78. deň: Rusko sa nevzdalo plánu obsadiť Kyjev, obávajú sa Ukrajinci

ČTK, SITA, TASR, Pravda | 12.05.2022 05:45, aktualizované: 
Nemecko, Ukrajina, Borussioa Mönchengladbach Foto: ,
Diváčka drží nápis počas futbalového zápasu medzi Borussiou Mönchengladbach a ukrajinským národným futbalovým tímom v Borussia Parku v nemeckom Mönchengladbachu v stredu 11. mája 2022.
Ukrajinská armáda predpokladá, že Rusko sa môže pokúsiť o obsadenie územia strednej Ukrajiny, ovládnutie Kyjeva a zinscenovanie volieb do zákonodarných a výkonných orgánov a tak priviesť k moci proruské sily.

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 78. deň
  • Ukrajinská Národná garda po prvý raz zverejnila svoju bilanciu obetí a zranených
  • Rusko je podľa von der Leyenovej priamym ohrozením pre usporiadanie sveta
  • Ruské sily naďalej bombardujú ukrajinských obrancov v oceliarni Azovstaľ
  • Fínsky prezident a premiérka vyjadrili podporu členstvu krajiny v NATO
mier-ukrajine-2

VIDEO: V Moskve obliali poľskú ambasádu červenou farbou.

Video

23:03 Taliansky premiér Mario Draghi na záver svojej návštevy Spojených štátov vyzval na „Marshallov plán“ pre Ukrajinu. Draghi svoj návrh predniesol v prejave pred členmi Atlantickej rady, ktorá mu udelila i ocenenie. Informovala o tom vo štvrtok tlačová agentúra ANSA.

Atlantická rada je americký think-tank zameraný na oblasť medzinárodných vzťahov.

Draghi povedal, že Ukrajina potrebuje po skončení vojny, ktorú na jej území vo februári rozpútalo Rusko, plán obnovy podobný tomu, aký mala Európa vďaka USA po druhej svetovej vojne.

Dodal, že „musíme urobiť všetko pre mier“ a potvrdil, že Taliansko je pripravené v tom zohrať svoju úlohu. Vyhlásil tiež, že „nastal čas Európy – musíme sa chopiť tejto príležitosti“.

22:17 Kanada vyšle vojenského generála a šesť štábnych dôstojníkov do novej jednotky Severoatlantickej aliancie (NATO) v Lotyšsku, ktorá bude pomáhať s plánovaním, koordinovaním a integráciou regionálnych vojenských aktivít. Oznámil to vo štvrtok kanadský premiér Justin Trudeau. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

Generál a štábni dôstojníci budú súčasťou vôbec prvej vojenskej jednotky podobného druhu, uviedol Trudeau na spoločnej tlačovej konferencii s lotyšským premiérom Krišjánisom Kariňšom. „Bude slúžiť ako ďalšia dôležitá časť zlepšovania obranných a odstrašujúcich schopností NATO,“ uviedol kanadský premiér.

Kariňš privítal účasť Kanady v novej „multidivíznej“ jednotke. „Je to krok tým úplne správnym smerom. Je to hlavne správa pre Moskvu a pre (ruského prezidenta Vladimira) Putina, že to s našou obranou myslíme smrteľne vážne,“ vyhlásil lotyšský premiér.

21:54 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba privítal vo štvrtok výsledok hlasovania Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva (UNHRC), ktorá schválila rezolúciu o spustení vyšetrovania údajného porušovania ľudských práv a ďalších zločinov, ktorých sa mala dopustiť ruská armáda na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.

„Vítam adaptáciu rezolúcie UNHRC podporujúcu vyšetrovanie ruských vojnových zločinov na nedávno oslobodenom území Ukrajiny a v Mariupole,“ uviedol Kuleba v príspevku na sociálnej sieti Twitter.

21:03 V Čiernom mori horí podľa ukrajinských vojenských predstaviteľov ďalšia ruská loď. Má ísť o podporné plavidlo Vsevolod Bobrov, ktoré sa ruské námorníctvo rozhodlo odtiahnuť z oblasti Hadieho ostrova do prístavu v meste Sevastopoľ. Informovala o tom vo štvrtok spravodajská stanica CNN, ktorá sa odvolala na hovorcu odeskej oblastnej vojenskej správy Serhija Bratčuka.

Internetový portál týždenníka Newsweek citoval poradcu ukrajinského rezortu vnútra Antona Geraščenka, ktorý na sociálnej sieti Twitter napísal, že aj podľa jeho zdrojov začala ruská loď horieť.

