153. deň: Zelenskyj má recept pre EÚ vo 'vojne o plyn' - viac sankcií

23:12 Rusko v utorok oznámilo ďalšie kroky k prevzatiu zahraničných majetkových podielov v energetických projektoch s tým, že by mohlo získať akcie v arktickom ropnom poli, ktoré v súčasnosti vlastnia francúzske a nórske spoločnosti.

Ruská vláda uviedla, že schválila návrh, aby ruská ropná spoločnosť Zarubežneft získala podiely francúzskej firmy TotalEnergies a nórskeho Equinoru v projekte Charjaga v Arktíde. Tento krok dáva Zarubežneftu možnosť získať 90 % akcií projektu. Zostatok drží iná ruská spoločnosť. (sita)

22:03 Ukrajinská polícia zaznamenala na územiach, ktoré okupuje Rusko, prudký rast zločinnov, a to najmä vrážd a krádeží áut. Celková kriminalita pritom na Ukrajine v prvom polroku klesla o 25 percent. Uviedol to v utorok vedúci odboru kriminálneho vyšetrovania Vadym Dzjubynskyj.

„Napriek tomu, že bežná kriminalita (na Ukrajine) sa počas polroka zmenšila o 25 percent a úroveň ťažkých a obzvlášť ťažkých zločinov zostala na vlaňajšej úrovni, množstvo úmyselne spáchaných vrážd sa zvýšilo kvôli vraždám spáchaným na okupovaných a novooslobodených územiach,“ povedal Dzjubynskyj na tlačovej konferencii.

Dzjubynskýj podľa novín Ukrajinská pravda pripísal značnú časť zločinov na okupovaných územiach ruským vojakom. Pokles kriminality vo vnútri Ukrajiny zase pripísal masovej migrácii ľudí, zavedeniu zákazu vychádzania a práci poriadkových síl a hliadok domobrany. Polícia tam zaznamenala pokles počtu krádeží, lúpeží a prepadnutí. Naopak v okupovaných oblastiach od mája stúpol počet ukradnutých áut o 86 percent. (čtk)

21:20 Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na tlačovej konferencii so svojou nemeckou kolegyňou Annalenou Baerbockovou v utorok v Bratislave zdôraznil dôležitosť podpory Ukrajine čeliacej ruskej vojenskej agresii. Nemecká ministerka zároveň potvrdila podporu svojej krajiny voči Slovensku v oblasti obrany, informuje TASR.

Ako povedal Korčok, Slovensko a Nemecko sa zhodujú, že ruská vojna na Ukrajine pošliapava medzinárodné právo a do výraznej miery zničila európsku bezpečnostnú architektúru. Tomuto sa treba podľa neho postaviť na odpor, predovšetkým jednoznačnou podporou Ukrajiny. Dodal, že Slovensko aj Nemecko robia pre to maximum v humanitárnej, ekonomickej, politickej i vojenskej oblasti. Pripomenul, že členské krajiny EÚ sa nedávno zhodli na udelení štatútu kandidátskej krajiny Ukrajine. Nemecko a SR spolupracujú aj na poskytnutí obrannej výzbroje Ukrajine.

Korčok zdôraznil, že okrem pomoci Ukrajiny je potrebné chrániť aj občanov SR vrátane ekonomického hľadiska, a to je podľa neho najúčinnejšie cez jasné postoje. „Chránime našu krajinu tým, že podporujeme Ukrajinu,“ vyhlásil.

20:42 Britský premiér Boris Johnson udelil ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému známu Cenu Sira Winstona Churchilla. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na Twitter dosluhujúceho predsedu vlády Spojeného kráľovstva.

Johnson poctil Zelenského spomenutým ocenením za líderstvo a neuveriteľnú odvahu, vzdor a dôstojnosť tvárou v tvár Putinovej barbarskej invázii, uvádza sa vo vyhlásení.

