Obvinený exšéf VšZP Forai je "známa firma". Viac ako reformy ho preslávila teta Anka
Forai stál na čele štátnej zdravotnej poisťovne viac ako tri roky počas druhej vlády Roberta Fica. Pod palcom mal tak zdravie 2,9 milióna ľudí, teda približne dve tretiny trhu. Forai sa stal predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom poisťovne v apríli 2012 po tom, ako 19. apríla odstúpilo celé predstavenstvo VšZP vrátane vtedajšieho šéfa Mariána Faktora.
Nový šéf VšZP v poisťovni pôsobil od roku 2009. Zastával napríklad post šéfa košickej pobočky poisťovne v čase, keď bola riaditeľkou VšZP Zuzana Zvolenská. Tá ho neskôr už ako ministerka zdravotníctva vymenovala na čelo štátnej inštitúcie. Okrem toho Forai v minulosti pôsobil aj na poste šéfa krajskej pobočky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pracoval tiež v štátnej Spoločnej zdravotnej poisťovni.
Čítajte viac NAKA obvinila exšéfa Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Mal zobrať úplatok
Počas svojho vedenia poisťovne pôsobil relatívne nenápadne. Inicioval len málo zmien. Po nástupe do funkcie napríklad ohlásil, že chce, aby ceny za operáciu, ktoré nemocnice účtujú, boli rovnaké pre všetky zdravotné poisťovne. „Zaviedli sme filozofiu, že ak VšZP platí najviac, mali by rovnakú sumu za mernú jednotku, to je za ukončenú hospitalizáciu, za operáciu žlčníka, či pôrod platiť aj súkromné zdravotné poisťovne. Je to teraz naopak, my sme tí, ktorí robíme cenotvorbu a chceme, aby všetky zdravotné poisťovne platili rovnako za mernú jednotku aj preto, že nemocnice nám predkladajú kalkuláciu nákladov rovnakú pre všetkých,” argumentoval.
Zaviedol však napríklad bonusy za operácie, ktoré fungovali systémom, že nemocnice dostávali viac peňazí za viac odvedených operácií. Cieľom bolo zníženie čakacích dôb na operácie, pretože VšZP ich mala najdlhšie.
Čítajte viac Firmám tety Anky sa vlani darilo, upozornil Beblavý
Paškov človek
Viac ako vlastnými iniciatívami vo vedení poisťovne sa exšéf VšZP preslávil kauzami okolo svojho majetku a konexií. Už v čase nástupu do funkcie riaditeľa sa o ňom hovorilo ako o “Paškovom človeku”.
Pavol Paška bol podpredsedom strany Smer– sociálna demokracia a bývalým predsedom parlamentu. O Paškovom vplyve a konexiách v zdravotníctve má písať napríklad aj spis Gorila. Forai povedal, že si s Paškom tyká. „Poznáme sa, sme Košičania. Stretávame sa na spoločenských akciách, kde sa pozdravíme, vieme o sebe,“ pripustil ešte v máji 2011 v rozhovore pre Sme.
Čítajte viac Podarí sa polícii pri Haščákovi a Gorile tentokrát vyhnúť hanbe? Milióny eur od štátu už raz žiadal
Byt za 700-tisíc
Neskôr na jar 2014 vysvetľoval kúpu luxusného bytu v komplexe River Park v Bratislave.Týždenník Plus sedem dní upozornil, že Forai kúpil pred Vianocami v River Parku apartmán na deviatom poschodí, kde „sú byty vyššej kvality, s terasami a nádherným výhľadom“.
Návrh na začatie konania voči šéfovi poisťovne podal na rokovanie výboru jeho vtedajší predseda Viliam Novotný (SDKÚ-DS). Ako povedala hovorkyňa SDKÚ-DS Jana Zvončeková, podľa medializovaných informácií na liste vlastníctva Foraiovho bytu údajne nie je uvedené záložné právo banky, čo znamená, že byt mohol Forai platiť aj v hotovosti. Denník Pravda následne informoval, že podľa zverejnených cenníkov na internete mohol 4-izbový byt vyjsť na 700-tisíc eur.
„Pán Forai si musí byť vedomý skutočnosti, že pracuje v štátnej inštitúcii, a teda je povinný preukázať pôvod svojho majetku. Inak môže vzniknúť podozrenie, či nedošlo k zneužitiu funkcie na získavanie výhod. Znepokojuje ma, že pán Forai doteraz nevysvetlil, akým spôsobom tento byt získal,“ hovoril Novotný.
Napokon sa ukázalo, že Forai si mal v roku 2012 zobrať na byt v River Parku úver, ktorý však neuviedol v majetkovom priznaní. Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií mu za to udelil pokutu vo výške troch mesačných platov.