„Rusko prišlo v Čiernom mori o ďalšiu loď. Podľa mojich zdrojov bola loď zasiahnutá a vypukol požiar. Je to úplne nová pomocná loď projektu 23120 Vsevolod Bobrov,“ napísal Geraščenko na Twitteri.

Informácie o zasiahnutí lode a následnom požiari nebolo možné nezávisle overiť.

20:27 Detský fond OSN (UNICEF) vo štvrtok vyhlásil, že vojna na Ukrajine je „krízou detských práv“, pretože sa tam útočí na školstvo a len za posledný mesiac bolo zabitých takmer 100 detí. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Zástupca výkonného riaditeľa UNICEF-u Omar Abdi vo štvrtok Bezpečnostnej rade OSN povedal, že mnoho ďalších detí utrpelo zranenia, milióny sú vysídlené z domovov, útoky na školy pokračujú a školské budovy sa využívajú na vojenské účely.

Školský rok sa zastavil, keď Rusko 24. februára spustilo inváziu na Ukrajinu, a k minulému týždňu bolo v bojoch poškodených alebo zničených najmenej 15 z 29 škôl podporovaných UNICEF-om na východe krajiny, uviedol Abdi.

V polovici marca obnovilo vyučovanie na Ukrajine vyše 15.000 škôl, väčšinou na diaľku alebo zmiešaným spôsobom, dodal Abdi.

19:42 Z ostreľovania obytného domu tankom v dedine Stepanki na východe Ukrajiny obvinili ruských vojakov vo štvrtok ukrajinské úrady a svedkovia, ktorí poskytli rozhovory pre agentúru AFP.

Pri spomínanom ostreľovaní prišlo o život niekoľko civilistov.

K incidentu podľa AFP došlo ešte 27. marca v dedine Stepanki pri druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkov. Ruské okupačné jednotky podľa výpovedí svedkov spustili paľbu z tanku na dom, pričom zahynuli dvaja muži a jedna žena, uviedla na platforme Telegram ukrajinská generálna prokuratúra.

Charkovská polícia i svedkovia informovali, že ostreľovanie si vyžiadalo štyri obete a dvoch zranených, pripomína AFP s tým, že nezrovnalosť nebolo možné bezprostredne vysvetliť. Prokuratúra však uviedla, že sa začalo vyšetrovanie v prípade vojnového zločinu a úkladnej vraždy.

10:32 Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vyjadrila výhrady k požiadavke Ukrajiny na dodanie stíhačiek zo Západu. Povedala to na začiatku stretnutia ministrov zahraničných vecí skupiny G7 v letovisku Weissenhäuser Strand na severe Nemecka. TASR informáciu prevzala od agentúry DPA.

Baerbocková poukázala na to, že západné mocnosti odmietli výzvu Ukrajiny na zavedenie bezletovej zóny nad krajinou. Dodala, že Berlín „zaujal jasné stanovisko“ aj v otázke poskytnutia lietadiel.

Nemecká spolková vláda aj členské štáty NATO sú striktne proti zriadeniu bezletovej zóny nad Ukrajinou, pretože sa obávajú, že jej presadzovanie by mohlo viesť k priamej konfrontácii medzi Severoatlantickou alianciou a Ruskom, pripomenula DPA.

19:10 Približne 3000 civilistov z obliehaného ukrajinského mesta Mariupol zadržiavajú vo väzniciach ovládaných proruskými separatistami na východe Ukrajiny, uviedla vo štvrtok splnomocnenkyňa ukrajinského parlamentu pre ľudské práva Ľudmyla Denisovová. TASR správu prevzala od agentúry AP.

Denisovová na sociálnych médiách tvrdila, že Kyjev vie o najmenej dvoch väzniciach zriadených vo východnej Doneckej oblasti. Jedna sa nachádza v oblastnej metropole Doneck a ďalšia na jej predmestí Olenivka zhruba 20 kilometrov juhozápadne od jej centra.

Kyjev podľa ombudsmanky získal tvrdenia ľudí, ktorí boli „mučení, vypočúvaní, vyhrážali sa im popravou a nútili ich spolupracovať“. Ďalší po takomto vypočúvaní zmizli, cituje ju AP.

Denisovová ďalej uviedla, že títo väzni boli držaní v „neľudských podmienkach“ s obmedzeným prístupom na toalety a nedostatočným priestorom na spanie.

18:25 Štyri ruské letecké útoky sa vo štvrtok zamerali na ropnú rafinériu v meste Kremenčuk v ukrajinskej Poltavskej oblasti. Oznámil to oblastný gubernátor Dmytro Lunin. Lunin na sociálnej sieti napísal, že v Poltavskej oblasti vo vnútrozemí Ukrajiny bolo možné počuť explózie z týchto útokov.