Zelenskyj si ocenenie váži a poznamenal, že je to pre neho „mimoriadna pocta“. „Toto ocenenie by bolo nemožné, keby celý ukrajinský ľud nepovstal na obranu slobody pred tyraniou, ktorá sa nás snaží vrátiť do najhoršieho. Ukrajina a celá Európa si vždy budú pamätať tých, ktorí bez váhania prišli na pomoc našim ľuďom a samotnej myšlienke slobody. Demokracie sveta sú schopné zastaviť akúkoľvek tyraniu,“ skonštatoval ukrajinský prezident

20:08 Ruská armáda rozmiestňuje na svojom južnom krídle ďalšie sily, čím posilňuje svoje pozície v ukrajinskej Chersonskej a Záporožskej oblasti. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na ukrajinských predstaviteľov i overené videá na sociálnych sieťach.

Viaceré príspevky na ukrajinských účtoch na sociálnych sieťach odkazujú na pohyb ťažkej vojenskej techniky na vlakoch alebo dopravné zápchy na diaľniciach z polostrova Krym a do Chersonskej oblasti. Televízia CNN geolokalizovaním týchto videí zistila, že informácie o presune ruských síl sú pravdivé.

Analytici naznačili, že pohyb ťažkej techniky by mohol byť reakciou Ruska na očakávanú ukrajinskú protiofenzívu v Chersonskej a Zaporižžskej oblasti. Inštitút pre štúdium vojny už v pondelok vo svojom dennom hodnotení vojny na Ukrajine uviedol, že „ruské sily pokračujú v opevňovaní svojich pozícií v Chersonskej a Zaporižžskej oblasti v rámci príprav na ukrajinskú protiofenzívu“­. (sita)

19:41 Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský a šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková na utorkovom stretnutí hovorili o ďalšej podpore Kyjevu v boji proti ruskej agresii. Spoločne navštívili aj obec Lidice, ktorú v roku 1942 vypálili nemeckí nacisti. TASR informuje na základe tlačového vyhlásenia zverejneného na webstránke ministerstva zahraničných vecí ČR.

„S pani ministerkou (Baerbockovou) sme sa zhodli na ďalšej materiálnej, vojenskej a humanitárnej pomoci Ukrajine. Hovorili sme tiež o potrebe okamžitých dodávok moderných zbraní, ktoré by Ukrajine umožnili brániť sa pred zbabelými ruskými útokmi,“ povedal Lipavský. Dodal, že obe krajiny budú pokračovať v intenzívnej spolupráci v oblasti obrany a vzájomnej podpore pri zaisťovaní energetickej bezpečnosti.

19:00 Ruskí okupanti rozdávajú obyvateľom ukrajinského mesta Mariupoľ „pitnú“ vodu obsahujúcu baktérie, ktoré sa charakteristicky vyskytujú vo výkaloch. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Dobrovoľníkom sa podarilo odobrať vzorku vody a odniesť ju na analýzu na územie kontrolované Ukrajinou. Ako na Telegrame uviedla mariupoľská mestská rada, vo vode sa našli koliformné baktérie, aké sa vyskytujú vo fekáliách. (sita)

18:02 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa 5. augusta stretne v ruskom prístavnom meste Soči so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. V utorok to oznámila turecká prezidentská kancelária, informuje TASR na základe správy agentúry AFP. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa agentúry Interfax povedal, že stretnutie bude zamerané na „regionálne problémy a bilaterálne vzťahy“, uvádza na svojom webe stanica ORF.

AFP pripomína, že Turecko sa usiluje byť sprostredkovateľom riešenia vojnového konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom. Minulý piatok Ukrajina a Rusko v Istanbule podpísali dve separátne dohody s OSN a Tureckom, ktoré majú umožniť vývoz obilia z Ukrajiny cez Čierne more.

17:19 Organizácia spojených národov, Turecko, Rusko a Ukrajina otvoria v stredu v Istanbule spoločné koordinačné centrum, ktoré by malo zaistiť obnovenie vývozu obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov.