Čítajte viac Šéf VšZP bude kúpu svojho bytu vysvetľovať v parlamente
Osudná teta Anka
Na jeseň 2015 čelil Forai podozreniam z korupcie, na ktoré upozornil poslanec parlamentu Miroslav Beblavý zo Siete. Beblavý tvrdil, že šéf štátnej poisťovne Marcel Forai zneužil funkciu a porušil ústavný zákon o konflikte záujmov. Problémom malo byť 69 zmlúv, ktoré uzavrela VšZP so šiestimi spoločnosťami v hodnote 14 miliónov eur. „Všetky tieto zmluvy spája jedna vec. V spoločnostiach, ktoré VšZP takto zakontrahovala, bola buď konateľom alebo spoločníkom, v niektorých firmách aj konateľom, aj spoločníkom pánovi Foraiovi príbuzná a pravdepodobne nastrčená osoba 77-ročná Anna Sučková, rodená Foraiová,“ informoval Beblavý.
Forai napokon kvôli zmluvám so svojou 77-ročnou “tetou Ankou” prišiel o funkciu. Niektoré podpisoval priamo Forai.
Počas pôsobenia Foraia mala poisťovňa uzatvoriť zmluvné vzťahy so spoločnosťami Bravia, Brilance, Medical Cassovia, Medical Partners, Medimas, SPV 40 a Welix.
Zmluvy podľa VšZP boli podpísané ešte pred tým, ako sa Marcel Forai stal generálnym riaditeľom zdravotnej poisťovne. Beblavý na to kontroval, že ide o dodatky také rozsiahle, že sa dajú považovať za nové zmluvy. Celkovo tržby všetkých siedmich firiem stúpli podľa Finstatu a zbierky listín len medzi rokmi 2011 a 2014 o 420 percent z 1,611 milióna eur na 6,766 milióna eur v roku 2014.
„Nielen médiá, ale aj mnohí lekári dlhodobo upozorňujú a sťažujú sa, že pravidlá uzatvárania zmlúv zo strany VšZP sú neprehľadné, transparentnosť je len formálna a pochybnosti sú naozaj rozsiahle. Niektorí na tom dobre zarábajú, ale tí najdôležitejší, o ktorých by malo ísť na prvom mieste, teda pacienti, na to stále iba doplácajú," vyhlásil ku kauze vtedajší prezident Andrej Kiska.
Poslanec Národnej rady Richard Raši (Smer-SD) naopak zdôrazňoval, že klientelizmus nebol potvrdený. Obvinenia na adresu Foraia označil za klamstvo založené na kampani politických strán. Rovnako odmietal reči o plytvaní v zdravotníctve a pochybných zmluvách štátnej poisťovne. Dianie v štátnej poisťovni mal najskôr preveriť poslanecký prieskum, potom Najvyšší kontrolný úrad, Národná kriminálna agentúra a aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. „Až potom si budeme môcť povedať, či došlo k pochybeniu, alebo nie," konštatoval Raši s tým, že možno potom bude musieť prísť zo strany niektorých kritikov k ospravedlneniu.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou aj Najvyšší kontrolný úrad neskôr pochybenia a protizákonnosť konania potvrdili. Prípad však skončil Foraiovým odchodom z funkcie, nedošlo k inému trestu ani pokute či náhrade škody.
Masér Kostka
Ďalší, kto si v tom období na zdravotníctve zarobil, bol lekár Pavol Kostka. Jeho Klinika Kostka mala totiž zmluvu so štátnou poisťovňou. Kritizoval ju taktiež poslanec Beblavý (vtedy #Sieť). VšZP následne zmluvu zrušila, keď v zmluve našiel viacero pochybení Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Kostka mal v roku 2012 obrat asi 140-tisíc eur, v roku 2014 to už bolo vyše 1,4 milióna eur, poukázal podpredseda #Siete Miroslav Beblavý. Rovnako mal vzrásť jeho zisk, a to z osemtisíc na 794-tisíc eur. Neskôr sa mal zisk ešte zdvojnásobiť. „Pán Kostka zažil vzostup, oproti ktorému je teta Anka úplný amatér," poznamenal. Podľa jeho informácií využívajú služby Kostkových zariadení manželky ministrov, s viacerými členmi vlády mal byť zároveň videný na káve. Dokopy mala poisťovňa Kostkovi vyplácať ročne plat 250 sestier.
Kontrola ukázala, že VšZP klinike preplácala v rámci špeciálneho kódu výkonu zdravotnej starostlivosti aj akupunktúru či lávové kamene. Tie však nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Úrad tiež poisťovni vyčítal, že nezdôvodnila navýšenie ceny za tento špeciálny výkon. Rovnako aj to, že ho uhrádzala aj napriek tomu, že poskytnutá rehabilitačná starostlivosť nebola indikovaná oprávneným odborným lekárom.
Rekordné odmeny po odchode
Napriek kauzám dostal koncom roka 2015 vtedy už bývalý generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2014 jednorazovú odmenu 22 596,69 eur. „Na riadnom valnom zhromaždení Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktoré sa uskutočnilo 23. apríla tohto roku, bola schválená výška mesačnej odmeny za výkon funkcie pánovi Foraiovi vo výške 3 944,25 eura a variabilná zložka odmeny za výkon funkcie v roku 2014 vo výške 22 596,69 eura jednorazovo,“ oznámil vtedajší minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Richter to uviedol v mene neprítomného ministra zdravotníctva Viliama Čisláka.