Lunin začiatkom apríla oznámil, že rafinéria v Kremenčuku po ruskom útoku už nie je funkčná. Moskva na konci apríla tvrdila, že túto rafinériu opätovne zasiahla a zničila ďalšie zariadenia na spracovanie a uskladnenie ropy. (tasr, ap)

18:21 Počet ľudí, ktorí ušli z Ukrajiny pred inváziou Ruska do zahraničia, prekročil hranicu šesť miliónov. Ide o najhoršiu utečeneckú krízu v Európe od skončenia druhej svetovej vojny. Informoval o tom vo štvrtok Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

Invázia Ruska, ktorá sa začala 24. februára, spustila obrovské vysídľovanie ľudí, z nich vyše osem miliónov Ukrajincov sa vysídlilo v rámci krajiny, vyplýva z najnovšej správy Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM). Údaje OSN ukázali, že k strede ušlo z Ukrajiny do zahraničia 6,03 milióna ľudí.

Rusko spustilo inváziu, ktorú nazvalo „špeciálna vojenská operácia“, s tvrdením, že jej cieľom je demilitarizovať a „denacifikovať“ svojho suseda. Kyjev a jeho západní spojenci tieto dôvody Ruska odmietajú ako zámienku pre nevyprovokované privlastnenie ukrajinského územia.

Väčšina utečencov vstúpila do Európskej únie cez hraničné priechody v Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku a Rumunsku, kde im dobrovoľníci a vlády zo všetkých síl pomáhajú nájsť ubytovanie a poskytujú im ďalšiu podporu.

Hranicu z Ukrajiny do Poľska prekročilo vyše 3,3 milióna ľudí, väčšinou žien a detí. Poľská vláda odhaduje, že približne polovica z nich sa zrejme zdrží v krajine dlhšie obdobie, čo prináša výzvy pre trh s bytmi, pre školy a zdravotnícky systém. (reuters, tasr)

18:02 Rada Organizácie Spojených národov pre ľudské práva (UNHRC) vo štvrtok schválila rezolúciu o spustení vyšetrovania údajného porušovania ľudských práv a ďalších zločinov, ktorých sa mala dopustiť ruská armáda na Ukrajine.

Rada hlasovala v pomere 33 k dvom za návrh rezolúcie predloženej Ukrajinou o začatí vyšetrovania údajných zločinov v mestách Kyjev, Černihiv, Charkov a Sumy, ktorých sa ruské jednotky mali dopustiť koncom februára a začiatkom marca. Proti hlasovali len Čína a Eritrea. Zdržalo sa 12 krajín.

Rada OSN pre ľudské práva je jedným z najvýznamnejších orgánov Organizácie Spojených národov a pomocným orgánom jej Valného zhromaždenia. UNHRC síce nemôže prijímať právne záväzné rozhodnutia, avšak jej závery majú veľkú politickú váhu. Moskva nedávno z 47-člennej rady vylúčili. Miesto po Rusku tento utorok prevzala Česká republika. (reuters, tasr)

16:41 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v sobotu vycestuje do Nemecka, aby sa tam zúčastnil na neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO, ktoré sa bude týkať vojny na Ukrajine.

„(V sobotu) 14. mája pocestuje minister (Blinken) do Berlína, aby sa tam zúčastnil na neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO, na ktorom budú Spojenci a partneri hovoriť o ich jednotnej odpovedi na pokračujúcu brutálnu vojnu proti Ukrajine a o nadchádzajúcom summite lídrov v Madride,“ uvádza vo vyhlásení americké ministerstvo zahraničných vecí.

Šéfov diplomacie krajín NATO pozvala do Berlína na neformálne stretnutie minulý mesiac nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. Stretnutie sa navyše uskutoční v čase, keď sa vedúci predstavitelia Fínska vyjadrili v prospech vstupu ich krajiny do Aliancie.

V nedeľu následne Blinken pocestuje do Paríža, kde sa zúčastní na druhom stretnutí ministrov transatlantickej Rady pre obchod a technológie spolu s americkou obchodnou zástupkyňou Katherine Taiovou a ministerkou obchodu Ginou Raimondovou. (reuters, tasr, theguardian.com)

16:34 Ukrajinská aktivistka za ľudské práva Olena Ševčenková vo štvrtok informovala, že LGBTQ ľudia v jej krajine sú „na frontovej línii odporu“ proti invázii Ruska a mnohí vstúpili do ukrajinskej armády, aby marili postup ruských síl.