Turecké ministerstvo obrany, na ktoré sa odvoláva agentúra AFP, v utorok oznámilo, že centrum bude oficiálne otvorené počas stredajšej ceremónie, na ktorej sa zúčastní aj šéf tureckého rezortu obrany Hulusi Akar.

Na vytvorení spoločného koordinačného centra sa dohodli OSN, Turecko, Rusko a Ukrajina v rámci potenciálne prelomovej dohody z minulého piatka. Ukrajinskí predstavitelia v pondelok uviedli, že dúfajú, že prvé lode naložené obilím budú môcť vyraziť z prístavov ešte tento týždeň.

Ukrajina a Rusko podpísali v piatok v Istanbule separátne dohody s OSN a Tureckom, ktoré majú umožniť vývoz obilia z Ukrajiny cez Čierne more. Ukrajinci totiž odmietli podpísať ten istý dokument ako Rusi.

Do Istanbulu v utorok odcestovala ruská delegácia, ktorú podľa agentúry Reuters vedie kontradmirál Eduard Luik. Delegácia sa podľa jeho slov zameria na rýchle vyriešenie otázok, ktoré sú potrebné k praktickej implementácii dohody.

OSN odhaduje, že takmer 50 miliónov ľudí na svete ako priamy dôsledok vojny na Ukrajine čelí „akútnemu hladu“. Niekoľko hodín po podpísaní dohôd o vývoze obilia jeho ceny prudko klesli. Dohodu však počas uplynulého víkendu ohrozili víkend ruské útoky na ciele v ukrajinskom prístavnom meste Odesa. Kremeľ v súvislosti s nimi vyhlásil, že boli zamerané výlučne na vojenskú infraštruktúru a že dohoda o vývoze obilia musí ostať v platnosti. (tasr)

17:07 Nemecko dodalo Ukrajine už aj prisľúbené salvové raketomety typu Mars II. Oznámila to v utorok nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová s tým, že okrem toho Berlín ukrajinským silám doručil aj tri ďalšie samohybné húfnice typu PzH 2000.

V pondelok dorazili na Ukrajinu prvé tri z 30 samohybných protilietadlových systémov Gepard, ktoré v máji Kyjevu prisľúbil Berlín. Ukrajinská armáda dostane od Nemecka aj približne 60-tisíc kusov munície. Už v júni Berlín dodal Ukrajine sedem samohybných húfnic PzH 2000 s dosahom 40 kilometrov.

Lambrechtová dodala, že v septembri má byť na Ukrajinu privezený delostrelecký detekčný radar typu Cobra. „Zmluva je už podpísaná, teraz sa začne výcvik ukrajinských vojakov na prácu s týmto vysoko sofistikovaným systémom,“ povedala v utorok ministerka.

Uviedla tiež, že o niekoľko dní sa má začať aj výcvik zameraný na ovládanie systému protivzdušnej obrany RIS-T SL. Výrobca týchto systémov, nemecká spoločnosť Dhiel Defence, ich na Ukrajinu bude môcť začať dodávať v septembri. (dpa, tasr)

17:05 Británia v utorok oznámila, že v reakcii na inváziu ruskej armády na Ukrajinu uvalila sankcie na ďalších 42 osôb – ide o Kremľom dosadených predstaviteľov v Luhanskej a Doneckej oblasti, ako aj o 29 gubernátorov z rôznych regiónov Ruskej federácie. (tasr)

15:11 V ukrajinskej Záporožskej oblasti, ktorej časť ovládli Rusi pri svojej invázii na Ukrajinu, Moskva začala pripravovať pôdu pre chystané referendum o pripojení tohto územia k Ruskej federácii, uviedlo ukrajinské Centrum národného odporu. Na miesto Rusko vysiela odborníkov na PR a politických stratégov.

