Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 814 dní
- Ukrajinské drony napadli ruské čiernomorské základne
- Ruské lietadlá nechtiac zhodili najmenej 38 bômb na vlastné územie, píše Astra
- Ruské drony útočili na Charkov, ukrajinské na okolie Belgorodu
- Vovčansk v Charkovskej oblasti bráni aj Slovák. Ako hodnotí situáciu?
- Rusi využívajú civilistov vo Vovčansku ako ľudské štíty
- Okupanti postúpili v jednom smere Charkovskej oblasti o desať kilometrov. Situáciu sa ale podarilo stabilizovať, uviedol Zelenskyj
- Ukrajinskí delostrelci prvýkrát od začiatku vojny nehlásia nedostatok munície
Čítajte viac 813. deň: Bolestná strata pre Rusov: Ukrajinci im odpálili hlavný muničný sklad na Kryme, prišli aj o stíhačky
22:39 V blízkosti vojenskej akadémie v Petrohrade došlo k výbuchu, informovali v piatok večer ruské médiá. Zranenia pri výbuchu utrpelo sedem osôb, dodal kanál Baza na platforme Telegram, ktorý sa považuje za prepojený na bezpečnostné zložky. Ukrajinské médiá podľa agentúry AFP uviedli, že šlo o útok s použitím bezpilotných lietadiel.
Kyjev v posledných týždňoch vystupňoval svoje dronové útoky na Rusko, pričom sa zameriava najmä na lokality s energetickou infraštruktúrou. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého krajina sa v boji proti ruskej agresii spolieha na vojenskú podporu Západu, nalieha na spojencov, aby urýchlili dodávky zbraní ukrajinskej armáde.
20:29 Ukrajina už znížila vek pre odvod do armády z 27 na 25 rokov. Horná hranica je 60 rokov. Zároveň vláda dočasne pozastavila konzulárne služby pre mužov vo vojenskom veku, ktorí sa zdržiavajú v zahraničí, a sťažuje sa, že nepomáhajú ukrajinskému štátu v boji o prežitie. To sa teraz mení.
Kyjev oznámil, že od soboty zruší dočasný zákaz konzulárnych služieb pre mužov vojenského veku žijúcich v zahraničí, uviedlo ministerstvo zahraničných vecí. „Od 18. mája majú muži vo veku 18–60 rokov, ktorí sú dočasne v zahraničí, možnosť požiadať o konzulárne služby,“ uviedlo ministerstvo.
V sobotu vstúpi do platnosti rozsiahla legislatíva, ktorá prepracováva pravidlá pre mobilizáciu do armády.
17:45 Polovica Poliakov súhlasí s tým, aby sa ukrajinskí muži, ktorých sa týka branná povinnosť, vrátili na Ukrajinu. Vyplýva to z výsledkov prieskumu agentúry IBRiS, ktoré zverejnil poľský denník Rzeczpospolita. TASR o tom informuje s odvolaním na piatkovú správu agentúry PAP.
S návratom mužov v brannom veku na Ukrajinu vyjadrilo súhlas 50,7 percenta respondentov, zatiaľ čo 39 percent bolo proti. Nerozhodnutých bolo 10,3 percenta opýtaných.
Ukrajina po vyše dvoch rokoch ruskej invázie zápasí s nedostatkom vojakov na fronte v porovnaní s Ruskom. Nedávno schválila mobilizačný zákon, ktorým sa majú zvýšiť mobilizačné kapacity a sprísniť tresty pre tých, ktorí sa odvodu vyhýbajú. Podľa OSN sa v Poľsku nachádzajú desiatky tisíc Ukrajincov, ktorých sa týka branná povinnosť.
Poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz koncom apríla povedal, že Varšava je pripravená pomôcť ukrajinským úradom s návratom mužov na Ukrajinu. Žiadne konkrétne kroky však neuviedol.
Prieskum bol uskutočnený od 10. do 11. mája na vzorke 1071 respondentov.
16:20 Britské úrady v piatok informovali, že v spolupráci so zahraničnými partnermi zavádzajú nové sankcie, ktorých cieľom je bojovať proti pokusom Ruska a Severnej Kórey (KĽDR) obísť a ignorovať existujúce sankcie prostredníctvom barterovej výmeny zbraní za ropu.
„Tieto (nové) sankcie poukazujú na spoločné škodlivé úsilie Ruska a KĽDR obísť sankcie na ropné výrobky, čo KĽDR pomáha financovať svoje nezákonné vojenské programy,“ uviedla britská vláda vo vyhlásení.
Rusko v marci vetovalo návrh rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN predložený Spojenými štátmi. Ten by o rok predĺžil mandát skupiny expertov OSN dohliadajúcich na dodržiavanie sankcií zavedených voči KĽDR za jej jadrový program a testy. Platnosť mandátu expertov sa tak skončila v apríli.