Ševčenková cez videolink na európskom fóre, ktoré sa koná na Cypre, uviedla, že skupiny podporujúce LGBTQ ľudí na Ukrajine sa zapájajú aj do poskytovania humanitárnej pomoci všetkým, ktorí trpia bojmi alebo ktorí pred bojmi ušli.

Aktivistka Ševčenková bola kritická voči vyhláseniam Európskej únie o ochraňovaní hodnôt kontinentu aj v čase vojny, keď povedala, že slová by sa mali premeniť na činy a predovšetkým na materiálnu pomoc ako potraviny a lieky pre ľudí, ktorí ich potrebujú najviac.

Predseda výboru Rady Európy pre antidiskrimináciu, rozmanitosť a inklúziu Triantafillos Lukarelis uviedol, že jeho organizácia upovedomila úrady v krajinách, ktoré sa na svojom území starajú o ukrajinských utečencov, aby dávali pozor na prípadné obchodovanie s ľuďmi, predovšetkým s LGBTQ ľuďmi. (ap, tasr)

16:21 Európska komisia vo štvrtok predstavila súbor opatrení na pomoc Ukrajine s vývozom poľnohospodárskych výrobkov do sveta. Ide o súčasť širšej reakcie EÚ ako prejav solidarity s Ukrajinou čeliacej ruskej agresii.

Komisia pripomenula, že v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajine a jeho blokádu ukrajinských prístavov sa ukrajinské obilie a iné agrovýrobky nemôžu dostať na miesta, kam boli určené. Táto situácia ohrozuje globálnu potravinovú bezpečnosť, v dôsledku čoho vznikla naliehavá potreba zriadiť alternatívne logistické trasy s využitím všetkých relevantných druhov dopravy.

Exekutíva EÚ stanovila akčný plán na zriadenie „koridorov solidarity“, ktoré majú zabezpečiť, aby Ukrajina mohla vyvážať obilie, ale aj dovážať tovar, ktorý potrebuje, počnúc humanitárnou pomocou až po krmivá a hnojivá.

Eurokomisárka pre dopravu Adina Valeanová v tejto súvislosti uviedla, že s pomocou infraštruktúry EÚ musí za menej ako tri mesiace opustiť Ukrajinu 20 miliónov ton obilia. „Je to obrovská výzva, a preto je nevyhnutné skoordinovať a zoptimalizovať logistické reťazce, zriadiť nové trasy a pritom v najvyššej možnej miere zabrániť prekážkam,“ opísala situáciu. (tasr)

15:24 Za väčšinu civilných obetí počas ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu je zodpovedná ruská armáda a jej pridružené ozbrojené skupiny. Vo štvrtok to na základe zistení svojho úradu oznámila vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová.

Prevažná väčšina civilných obetí je v dôsledku útokov ťažkého delostrelectva, raketových a leteckých útokov, uviedla Bacheletová. Rozsah nezákonného zabíjania – vrátane indícií o masových vraždách v Kyjevskej oblasti – nazvala Bacheletová šokujúcim. „Podľa našich informácií možno síce takéto incidenty pripísať obom stranám konfliktu, no zdá sa, že za väčšinu týchto obetí sú zodpovedné ruské ozbrojené sily a pridružené ozbrojené skupiny,“ povedala Bacheletová na osobitnom zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva.

Rada OSN pre ľudské práva vo štvrtok rozhodne, či poverí vyšetrovateľov oficiálne preskúmať udalosti, ku ktorým došlo v Kyjeve a iných regiónoch v priebehu februára a marca. Podľa ukrajinských úradov tam ruské sily zavraždili stovky civilistov.

Valné zhromaždenie OSN v apríli odhlasovalo pozastavenie členstva Ruska v Rade OSN pre ľudské práva pre obvinenia z vojnových zločinov ruskej armády na Ukrajine. Rusko opakovane poprelo, že by počas svojej „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine útočilo na civilistov. (news.sky.com, tas­r)

13:06 Tri obete a 12 zranených si vyžiadalo štvrtkové ruské ostreľovanie ukrajinského mesta Novhorod-Siverskyj v Černihivskej oblasti, oznámila ukrajinská pohotovostná služba. Mesto Novhorod-Siverskyj sa nachádza na severovýchode Ukrajiny, zhruba 45 kilometrov južne od ruských hraníc.

Gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus v príspevku na sociálnej sieti Telegram uviedol, že útok sa odohral v noci a zasiahol kritickú infraštruktúru, vrátane školy, administratívnych budov a obytných domov. Útok si podľa neho vyžiadal mŕtvych a zranených, avšak neuviedol ich počet.