Ruskí špecialisti dorazili napríklad do Melitopolu, kde už majú svoju základňu. Podľa informácií ukrajinského odbojového centra je ich úlohou vytvoriť občianske hnutie, ktoré bude najímať ľudí, aby sa zúčastnili zinscenovaných akcií na podporu referenda. Obrázok podporných akcií má byť adresovaný predovšetkým obyvateľom Ruska a prispieť k zníženiu nespokojnosti niektorých Rusov s vojnou na Ukrajine.

Podobné centrum pre nábor ľudí ochotných spolupracovať s Rusmi vzniklo aj v Berďansku, ďalšom meste Záporožskej oblasti. Najímaním komparzistov na akcie sa zaoberajú takzvaní dobrovoľníci z Ruska, ktorí sa zároveň budú týchto propagandistických udalostí aj zúčastňovať, upozornilo ďalej Centrum národného odporu. Za účasť majú ľudia dostávať peniaze a potravinovú humanitárnu pomoc, musia však poskytnúť údaje z dokladu totožnosti.

13:19 Po ukrajinskom ostreľovaní hlavného mesta samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) na východe Ukrajiny vypukol v noci na utorok požiar skladu s palivom. Oznámil to na sociálnych sieťach starosta Donecka Olexij Kulemzin.

„V dôsledku nočného ostreľovania vypukol požiar v mestskej časti Buďonnivskyj, v sklade s palivom,“ napísal Kulemzin na sociálnej sieti Telegram. Podľa záchranných zložiek sa pri požiari nikto nezranil. Kulemzin neskôr uviedol, že požiar sa podarilo uhasiť okolo 10.00 h miestneho času.

Doneck je hlavným mesto Ruskom podporovanej Doneckej ľudovej republiky. Jej nezávislosť okrem Ruska uznáva Sýria a Severná Kórea. Ruské ministerstvo obrany zase v utorok uviedlo, že v Doneckej a Mykolajivskej oblasti zničila jeho armáda osem ukrajinských skladov s raketami a muníciou. Agentúra Reuters upozorňuje, že tieto správy nedokázala nezávisle overiť. (reuters, tasr)

11:46 Ukrajinské Centrum boja proti dezinformáciám zverejnilo zoznam 75 medzinárodných predstaviteľov, medzi nimi politikov, vedcov, novinárov, či členov vojenského personálu, ktorí sa vyjadrujú v súlade s ruskou propagandou. Jeden slovenský expremiér sa dostal na Ukrajine medzi prokremeľských propagandistov, druhý do pracovnej skupiny pracujúcej pre Kyjev.

Čítajte viac Fico je na ukrajinskej čiernej listine, Dzurinda v pracovnej skupine s exšéfom NATO

11:39 Možnosť, že ruská armáda vpadne i na územie Moldavska je „stále hypotetickým scenárom“, vyhlásila moldavská premiérka Natalia Gavrilitaová v rozhovore pre televíziu CNN. „Samozrejme máme obavy. Je to riziko. Zatiaľ je to hypotetický scenár, no ak sa vojenské akcie posunú ďalej do juhozápadnej časti Ukrajiny a smerom k Odese, tak potom samozrejme budeme mať veľké obavy,“ uviedla Gavrilitaová.

Ruská invázia na Ukrajinu podľa premiérky neznepokojuje iba Moldavsko, ale všetky malé krajiny, ktoré sa spoliehajú na medzinárodné právo. „Ak nejaká krajina môže začať vojnu o zabratie územia bez akéhokoľvek ohľadu na medzinárodné právo, tak potom … nie je v bezpečí nikto. Myslím si, že obavy má veľa krajín,“ povedala Gavrilitaová.

Zároveň upozornila na moldavskú „problematickú históriu v komplikovanom regióne“, pričom uviedla, že vojna na Ukrajine vážne poškodila aj miestnu ekonomiku. "Moldavsko je po Ukrajine vojnou ekonomicky najviac ovplyvnené. Už sme zaznamenali veľmi vysokú infláciu – v júni to bolo 32 percent,“ uviedla Gavrilitaová.

