády v správe k stredajšiemu dianiu. Rusi sa podľa neho snažia bez ohľadu na platné zákony a predpisy urýchliť legitimizáciu okupačnej moci. To, že sa hlasovanie má konať v pracovný deň, dokazuje, že názor miestnych obyvateľov ruskú správu nezaujíma, uviedla armáda. „V pripravenom scenári je výsledok známy,“ dodala.

Ukrajinskí predstavitelia sa domnievajú, že na sfalšovanie referenda ruské úrady využijú osobné údaje, ktoré im miestni obyvatelia poskytli s cieľom dostať humanitárnu pomoc.

Referendum sa konalo v máji 2014 v samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republike, dvoch útvaroch ovládaných proruskými separatistami. Väčšina tamojších obyvateľov sa vyslovila za nezávislosť týchto území na Ukrajine. Kyjev hlasovanie označil za protiprávne, podobne sa vyjadrili aj západné krajiny. Rusko vtedy dalo najavo, že výsledky volieb rešpektuje. Tento rok vo februári nezávislosť oboch separatistických republík uznal ruský prezident Vladimir Putin.

7:55 Mesto Trnava poslalo do Charkova na Ukrajine, ktorý je jedným z partnerským miest Trnavy, kamión s humanitárnou pomocou.

Zásielka v hodnote takmer 25 000 eur úspešne dorazila do cieľa. „S našimi charkovskými priateľmi sme v kontakte, pokiaľ im to podmienky dovoľujú. Niekoľkým ženám, deťom a seniorom sa z takmer 1700 kilometrov vzdialeného Charkova podarilo utiecť až sem. V Trnave našli dočasný domov a bezpečie. Tým, ktorí tam ostali, sa snažíme pomôcť, ako sa dá," uviedol primátor Trnavy Peter Bročka.

Ako doplnil, Charkov už takmer dva mesiace čelí útokom ruskej armády a pre vojnu sa zmenil na nepoznanie. „Na prvú zásielku nadviažeme ďalšou. Vždy, keď do Charkova dorazí jeden kamión, vyšleme ďalší. Keď budeme tento systém pomoci po logistickej stránke stabilizovaný, máme v úmysle vyhlásiť verejnú zbierku, ak by chceli konkrétnymi vecami prispieť aj dobrovoľníci z radov občanov," doplnil primátor.

7:35 Ukrajina je pripravená uskutočniť „špeciálne kolo rokovaní“ s Ruskom v Mariupole „bez akýchkoľvek podmienok“, oznámil poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak.

„Áno. Bez akýchkoľvek podmienok. Sme pripravení usporiadať ‚špeciálne kolo rokovaní‘ priamo v Mariupole. Jeden na jedného, dvaja na dvoch. Zachrániť našich chlapov, Azov, vojakov, civilistov, deti, živých a zranených. Všetkých. Pretože sú naši. Pretože sú v mojom srdci. Navždy,“ napísal Podoľak na Twitteri.

Podľa Sky News je v juhoukrajinskom Mariupole podľa všetkého stále približne 100 000 ľudí.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu povedal, že je pripravený prepustiť ruských vojnových zajatcov výmenou za bezpečný odchod civilistov a ukrajinských vojakov z obliehaného prístavného mesta Mariupol. Zároveň uviedol, že v tamojšom metalurgickom komplexe Azovstaľ by sa stále malo schovávať približne 1000 civilistov, ako aj poslední z ukrajinských obrancov tohto mesta.

Zelenskyj tiež uviedol, že Kyjev dosiaľ nedostal údajný návrh dohody s podmienkami na ukončenie vojny, ktorý mu malo podľa vyjadrenia Kremľa zaslať Rusko.

7:22 Ruské jednotky podľa americkej televíznej stanice CNN ovládli mesto Rubižne v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Už niekoľko dní majú pod kontrolou aj susednú Kreminnú.

CNN na svojich internetových stránkach uvádza, že lokalizovala a overila autenticitu videí z týchto miest, ktoré sa objavili na sociálnych sieťach. Nezdieľa ich ale, pretože materiál vytvorili proruskí separatisti a ruské médiá.

Na záberoch z Rubižného, ​​mesta, kde podľa údajov z roku 2020 žilo necelých 56 800 ľudí, je vidieť, že do veľkej miery bolo zničené jeho centrum a severné časti. Ruskí vojaci a proruskí separatisti sa na záberoch pohybujú bez obmedzenia.

V meste Kreminna, ktoré leží asi jedenásť kilometrov západne od Rubižného, ​​separatisti vztýčili svoje a ruské vlajky na vládnych budovách, uvádza CNN.

Už v stredu večer gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj pripustil, že 80 percent územia regiónu je pod ruskou okupáciou. Agentúra DPA pripomína, že pred 24. februárom, keď Rusko začalo inváziu na Ukrajinu, separatisti ovládali asi 30 percent územia Luhanskej oblasti, ide o samozvanú Luhanskú ľudovú republiku.

6:46 Očakávaná ruská ofenzíva na Ukrajine sa ešte nezačala, vyhlásil tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov. Informovala o tom agentúra DPA.

Útoky sa podľa Danilova začali pozdĺž celej frontovej línie v Doneckej, Luhanskej a Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny v utorok ráno, ale pravdepodobne to boli len „skúšobné útoky“.

Vysvetlil, že Moskva môže pokračovať v hromadení svojich zdrojov a vytváraní rezerv v priebehu nasledujúcich dvoch až štyroch týždňov.