16:20 V siedmich oblastiach Ukrajiny zostali spotrebitelia v dôsledku ruských útokov bez dodávok elektriny. Najhoršia situácia je v Doneckej a Sumskej oblasti. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje piatkovú správu tlačovej služby ukrajinského ministerstva energetiky.
V Doneckej oblasti v dôsledku ruských útokov v piatok ráno zostávalo bez prúdu 48 900 spotrebiteľov v 109 obciach. V Sumskej oblasti bolo v piatok ráno pre bojové akcie bez dodávok elektrickej energie viac ako šesťtisíc spotrebiteľov v 87 obciach.
Ukrajinská vláda vyčlenila viac ako 1,5 miliardy hrivien na obnovu tepelnej elektrárne v obci Zmijiv v Charkovskej oblasti a elektrárne v obci Trypilľa v Kyjevskej oblasti. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje piatkovú správu ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa.
Tieto dve tepelné elektrárne zničili ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru v marci a apríli. Štátna spoločnosť Centerenerho dostane prostriedky na obnovu elektrární z rezerv štátneho rozpočtu a z fondu vytvoreného na presun peňazí zo zhabaného ruského majetku na obnovu Ukrajiny, uviedol premiér. „Očakávame maximálnu efektívnosť pri využívaní týchto prostriedkov. Práca by sa mala vykonať čo najrýchlejšie,“ dodal Šmyhaľ.
16:05 Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že ruská armáda pokračuje na severovýchode Ukrajiny v postupe a že jej jednotky v priebehu týždňa od spustenia nového pozemného útoku dobyli v Charkovskej oblasti už 12 dedín. Informovali o tom agentúra Reuters a britská stanica BBC.
15:36 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal zákon, ktorý umožňuje niektorým kategóriám odsúdených, aby slúžili v ukrajinskej armáde. Informovala o tom v piatok agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na údaje z webovej stránky ukrajinského parlamentu. Doteraz do vojny mobilizovalo trestancov len Rusko.
Okrem zákona „o zavedení inštitútu podmienečného prepustenia osôb z výkonu trestu za ich priamu účasť na obrane krajiny, ochrane jej nezávislosti a územnej celistvosti“ Zelenskyj podpísal i zákon, ktorým sa zvyšujú pokuty pre osoby nedodržiavajúce pravidlá mobilizácie do ozbrojených síl.
Pokuta sa teraz môže pohybovať od 17 000 do 25 500 hrivien (približne 400 až 600 eur). Za nezaplatenie pokuty budú môcť úrady odpísať prostriedky z účtov alebo zhabať majetok, prípadne uplatniť aj trestnoprávnu zodpovednosť.
Čítajte aj Ukrajina do vojny posiela väzňov. Po vzore Ruska však nejde
15:25 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že myšlienke pokoja zbraní počas tohtoročných olympijských hier v Paríži nerozumie. Ako referuje web Ukrajinská pravda, Zelenskyj na stretnutí s novinármi poznamenal, že žiadne prímerie nezabráni Rusku zhromaždiť jednotky bližšie k ukrajinským pozíciám a potom „pokračovať v ofenzíve“.
„Už sme mali prímerie. Ale s týmto nepriateľom to nefunguje dobre. Navyše je tu riziko… Kto zabezpečí, aby sa k nám ich sily počas prímeria nepriblížili? Prímerie nezabráni tomu, aby sa ich vybavenie presunulo bližšie a potom pokračovali v ofenzíve. Nerozumiem teda detailom. Zatiaľ mi to znie ako príbeh, ktorý sa narodil mŕtvy,“ vyhlásil ukrajinský líder.
15:01 Členské krajiny EÚ uvalili sankcie na mediálnu platformu Voice of Europe a ďalšie tri ruské médiá za účasť na šírení ruskej propagandy. Oznámila to v piatok Rada EÚ.
Okrem platformy Voice of Europe pridala EÚ na svoj sankčný zoznam aj na agentúru RIA Novosti a denníky Izvestija a Rossijskaja gazeta. Tieto médiá nebudú môcť vysielať a publikovať články na území krajín EÚ. Eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová označila tieto médiá za „propagandistické siete napojené na Kremeľ“.
Proruská platforma Voice of Europe sa v posledných týždňoch dostala do povedomia verejnosti po tom, ako ju Česká republika na základe vyšetrovania tajných služieb zaradila na svoj národný sankčný zoznam.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v stredu varovala EÚ, že v prípade zavedenia sankcií voči ďalším ruským médiám západní novinári v Rusku pocítia „rýchlu, tvrdú a bolestivú reakciu“ ruského štátu.