Moldavsko má spoločnú hranicu s Ukrajinou a nezávislým štátom sa stalo v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu. Krajina sa však nikdy nedokázala vymaniť spod vplyvu Ruska alebo si vybudovať vlastnú ekonomiku. (cnn.com, politico.com, tasr)

11:17 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba zverejnil v utorok ráno na Twitteri príspevok k vyhrážkam Moskvy voči Európe, že jej Rusko zníži dodávky zemného plynu. Kuleba v tweete napísal:

„Putinova plynová vojna proti Európe je priamym pokračovaním jeho vojny na Ukrajine. Vždy, keď (ruský prezident Vladimir Putin) môže spôsobiť škodu, spôsobí ju. Zneužije každý druh závislosti Európy od Ruska na to, aby poškodil normálny život každej európskej rodiny. Jedinou reakciou je tvrdo vrátiť úder a zbaviť sa akejkoľvek závislosti.“

11:08 Na Ukrajinu dorazilo prvých šesť obrnených vozidiel Stormer. „Som si istý, že naši bojovníci ich veľmi dobre využijú,“ uviedol na twitteri ukrajinský minister obrany Anton Heraščenko o britských strojoch.

Čítajte viac Ukrajina už má prvé britské obrnené vozidlá Stormer

10:55 Ukrajinské sily podľa ruskej strany ostreľovali Doneck, ktorý leží na území ovládanom proruskými separatistami. V dôsledku tohto útoku podľa ruskej agentúry TASS prepukol v Donecku požiar v sklade ropy. Plamene sú podľa spravodajcu agentúry vidieť vo viacerých štvrtiach mesta. Na mieste zasahujú hasiči.

Ruská armáda v noci ostreľovala južné ukrajinské pobrežie aj Charkov na východe krajiny. V Odeskej oblasti rakety zasiahli rodinné domy a v Mykolajivskej oblasti infraštruktúru v prístavoch aj samotné regionálne centrum Mykolajiv. Obete na životoch ani zranenia zatiaľ hlásené neboli, oznámilo južné veliteľstvo ukrajinských síl.

10:35 Ruský plynárenský koncern Gazprom bez predchádzajúceho upozornenia prudko zvýšil tlak v plynovode dodávajúcom surovinu do Európy cez územie Ukrajiny, uviedol prevádzkovateľ ukrajinskej plynovodnej siete GTSOU.

Prudké zvýšenie tlaku môže viesť k mimoriadnym situáciám vrátane vytvorenia prasklín v potrubí. Preto je nevyhnutné, aby sa o tom firmy informovali vopred. Gazprom sa k informácii z ukrajinskej strany nevyjadril.

Čítajte viac Gazprom prudko zvýšil tlak v plynovode cez Ukrajinu. Môžu sa vytvoriť praskliny v potrubí

10:08 Ukrajinská generálna prokuratúra zverejnila nové údaje o obetiach spomedzi detí, ktoré si zatiaľ vyžiadala invázia Ruska na Ukrajine. Podľa tohto zdroja bolo zabitých 358 detí a najmenej 690 ďalších ich utrpelo zranenia. Informácie priniesla webová stránka britského denníka The Guardian.

Generálna prokuratúra uviedla, že počty zabitých a ranených detí nie sú konečné a že najväčší počet týchto obetí bol zaznamenaný v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Tam prebiehajú jedny z najťažších bojov medzi ukrajinskými vojakmi a ruskými inváznymi silami.

9:51 Britské ministerstvo obrany sa v pravidelnej analýze bojov na Ukrajine vrátilo k víkendovému ruskému raketovému útoku na prístav v ukrajinskej Odese. Kyjev tvrdil, že Rusi zasiahli infraštruktúru prístavu vrátane čerpacej stanice, pričom dve strely zlikvidovala jeho protivzdušná obrana. Moskva vyhlásila, že zasiahla ukrajinskú vojnovú loď a zásoby protilodných striel. „Nič nenasvedčuje tomu, že tieto ciele boli na mieste, ktoré strely zasiahli,“ píšu Briti.

