„Utrpel som popáleniny, aj keď som mal plášť,“ povedal biológ a lesnícky odborník Alexej Jarošenko, ktorý sa pokúsil s boľševníkom bojovať s pomocou kosy a vzal si na to nepremokavé oblečenie. „Napriek tomu ma šťava odstrekujúca od kosy popálila a hojilo sa to šesť mesiacov,“ dodal Jarošenko.
V snahe bojovať proti tejto rastline ruskí zákonodarcovia vo februári predbežne schválili návrh zákona, ktorý ukladá vysoké pokuty tým, ktorí ju zo svojich pozemkov neodstránia. Ak bude „protiboľševníkový zákon“ schválený, budú si musieť jednotlivci vyhrnúť rukávy a túto úpornú rastlinu zo svojich pozemkov odstrániť – avšak na vlastné nebezpečenstvo.
Čítajte viac Budú pre Rusov vyrábať sociálnu vodku? Má byť náhradou za samohonku
Šťava z boľševníka obsahuje furanokumaríny, toxické zlúčeniny, ktoré môžu pri vystavení slnečnému žiareniu spôsobiť popáleniny tretieho stupňa a tiež oslepnutie. Ťažké popáleniny pokrývajúce viac ako 80 percent tela môžu byť smrteľné.
V dôsledku rýchleho rozmnožovania, keď jediná rastlina vyprodukuje 20 000 až 100 000 semienok, teraz podľa niektorých odhadov boľševník dominuje až na 15 percentách prírodných plôch v európskej časti Ruska.
Jarošenko odhaduje, že húštiny boľševníka sa v Rusku rozšírili na milión hektárov plochy, čo je oblasť zodpovedajúca zhruba Cypru alebo Libanonu. Kým boľševník neustále zaberá nové územia pozdĺž ruských ciest, na poliach i záhradách, pochybujú odborníci, že by mohol byť nový zákon dostatočne účinný bez širších systémových opatrení.
Čítajte viac Chystajú na nás bojové komáre, tvrdí ruský generál. Odpoveďou majú byť biologické zbrane proti Anglosasom
Zákon zavádza pre jednotlivcov pokuty až do výšky 50 000 rubľov, čo sú zhruba dve tretiny priemerného ruského platu v roku 2023, a až 700 000 rubľov pre právnické subjekty, ak nezabezpečia vypratanie tejto agresívnej rastliny zo svojich pozemkov.
Čítajte viac Návštevníkov vo Vysokých Tatrách varujú pred nebezpečnou rastlinou
V praxi budú pokuty pravdepodobne náhodné a namierené proti každému, kto bude náhodou pristihnutý, uviedol Jarošenko. „V tejto chvíli má naša vláda tendenciu riešiť všetky problémy v lepšom prípade pokutami, v horšom väzením,“ povedal.
„Tento prístup je neúčinný, pretože nie je možné pokutovať všetkých. Boľševník teraz rastie prakticky všade – na pozemkoch akéhokoľvek poľnohospodára alebo poľnohospodárskeho podniku,“ dodal Jarošenko.
Čítajte viac Vrátia Rusom hodinu vlka? Vodku im predajú až krátko pred poludním
V súlade so zvykom ruských predstaviteľov hádzať vinu za všetky problémy krajiny na Západ tvrdil vo februári poslanec Štátnej dumy Timofej Baženov bez dôkazov, že boľševník môže byť „súčasťou bakteriologickej vojny USA proti Rusku“.
V skutočnosti ide však skôr o problém, ktorý si Rusko spôsobilo samo. Po druhej svetovej vojne sa sovietski vedci pustili do hľadania nových, vysoko výnosných kŕmnych plodín pre hospodárske zvieratá. Zaujal ich práve boľševník Sosnowského vďaka svojej odolnosti voči chladu a fenomenálnej produktivite. Preto ho úmyselne preniesli z jeho prirodzeného prostredia v horských lesoch Kaukazu do centrálnych častí vtedajšieho Sovietskeho zväzu, kde boľševník ľahko opanoval pôvodné porasty nízko položených tráv.
Počas povojnového hladomoru sa v mnohých sovietskych regiónoch cielené pestovanie boľševníka ujalo, kým ho nezastavili obavy z toho, do akej miery môže byť táto rastlina nebezpečná. V tom čase už však bolo príliš neskoro zastaviť neúprosné šírenie boľševníka po celej krajine.
V súčasnosti je táto rastlina taká rozšírená, že prenikla aj do ruskej popkultúry a objavuje sa v populárnych televíznych seriáloch, počítačových hrách a rockových piesňach.
Podľa Jarošenka sa asi 90 percent porastov boľševníka v Rusku nachádza na opustených poľnohospodárskych pozemkoch – rozsiahlych plochách, ktoré po rozpade Sovietskeho zväzu a prechode Ruska na trhovú ekonomiku začali byť nerentabilné pre obrábanie. Zalesňovanie týchto pozemkov by síce mohlo pomôcť problém s boľševníkom zmierniť, podľa súčasných zákonov je však zakázané.
„Na otvorenej poľnohospodárskej pôde, kde je veľa slnečného svitu, produkujú rastliny boľševníka obrovské množstvo semien,“ povedal Jarošenko. „Rast tejto rastliny v tieni pod hustými korunami stromov je oveľa slabší. Preto by jedným z najefektívnejších spôsobov bolo umožniť ľuďom a podnikom vysádzať lesy, ktoré by mali ako ekonomický prínos, tak by poslúžili v boji proti boľševníku,“ dodal Jarošenko.
K šíreniu boľševníka podľa neho prispievajú aj terajšie predpisy a prísne požiadavky na prevádzku poľnohospodárskych fariem a malých pestovateľov, ktorí „prakticky nemôžu prežiť“, povedal Jarošenko. „Poľnohospodárom a farmárom sa nemôže dariť, keď sa predpisy stávajú čoraz horšou nočnou morou. To znamená, že príde ďalšia vlna opúšťania poľnohospodárskej pôdy – a boľševník nám za to poďakuje,“ dodal.