Čítajte aj V Česku je na sankčnom zozname, ušiel na Slovensko. PS žiada vnútro konať v prípade proruského špióna
13:30 Prvýkrát od začiatku totálnej ruskej invázie na Ukrajinu nijaká ukrajinská brigáda nehlási nedostatok delostreleckých granátov. Ako informuje web Kyiv Independent, povedal to vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Počas zimných mesiacov ukrajinské ozbrojené sily trpeli kritickým nedostatkom delostreleckých granátov, z veľkej časti pre meškanie americkej vojenskej pomoci. V januári minister obrany Rustem Umerov povedal, že Ukrajina nie je schopná vystreliť viac ako 2-tisíc granátov denne, čo bola zhruba tretina v porovnaní s tým, koľko granátov denne vystrelili Rusi.
Česká iniciatíva na nákup delostreleckých granátov pre Ukrajinu identifikovala 500-tisíc kusov 155-milimetrovej munície a 300-tisíc delostreleckých granátov ráže 122 milimetrov mimo Európy, ktoré je možné kúpiť a poslať na Ukrajinu. Zelenskyj však uviedol, že pokrok v obstarávaní delostreleckých granátov sa dosiahol ešte pred začatím tejto iniciatívy.
13:18 Ruské jednotky rozšírili oblasť bojových akcií o takmer 70 kilometrov, čím sa pokúsili prinútiť ukrajinských vojakov nasadiť ďalšie brigády zo zálohy. Ako referuje web Ukrajinská pravda, na sociálnych sieťach to konštatoval hlavný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj. Zdôraznil, že v dôsledku zhoršujúcej sa situácie na východe Ukrajiny už niekoľko dní po sebe pracuje v jednotkách zapojených do bojových operácií v Charkovskej oblasti.
Syrskyj povedal, že Rusi zamerali svoje hlavné úsilie na front Strileča – Lypci a dobytie Vovčanska s ďalším prístupom k osade Bilyj Koloďaz a začatím ofenzívy do tyla ukrajinských jednotiek. Za týmto účelom Rusi vytvorili a výrazne posilnili svoju operačnú taktickú skupinu Sever. Syrskyj poznamenal, že Rusi spustili ofenzívu oveľa skôr, ako plánovali, keď si všimli, že sa tam presúvajú ukrajinské jednotky, no nepodarilo sa im prelomiť ukrajinskú obranu. Syrskyj predpovedal ťažké boje a povedal, že Rusi sa na ne pripravujú.
„Za takýchto okolností musíme zabrániť ďalšiemu postupu nepriateľských jednotiek stálym držaním okupovaných hraníc a pozícií, spôsobiť im maximálne straty údermi lietadiel, raketových systémov, delostrelectva a tankov a vytvoriť podmienky na ich porážku akciami mobilných útočných skupín a jednotiek s útokmi do boku a do tyla z rôznych smerov,“ vyhlásil Syrskyj. Podotkol, že ukrajinská armáda by mala čo najlepšie využiť svoju výhodu pri útokoch bezpilotnými lietadlami, použití prostriedkov elektronického boja a presnej delostreleckej paľby.
Čítajte aj Rusko nemá dosť vojakov na úspech pri Charkove. Postupujú, lebo Ukrajinci na nich nemôžu strieľať
13:07 Ukrajinský útok na Ruskom kontrolovanú leteckú základňu Belbek na okupovanom Krymskom polostrove zničil tento týždeň tri lietadlá ruskej armády a palivové zariadenie v blízkosti hlavnej pristávacej dráhy. Uviedla to v piatok americká spoločnosť Maxar na základe svojich satelitných snímok, napísala agentúra Reuters.
Satelitné snímky vyhotovené vo štvrtok ukázali, že na základni boli zničené tri stíhačky – dve MiG-31 a jedna Su-27, informovala spoločnosť Maxar. Dodala, že jedna stíhačka MiG-29 sa zdala byť poškodená.
Ukrajina sa k útoku na leteckú základňu na Kryme verejne neprihlásila. Kyjev však čoraz častejšie podniká dronové a raketové útoky proti strategickým cieľom ďaleko za frontovou líniou.
12:58 Ruské sily v ukrajinskom meste Vovčansk zajali do 40 civilistov a používajú ich ako ľudské štíty. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje piatkovú správu polície Charkovskej oblasti.
Šéf vyšetrovacieho oddelenia polície Charkovskej oblasti Serhij Bolvinov uviedol pre verejnoprávnu televíziu Suspiľne, že do 40 civilistov, väčšinou seniorov, zajali, keď sa snažili uniknúť pred ruským ostreľovaním. Vyšetrovatelia začali trestné stíhanie pre porušenie pravidiel vojny.
Jednotky ruských vojakov sa dostali do severných častí mesta Vovčansk. Potvrdilo to ešte v stredu ukrajinské ministerstvo obrany.