„Rusko takmer určite vníma protilodné strely ako kľúčovú hrozbu, ktorá obmedzuje efektivitu jeho Čiernomorskej flotily. To výrazne narušilo celkový plán invázie, pretože Rusko sa nemôže reálne pokúsiť o obojživelný útok s cieľom zmocniť sa Odesy,“ uviedlo britské ministerstvo. Podľa neho sa Moskva bude naďalej snažiť ničiť ukrajinský protilodný potenciál, ale zameriavanie jej ozbrojených síl pravdepodobne podkopávajú okrem iného zastarané spravodajské informácie a zlé plánovanie.

9:32 Hraničnými priechodmi s Ukrajinou prešlo v pondelok na Slovensko 2 020 osôb. Z toho bolo 623 mužov, 992 žien a 405 detí. O dočasné útočisko požiadalo 184 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hranicu 2 608 osôb.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od vypuknutia vojny na Ukrajine, je 638 399. Od marca Slovensko udelilo 87 019 dočasných útočísk. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo od začiatku vojny 394 633 ľudí.

9:05 Ruská armáda útočila nadránom na ukrajinské mestá Odesa, Charkov i Mykolajiv, oznámili na sociálnych sieťach miestni predstavitelia. Ruské vojsko zaútočilo na prístavné mesto Odesa ráno okolo 06.00 h miestneho času. Podľa hovorcu odeskej oblastnej vojenskej správy Serhija Bratčuka podnikli ruské ozbrojené sily na mesto raketový útok zo strategického lietadla. Ukrajinská armáda v osobitom vyhlásení uviedla, že vzdušná obrana tohto prístavného mesta „zostrelila niekoľko rakiet“.

Na Odesu pritom ruské jednotky zaútočili aj v sobotu len niekoľko hodín po tom, čo Kyjev a Moskva podpísali dohody umožňujúce vývoz obilia z Ukrajiny cez Čierne more. Obilie pritom plánuje Ukrajina vyvážať aj z prístavu v Odese.

V utorok skoro ráno zaútočili ruskí vojaci aj na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov, pri útoku bola zasiahnutá obytná štvrť.

„Okolo 5.00 h ráno (miestneho času) okupanti zaútočili na civilnú infraštruktúru v mestskej štvrti Slobidskyj. V dôsledku ostreľovania začala horieť strecha jednej výstavnej haly s autami,“ uviedol šéf Charkovskej regionálnej štátnej správy Oleh Synehubov.

Zároveň informoval aj o útoku na neďaleké mesto Čuhujiv, v ktorom bola zasiahnutá kritická infraštruktúra.

Ruská armáda zaútočila ráno z Čierneho mora i na mesto Mykolajiv na juhu Ukrajiny. Pri útoku podobne ako v Odese využila aj letectvo.

„V Mykolajive počuť silné výbuchy! Žiadame všetkých, aby zostali v úkrytoch… V Mykolajivskej oblasti zaútočili na prístavnú infraštruktúru. V rovnakom čase bol zasiahnutý aj tamojší Mykolajivský okres,“ uviedol starosta mesta Mykolajiv Olexandr Senkevič s tým, že útok bol podniknutý z Ruskom okupovanej Chersonskej oblasti.

8:34 Ukrajinský generálny štáb vo svojej rannej zvodke uviedol, že ruské invázne jednotky sa sústredia na zlepšenie taktického postavenia a vytvorenia podmienok pre ofenzívu na Siversk a Soledar v Doneckej oblasti. Stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe označila Soledar za ďalší kľúčový bod ukrajinskej obrannej línie.

Velenie ukrajinských síl tiež informuje o ruských útokoch zo severovýchodu a juhovýchodu smerom na Bachmut, ako aj severovýchodne od Slavjansku. Podľa generálneho štábu ukrajinskí vojaci niektoré útoky odrazili. V smere na Pokrovské ofenzíva a boje podľa neho pokračujú.