Ukrajinská armáda tvrdí, že Rusko v Černihivskej oblasti „vykonalo delostrelecké útoky“. V posledných týždňoch táto oblasť zaznamenala menej útokov ako iné východoukrajinské regióny.

Z utorkovej správy ukrajinskej pobočky Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva vyplýva, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu preukázateľne prišlo o život 3 381 civilistov. (afp, tasr)

12:57 Spojené štáty a ich spojenci riskujú zvyšujúcou sa vojenskou podporou pre Ukrajinu vypuknutie konfliktu medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou. Vo štvrtok to v príspevku na sociálnej sieti Telegram napísal podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev.

Dmitrij Medvedev Čítajte viac Medvedev: NATO riskuje vypuknutie priameho vojenského konfliktu s Ruskom

11:54 Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch zverejnila správu, v ktorej konštatuje, že kazetovú muníciu používajú zrejme obe strany vojnového konfliktu na Ukrajine. Ruské jednotky podľa organizácie použili najmenej šesť typov kazetovej munície, ukrajinské sily zrejme použili rakety s kazetovou muníciou Uragan pri útoku na Husarivku v Charkovskej oblasti. Stalo sa tak údajne 6. alebo 7. marca, keď bola obec pod ruskou kontrolou. Ani jedna strana doteraz nepoprela použitie tohto typu munície.

Bomba Čítajte viac Zakázanú kazetovú muníciu používajú v konflikte na Ukrajine obe strany

11:13 Americká televízia CNN zverejnila video, na ktorom ruskí vojaci zavraždili dvoch neozbrojených civilistov a rabujú autosalón v Kyjevskej oblasti. Udalosť podľa stanice vyšetruje ukrajinská prokuratúra ako vojnový zločin.

irpiň Čítajte viac CNN: Rusi pri Kyjeve chladnokrvne zabili dvoch mužov a vyrabovali autosalón

11:06 Kyjev žiada, aby mu Európska únia rezervovala miesto, a to aj keby mal prístupový proces trvať nejaký čas. Vo štvrtok to v Berlíne uviedol šéf ukrajinského rezortu diplomacie Dmytro Kuleba.

„Nejde o čo najrýchlejšie členstvo Ukrajiny v EÚ. Ale je pre nás veľmi dôležité, aby Ukrajina to miesto mala zarezervované,“ povedal Kuleba v rozhovore pre nemeckú televíziu ARD. „Často počúvame, že Ukrajina patrí do Európy, patrí do európskej rodiny – a teraz ide o vyhradenie tohto miesta,“ dodal.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok vyhlásil, že bude trvať desaťročia, kým sa Ukrajina stane členom Európskej únie. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zase na Twitteri oznámila, že EK ako výkonný orgán EÚ vyjadrí svoj názor na snahu Ukrajiny o členstvo v júni.

Ukrajinský minister zahraničných vecí v rozhovore ocenil odpoveď Nemecka na ruskú inváziu na Ukrajine. Kuleba uviedol, že došlo k pozitívnym zmenám po tom, ako sa Nemecko rozhodlo dodať Ukrajine ťažké zbrane a podporilo navrhované embargo EÚ na ruskú ropu po tlaku svojich spojencov.

10:54 Slovensko-ukrajinské hranice v stredu na vstupe do SR prekročilo takmer 2800 osôb. Z toho bolo 764 mužov, 1 580 žien a 448 detí. O dočasné útočisko požiadalo 287 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi v stredu 2 875 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 60 policajtov, 74 hasičov, 42 colníkov, 151 vojakov, 97 dobrovoľníkov, 87 príslušníkov zahraničných zložiek a 22 zamestnancov migračného úradu. Zároveň bolo vypravených päť autobusov, ktoré prepravili 72 osôb.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice od začiatku konfliktu na vstupe do SR prekročilo takmer 416-tisíc osôb, viac ako 75-tisíc ich požiadalo o dočasné útočisko. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali takmer 156-tisíc osôb. (SITA)

10:45 Veliteľ 36. brigády námornej pechoty ukrajinských ozbrojených síl Serhij Volyna požiadal najbohatšieho muža na svete Elona Muska, aby pomohol s evakuáciou ľudí z komplexu oceliarní Azovstaľ v obliehanom prístavnom meste Mariupol.

Ukrajina Azovstaľ Azov bojovníci mariupol Čítajte viac Veliteľ brigády námornej pechoty v Azovstali žiada o pomoc Elona Muska

10:24 Jednu obeť a sedem zranených si vyžiadal výbuch munície na vojenskej základni na ruskom Ďalekom východe. Vo štvrtok o tom informovala agentúra AFP s odvolaním sa na ruskú agentúru TASS. „V dôsledku explózie strelného prachu počas vykladania munície bolo zranených sedem osôb. Utrpeli mierne poranenia. Jedna osoba prišla o život,“ uviedol pre TASS zdroj z núdzových služieb. Rovnaký zdroj dodal, že po výbuchu vypukol požiar, ktorý sa hasiči momentálne usilujú zneškodniť.