Danilov taktiež varoval pred názorom, že bitka o Donbas bude poslednou a rozhodujúcou v tejto vojne. „Nebol by som taký optimista, pred nami môže byť veľa rôznych vecí,“ dodal.

6:19 Čečenský vodca Ramzan Kadyrov vyhlásil, že metalurgický komplex Azovstaľ v obliehanom Mariupole bude v priebehu štvrtka pod kontrolou Ruska. TASR prevzala správu od agentúry DPA.

„Dnes predobedom alebo poobede bude Azovstaľ úplne pod kontrolou ruských ozbrojených síl,“ uviedol vo štvrtok Kadyrov, ktorého jednotky bojujú na Ukrajine.

Kadyrov ďalej povedal, že ukrajinskí bojovníci, ktorí zostali Azovstale, majú ešte ráno možnosť vzdať sa.

Podľa ruských informácií je v Azovstale stále približne 2500 ukrajinských bojovníkov a zahraničných žoldnierov. Podľa ukrajinskej strany sa tam ukrýva aj približne 1000 civilistov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu ponúkol, že prepustí ruských vojnových zajatcov výmenou za bezpečný odchod civilistov a ukrajinských vojakov z Mariupola.

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v stredu oznámil, že Ukrajina je pripravená uskutočniť „špeciálne kolo rokovaní“ s Ruskom v Mariupole „bez akýchkoľvek podmienok“. „Áno. Bez akýchkoľvek podmienok. Sme pripravení usporiadať ‚špeciálne kolo rokovaní‘ priamo v Mariupole. Jeden na jedného, dvaja na dvoch. Zachrániť našich chlapov, Azov, vojakov, civilistov, deti, živých a zranených. Všetkých. Pretože sú naši. Pretože sú v mojom srdci. Navždy,“ napísal Podoľak na Twitteri.

5:48 Bulharsko zároveň patrí k hŕstke východoeurópskych krajín disponujúcich sovietskymi stíhačkami typu MiG-29, o ktorých dodanie Kyjev dlhodobo žiada, keďže s nimi vedia lietať ukrajinskí piloti.

nadzvukové stíhačky, MIG-29 Čítajte viac Bulhari v stopách Maďarov. Odmietajú Ukrajine dodávať zbrane

5:33 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj chce, aby bolo Rusko označené za štát podporujúci terorizmus a ruská armáda za teroristickú organizáciu. Povedal to v prejave zverejnenom v stredu neskoro večer na sociálnych sieťach.

„Urobíme všetko, aby sme každého ruského dôstojníka a veliteľa pohnali na zodpovednosť za vojnové zločiny,“ povedal Zelenskyj. Ukrajinským vyšetrovateľom podľa neho moderné technológie pomáhajú objasniť mnoho detailov. „Každé priezvisko, každú adresu, každý bankový účet – všetko nájdeme,“ tvrdí ukrajinský prezident.

O bojoch na východe a juhu Ukrajiny, kde Rusko v posledných dňoch zosilnelo útoky, povedal, že ruské jednotky budú maximálne kruté, len aby dosiahli aj čo najmenšie víťazstvo. „Okupanti využijú pri svojej rozsiahlej ofenzíve každý pokus na to, aby si pripísali akékoľvek víťazstvo, ktorým by mohli živiť svoju propagandu,“ povedal Zelenskyj.

Šéf ukrajinskej bezpečnostnej rady Oleksij Danilov upozornil, že Rusi na východe krajiny zatiaľ podnikajú len „pokusné operácie“ s cieľom otestovať ukrajinskú obranu. Je podľa neho len otázkou času, kým začne „ofenzíva v plnom rozsahu“. Domnieva sa tiež, že boje v Donbase nemusia byť posledné a rozhodujúce bitkou súčasnej vojny. „Tak optimistický by som nebol, pred nami môže byť ešte celý rad rôznych vecí,“ povedal Danilov na rozhlasovej stanici Radio NV.

Agentúra DPA pripomína, že aj americké ministerstvo obrany v utorok uviedlo, že súčasné útoky ruskej armády na východe Ukrajiny sú predzvesťou väčšej ofenzívy.

Britský premiér Boris Johnson v stredu prirovnal vyjednávania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom k rokovaniam s krokodílom. Dal tiež najavo, že si myslí, že diskusie s Ruskom s cieľom ukončiť terajšiu vojnu na Ukrajine pravdepodobne nikam nepovedú.

„Ako môžete vyjednávať s krokodílom, keď má vašu nohu v čeľustiach, to je ten problém, ktorému Ukrajinci čelia,“ povedal novinárom Johnson cestou na návštevu Indie.

Putin podľa neho so skutočným vyjednávaním môže súhlasiť až vtedy, keď obsadí časť Ukrajiny, aby mohol rokovať z pozície sily. Britský premiér varoval, že sa ruský prezident môže znova pokúsiť zaútočiť na Kyjev.

Johnson sa domnieva, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj chce, aby ruské vojská odišli z východnej Ukrajiny. Zelenskyj ale podľa neho uvažuje o rozhovoroch o osude Krymu, polostrova, ktorý Rusko Ukrajine zabralo v roku 2014. V každom prípade je na Ukrajincoch, aby sa rozhodli o svojej budúcnosti, povedal Johnson. „Nič o Ukrajine nesmie byť rozhodnuté bez Ukrajiny,“ dodal.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