7:41 Bývalý slovenský premiér Mikuláš Dzurinda sa stal členom medzinárodnej pracovnej skupiny zaoberajúcej sa bezpečnostnými garanciami pre Ukrajinu. Mala by podľa jeho slov slúžiť ako konzultačná platforma ukrajinského politického vedenia. TASR to potvrdil Dzurinda.

„Ukrajina vzdoruje vojenskej agresii Ruska, ale jej politické vedenie premýšľa aj o povojnovom vývoji Ukrajiny,“ uviedol Dzurinda. Zároveň dodal, že by mala dostať od medzinárodného spoločenstva také bezpečnostné garancie, ktoré jej umožnia povojnovú obnovu a udržateľný rozvoj.

zväčšiť Foto: TASR/AP

Dzurinda Mikuláš Dzurinda na zábere z novembra 2018.

„Keď sa táto vojna skončí, Ukrajina bude potrebovať spoľahlivé a účinné bezpečnostné záruky od spojeneckých krajín,“ píše sa v tlačovom vyhlásení skupiny zverejnenom na webstránke medzinárodnej konzultačnej spoločnosti Rasmussen Global, ktorú založil dánsky expremiér a bývalý šéf NATO Anders Fogh Rasmussen. Ten je zároveň spolupredsedom uvedenej medzinárodnej pracovnej skupiny pre bezpečnostné garancie, ktorej prvé stretnutie sa konalo v nedeľu v Kyjeve. Záruky by mali zabrániť tomu, aby v budúcnosti došlo k ďalšej agresii zo strany Ruskej federácie.

Cieľom pracovnej skupiny je podľa vyhlásenia vytvoriť odporúčania, ako by mohli záruky vyzerať a fungovať v praxi. Skupina sa bude riadiť štyrmi princípmi. Po prvé nezávislosť Ukrajiny závisí od jej schopnosti brániť. Ďalej schopnosť obrany závisí od úspešnej obnovy krajiny, sankcie voči Rusku majú kľúčový význam pre bezpečnosť Ukrajiny a budúcnosť krajiny predstavuje suverénny štát v srdci Európy.

Členmi skupiny sú niekdajší vrcholoví politici a predstavitelia zahraničnopoli­tických inštitútov z Ukrajiny, USA, Poľska, Francúzska, Talianska, Nemecka, Švédska či Austrálie. Spoločne s Rasmussenom jej predsedá vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Podľa Rasmussena zmyslom tejto skupiny je nájsť pracovný model, ktorý môže do budúcnosti zaistiť nezávislosť a bezpečnosť Ukrajiny.

7:20 Ruské sily postúpili pri Vuhlehirskej elektrárni, z ktorej sa po dvoch mesiacoch bojov ukrajinskí obrancovia zrejme stiahli. Vo svojej pravidelnej analýze vývoja bojov na Ukrajine to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny(ISW). Čiastkový úspech ruských vojsk na fronte južne od Bachmutu už v pondelok pripustilo aj ukrajinské velenie.

Vuhlehirská tepelná elektráreň, druhá najväčšia na Ukrajine, tvorila výbežok, kde ukrajinským obrancom v prípade ruského prelomu hrozilo obkľúčenie. Ruské vojská útočili na elektráreň od 25. mája. Dobytie obce Novoluhansk a následné obsadenie areálu elektrárne je podľa ISW zrejme výsledkom usporiadaného stiahnutia sa Ukrajincov.

Postup ruských vojsk pri Vuhlehirskej elektrárni neznamená bezprostredné ohrozenie mesta Bachmut v Doneckej oblasti, ktoré je jedným z cieľov ruskej ofenzívy na Donbase. Ukrajinským obrancom naopak dáva možnosť skrátiť, a tým aj stabilizovať front v tejto oblasti, myslí si ISW.