Miestne ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že dvoch zranených previezli do nemocnice s vážnymi popáleninami. Z predbežných informácií o príčine nehody vyplýva, že ju zrejme spôsobilo nedbanlivé zaobchádzanie s výbušninami­. (TASR)

10:06 Najvyšší predstaviteľ Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj označil Bilohorivku za „pevnosť“, ktorá – podobne ako mesto Mariupol – na seba viaže veľké množstvo ruských jednotiek.V tomto regióne už niekoľko dní zúria ťažké boje, pripomenul The Guardian.

Na fronte okolo mesta Sloviansk v Doneckej oblasti sa ruské jednotky sústredili na obnovenie útočných akcií – preskupujú sa, aby obnovil ofenzívu na mestá Barvinkove a Sloviansk.

Podľa situačnej správy ukrajinského generálneho štábu pretrváva aj hrozba raketových a bombových útokov podnikaných z územia Bieloruska.

Ukrajinská armáda informovala, že na väčšine dočasne obsadených území Charkovskej oblasti okupačné sily rušia pokrytie mobilnou sieťou. Ich cieľom je zabrániť prenosu informácií o pohybe ruských vojsk. (TASR)

10:00 V správe generálneho štábu ozbrojených síl Ukrajiny zo štvrtka rána zverejnenej na jeho oficiálnej facebookovej stránke sa uvádza, že ruské jednotky pokračujú v útočných operáciách v tzv. východnej operačnej zóne s cieľom získať úplnú kontrolu nad územím Doneckej, Luhanskej a Chersonskej oblasti a udržať pozemný koridor s dočasne okupovaným Krymom.

Ukrajina uviedla, že jej armáda zničila v Luhanskej oblasti dva pontónové mosty, ktoré ruské jednotky používali na prechod cez rieku Siverskyj Donec.

Ukrajinské ministerstvo obrany zverejnilo i fotografie – podľa neho – zničených ruských tankov a ďalšej výzbroje v obci Bilohorivka ležiacej neďaleko strategicky dôležitého mesta Lysyčansk, ktoré sa nachádza sa v Luhanskej oblasti a je pod kontrolou Ukrajiny. (TASR)

9:54 Ukrajina oznámila, že znovu dobyla obec Pytomnyk, ktorá leží v Charkovskej oblasti severne od mesta Charkov a približne na polceste k hranici s Ruskom. TASR o tom informuje vo štvrtok na základe správy britského denníka The Guardian. „Okupačné sily prešli (v danej oblasti) do defenzívy, aby spomalili tempo ofenzívy našich jednotiek,“ píše sa v najnovšej situačnej správe ukrajinského ministerstva obrany.

Brigádny generál Oleksij Hromov, zástupca náčelníka hlavného operačného riaditeľstva generálneho štábu ozbrojených síl Ukrajiny, informoval, že ukrajinské jednotky zaznamenávajú úspechy v Charkovskej oblasti, kde sa im darí vytláčať ruské jednotky a oslobodzovať obce a mestá. V stredu tak Ukrajina oznámila oslobodenie obcí a miest Rubižne, Bajrak, Čerkaski Tyšky a Ruski Tyšky.

Britské ministerstvo obrany vo svojej najnovšej aktualizácii vývoja konfliktu na Ukrajine okrem iného konštatuje: „Tým, že Rusko uprednostnilo operáciu v Donbase, zostali jednotky rozmiestnené v Charkovskej oblasti nechránené pred mobilnými a vysoko motivovanými ukrajinským silami“. (TASR)

9:40 Fínsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová oznámili svoju podporu pre vstup krajiny do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). O možnom vstupe severskej krajiny do vojenskej aliancie sa začalo hovoriť po tom ako Rusko, s ktorým má 1 300-kilometrovú hranicu, napadlo Ukrajinu.

Sauli Niinistö Čítajte viac Fínsky prezident a premiérka podporujú členstvo krajiny v NATO

9:19 Rusko spustilo v noci raketový útok na Novhorod-Siversky v Černihivskej oblasti, informuje šéf regionálnej správy Vjačeslav Chaus. Na mieste majú byť mŕtvi aj zranení. (Nexta)

8:55 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že Rusko svojou „barbarskou vojnou proti Ukrajine a znepokojujúcim paktom s Čínou“ predstavuje v súčasnosti najpriamejšiu hrozbu pre svetový poriadok. Von der Leyenová to vyhlásila v Tokiu po rokovaní s japonským premiérom Fumiom Kišidom.