„Ruské sily dosiahli 25. júla obmedzené územné zisky južne od Bachmutu, avšak do značnej miery trpia rovnakými zásadnými obmedzeniami, ktoré im predtým zabránili získať rýchlo rozsiahlejšie územie počas ofenzívnych operácií v Luhanskej oblasti,“ uviedol ISW.

Ruské vojská sa podľa washingtonského inštitútu pripravujú na možnú ukrajinskú protiofenzívu na juhu a juhovýchode Ukrajiny, kde už Ukrajinci podnikajú delostrelecké a raketometné útoky na ruské oporné body. Gubernátor Záporožskej oblasti Oleksandr Staruch uviedol, že Rusi hĺbia zákopy na území Záporožskej jadrovej elektrárne.

6:48 Ukrajina usporiada koncom augusta ďalší summit tzv. krymskej platformy, povedala pre stanicu Rádio Sloboda (RFE/RL) prvá námestníčka ukrajinského ministra zahraničných vecí Emine Džepparová.

Spresnila, že summit sa bude konať 23. augusta, a to v on-line režime.

Medzinárodná platforma pre deokupáciu Krymu je iniciatívou ukrajinského vedenia. Jej cieľom je koordinácia krokov Ukrajiny a jej zahraničných partnerov na ochranu práv obyvateľov Krymu a ukončenie okupácie tohto polostrova obsadeného a anektovaného Ruskom.

Prvý summit tzv. krymskej platformy sa konal v Kyjeve 23. augusta 2021, keď si Ukrajina pripomenula 30. výročie svojej nezávislosti.

Zástupcovia 43 krajín zúčastnených na prvom summite krymskej platformy podpísali vtedy spoločnú deklaráciu s výzvou na obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny v rámci medzinárodne uznaných hraníc a deklarovali, že „Rusku sa nepodarí legitimizovať dočasnú okupáciu Krymu a Sevastopolu“, pripomenula stanica RFE/RL.

5:45 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v pondelok Európu, aby podnikla odvetné opatrenia proti ruskej „vojne o plyn“, a to tak, že posilní sankcie uvalené na Moskvu. Informuje o agentúra AFP. „Počuli sme dnes nové vyhrážky týkajúce sa dodávok plynu do Európy… toto je otvorená vojna o plyn, ktorú vedie Rusko voči zjednotenej Európe,“ povedal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident takto podľa AFP reagoval na oznámenie ruského koncernu Gazprom, ktorý v pondelok popoludní uviedol, že opäť obmedzuje dodávky zemného plynu do Európy cez plynovod Nord Stream 1.

Gazprom oznámil, že od stredy zníži dodávky plynu cez tento plynovod len na približne 20 percent jeho kapacity. Údajným dôvodom je odstávka ďalšej turbíny, ktorá má ísť na údržbu. Nemecká vláda v reakcii na toto oznámenie uviedla, že pre opätovné zníženie dodávok plynu cez tento plynovod neexistuje žiadna technická príčina.

AFP pripomína, že európske krajiny sú značne závislé od dodávok energie z Ruska, ktoré podľa Západu túto skutočnosť využíva ako zbraň v odvetnej reakcii na sankcie prijaté voči Moskve pre jej inváziu na Ukrajinu.

„Im je jedno, čo sa stane s ľuďmi, ako budú trpieť… či už hladom pre blokádu prístavov, alebo pre zimu či chudobu.. alebo pre okupáciu. Sú to len iné formy teroru… Práve preto musíme (Rusku) úder oplatiť. Nepremýšľajte o tom, ako vrátiť do prevádzky turbínu, ale posilnite sankcie,“ povedal ukrajinský prezident.

Rusko len 21. júla obnovilo – po ukončení desaťdňovej údržby – prevádzku plynovodu Nord Stream 1. Dodávky plynu do Európy cez Nemecko následne boli stabilné, približne na úrovni 40 percent kapacity. Na takejto úrovni sa ale pohybovali aj pred odstávkou plynovodu. Ruský prezident Vladimir Putin však už minulý týždeň varoval, že dodávky by mohli klesnúť až na 20 percent.