Von der Leyenová Michel kišida Čítajte viac Von der Leyenová: Rusko je najpriamejšou hrozbou pre svetový poriadok

8:21 Poradca starostu juhoukrajinského mesta Mariupol Petro Andriuščenko v stredu povedal, že ruské jednotky zablokovali všetky evakuačné trasy z mesta. Uviedla to agentúra AP. Po týždňoch ostreľovania a bombardovania je v Mariupole len málo budov vhodných na bývanie. Je aj veľmi málo potravín a pitnej vody, informoval Andriuščenko s tým, že niektorí ľudia, ktorí zostali v meste, spolupracujú s ruskými okupačnými silami výmenou za potraviny.

Agentúra AP pripomenula, že ruské jednotky stále bojujú o získanie kontroly nad rozsiahlym areálom oceliarní Azovstaľ, ktorý ako svoju poslednú baštu bránia ukrajinskí ozbrojenci – príslušníci pluku Azov, národnej gardy a ďalších zložiek ukrajinských ozbrojených síl. Títo vojaci sa odmietajú vzdať, pretože tvrdia, že by ich ruskí vojaci mučili alebo zabili. Žiadajú však evakuáciu svojich ranených druhov.

V súvislosti s tým Ukrajina Rusku navrhla výmenu ranených obrancov Azovstaľu za ruských vojnových zajatcov. "Dohoda zatiaľ nebola dosiahnutá. Rokovania pokračujú,“ dodala ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková.

7:45 Proruskí hackeri zaútočili na webové stránky viacerých talianskych inštitúcií vrátane tamojšieho Senátu. K zodpovednosti za tento kybernetický útok sa prihlásila hackerská skupina s názvom Killnet. Informovala o tom v stredu agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na tlačovú agentúru ANSA.

Terčom kybernetického útoku sa stal aj taliansky Národný zdravotnícky inštitút (ISS) a tamojšia asociácia vodičov Automobile Club d'Italia. Webové stránky Senátu a ISS boli mimo prevádzky približne do 20.00 h SELČ. Polícia bez bližších podrobností uviedla, že prípad vyšetruje. Predsedníčka Senátu Elisabetta Casellatiová na Twitteri uviedla, že kybernetický útok nespôsobil nijaké škody.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z konca februára zvýšili mnohé západné vlády úroveň svojej ostražitosti v očakávaní prípadných kybernetických útokov na svoje IT systémy a infraštruktúru, pripomína Reuters. (TASR)

7:00 Na Ukrajine sa má začať súdny proces s prvým ruským vojakom, ktorý je v súvislosti s prebiehajúcou ruskou inváziou v tejto krajine obvinený zo spáchania vojnového zločinu. Oznámila to v stredu ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová, ktorú citovala spravodajská stanica Sky News.

Zmienený 21-ročný ruský vojak, identifikovaný ako Vadim Šišimarin, je momentálne vo väzbe. Obvinený je podľa slov prokurátorky zo zabitia 62-ročného neozbrojeného civilistu. Šišimarin, ktorý bol príslušníkom tankového práporu, mal tohto civilistu zastreliť 28. februára cez okno auta v obci Čupachivka v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Civilistovi, ktorý sa viezol na bicykli, tak chcel údajne zabrániť v tom, aby ho usvedčil z krádeže auta. Venediktovová priblížila, že ruskému vojakovi v prípade usvedčenia hrozí až 15-ročné väzenie, uvádza Sky News. (TASR)

6:49 Od začiatku ruskej invázie bolo zabitých 561 príslušníkov ukrajinskej Národnej gardy a ďalších 1697 utrpelo zranenia. Uviedol to v stredu najvyšší predstaviteľ tohto bezpečnostného orgánu, ktorý priamo spadá pod ukrajinské ministerstvo vnútra. TASR správu prevzala od agentúry Reuters, podľa ktorej išlo o vôbec prvú oficiálnu bilanciu obetí, keďže ukrajinské úrady, podobne ako tie ruské, o svojich stratách na bojisku takmer nehovoria.

Šéf operačného oddelenia hlavnej správy Národnej gardy Oleksij Nadtočyj informácie o počte zabitých a zranených príslušníkov zverejnil počas online brífingu. Bilancia zahŕňa aj členov nacionalistického pluku Azov, keďže ide o jednotku spadajúcu pod Národnú gardu. Kyjev ešte v utorok uviedol, že v oceliarňach Azovstaľ je stále 1000 mužov z pluku Azov, ktorí čelia ruským jednotkám.

6:35 Taliansky premiér Mario Draghi by chcel, aby USA a EÚ priamo vstúpili do rokovaní o mieri na Ukrajine. „Zhodli sme sa, že musíme pokračovať v podpore Ukrajiny a vyvíjať tlak na Moskvu, ale zároveň sa začať pýtať, ako dosiahnuť mier,“ povedal Draghi o stretnutí s prezidentom USA Bidenom. Washington sa však do toho nehrnie.

Joe Biden, Mario Draghi Čítajte viac Je čas, aby USA a EÚ vstúpili do rokovaní o mieri? Draghi hovorí áno

6:12 Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov v stredu povedal, že v dôsledku ukrajinského ostreľovania ruskej dediny Solochi v tejto pohraničnej oblasti prišiel o život jeden civilista a šiesti ďalší utrpeli zranenia. Informovala o tom agentúra AP.

Gladkov v príspevku zverejnenom na platforme Telegram tiež uviedol, že v dedine bol v dôsledku ostreľovania čiastočne zničený jeden z domov. Dodal, že tamojších obyvateľov evakuujú do bezpečia. Situáciu v Belgorodskej oblasti pritom označil za vôbec „najťažšiu“ od vtedy, ako ruský prezident Vladimir Putin vyslal 24. februára ruské vojská na Ukrajinu.

Rusko v ostatných týždňoch obvinilo Ukrajinu z ostreľovania viacerých ruských dedín a obcí ležiacich v pohraničných oblastiach. Kyjev sa k útokom priamo neprihlásil, poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak však nedávno označil takéto incidenty za „karmu“. Deklaroval pritom, že „Ukrajina sa bude brániť akýmkoľvek spôsobom“, aj útokmi „na vojenské sklady a základne“. (TASR)

5:45 Rusko sa ešte nevzdalo plánu ovládnuť Kyjev a môže sa pokúsiť vytvoriť na ukrajinskom území nový štátny útvar a pripojiť ho k Rusku. Podľa serveru Ukrajinska pravda to povedal Oleksij Hromov, zástupca šéfa hlavného operačného oddelenia generálneho štábu ukrajinskej armády. Generálny štáb okrem toho vo svojom pravidelnom večernom hlásení uviedol, že ukrajinské sily pokračujú v protiútoku v Charkovskej oblasti, kde oslobodili ďalšiu obec.

„Za ďalšie pravdepodobné konanie protivníka považujeme pokusy… o obsadenie územia strednej Ukrajiny, ovládnutie Kyjeva, zinscenovanie opakovaných volieb do zákonodarných a výkonných orgánov a privedenie k moci proruských síl,“ povedal Hromov na stredajšom brífingu predstaviteľov ukrajinských obranných síl. Podľa Hromova sa Rusko pokúsi aj o prevzatie kontroly nad územím Odesskej a Mykolajivskej oblasti a čiastočne aj Záporožskej oblasti a vytvorenie pozemného mosta s moldavským separatistickým regiónom Podnestersko.

Rusko na konci marca oznámilo, že výrazne obmedzí útoky v okolí Kyjeva a tiež Černihivu na severe krajiny. Situácia v oboch oblastiach sa neskôr značne upokojila a tvrdé boje sa naopak rozhoreli na východe krajiny. V polovici apríla ale šéf kyjevskej mestskej vojenskej správy Mykola Žyrnov uviedol, že pokus o dobytie Kyjeva je stále možným scenárom. Podobnú možnosť nevylúčil ani starosta mesta Vitalij Kličko, podotkol portál Ukrajinska pravda.

Generálny štáb ukrajinskej armády okrem toho dnes vo svojej večernej o situácii na bojisku uviedol, že ukrajinské sily oslobodili dedinu Pytomnyk. V stredu Kyjev informoval o niekoľkých ďalších obciach v rovnakej oblasti, nad ktorými ukrajinské sily prevzali opätovnú kontrolu. Invázne sily sa podľa štábu snažili spomaliť tempo ukrajinskej protiofenzívy v oblasti.

Jeden človek v stredu zomrel pri ruskom ostreľovaní obce Lozova v Charkovskej oblasti, uviedol portál Ukrajinska pravda s odvolaním sa na oznámenie tamojšieho starostu. Ruské sily útočili raketami v Poltavskej oblasti juhovýchodne od Kyjeva, najmenej trikrát ostreľovali aj susednú Dnepropetrovskú oblasť a rakety použili v Odesskej oblasti na juhu krajiny, informoval ďalej portál s odkazom na miestnych predstaviteľov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