12:45 Ruské sily podľa ruského prezidenta Vladimira Putina v Charkovskej oblasti postupujú podľa plánu. S dobytím druhého najväčšieho ukrajinského mesta Charkova ale zatiaľ nepočíta. Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na ruské agentúry TASS a RIA Novosti. Putin, ktorý dnes končí svoju dvojdňovú návštevu Číny, tiež uviedol, že bude sledovať dianie na júnovej švajčiarskej konferencii o Ukrajine. Je ale presvedčený, že jej cieľom je prísť s ultimátom pre Rusko. Moskva už skôr uviedla, že nebude na summite, ktorý bude hľadať cestu z Ruskom vyvolanej vojny.
Ruský prezident podľa agentúr tiež uviedol, že s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom diskutoval o výzve francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na prímerie v ozbrojených konfliktoch na celom svete v čase letných olympijských hier v Paríži. Či ju Moskva vypočuje, ale neoznámil.
Čítajte aj Americké spravodajské služby varujú, že Putin by mohol zvrátiť vývoj vojny
12:24 Ruskí vojaci sa pri útoku na Charkovskú oblasť k „betónovej línii obrany" nedostali. Povedal to v rozhovore s novinármi ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Dodal, že ruská armáda postúpila iba k prvej ukrajinskej obrannej línii, informuje web Ukrajinská pravda.
„Prvá línia nie je na hraniciach. Je nemožné tam postaviť opevnenia, pretože našich ľudí zabíjali ruské zbrane," povedal Zelenskyj. Prvú líniu, ktorá nie je presne na hraniciach, podľa jeho slov vybudovala ukrajinská armáda pod neustálou paľbou. Prezident konštatoval, že aj druhú líniu obrany vybudovala armáda a až tretiu postavili miestne úrady. O tretej línii povedal, že je najsilnejšia, ale nie preto, že miestne úrady budujú lepšie ako armáda, „ale jednoducho preto, že je vzdialenejšia od zbraní, od delostreleckých granátov, od bombardovania".
12:05 Ukrajinská armáda informovala o zostrelení všetkých 20 útočných dronov, ktoré podľa nej Rusko vyslalo v noci na dnes na ukrajinské územie. Protivzdušná obrana bezpilotné lietadlá zlikvidovala nad Charkovskou, Poltavskou, Vinnyckou, Odeskou a Mykolajivskou oblasťou, uviedol na platforme Telegram veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk.
11:02 Rusi prednedávnom spustili ofenzívu z nového smeru. Situácia v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny je dynamická a zložitá, útočí sa vo viacerých smeroch. Bojujúce strany aktuálne hlásia najväčšie bitky v meste Vovčansk. Práve tam odráža okupantov aj slovenský bojovník s prezývkou Vesker.
Čítajte viac Slovák bojuje v epicentre najväčších bitiek Charkovskej oblasti. Čo hovorí na situáciu?
10:29 Ruské sily postúpili v jednej oblasti Charkovskej oblasti o desať kilometrov, no situáciu na bojisku sa ukrajinskej armáde podarilo stabilizovať. Uviedol to v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre ukrajinské médiá.
„Naše obranné sily dnes (v piatok) stabilizovali Rusov tam, kde sa nachádzajú. Najhlbší bod ich postupu je desať kilometrov,“ citovala Zelenského slová tlačová agentúra RBK-Ukrajina.
10:15 Rusko hlási zostrelenie viac ako stovky ukrajinských bezpilotných lietadiel. Rozsiahlemu útoku podľa úradov čelila v noci na dnes ruská obrana mesta Sevastopol na anektovanom polostrove Krym, kde sú hlásené výpadky v dodávkach elektrického prúdu. Náletu dronov podľa agentúry Interfax čelilo aj ruské prístavné mesto Novorossijsk, ktoré je ďalšou základňou ruskej Čiernomorskej flotily. Terčom dronového náletu sa stala tiež rafinéria v Tuapse na juhu Ruska, informovali úrady.
Ruské ministerstvo obrany informovalo o zničení celkovo 102 dronov. Podľa neho ruská protivzdušná obrana zostrelila 51 dronov nad Krymom, 44 dronov nad Krasnodarským krajom, šesť nad Belgorodskou oblasťou a jeden dron nad Kurskou oblasti. Letectvo a hliadkové lode ruského námorníctva počas noci zničili šesť bezposádkových plavidiel v Čiernom mori, dodal rezort s odvolaním sa na námorné drony.
Čítajte aj 807. deň: Partizáni na Kryme: Z Čiernomorskej flotily zostali len zvyšky, okupanti majú len jednu možnosť, ako si zachrániť život
9:55 Moskva počas uplynulého dňa na Ukrajine stratila ďalších 1 410 vojakov. Celkové straty Ruska od začiatku invázie na Ukrajinu vzrástli na 489 870 ľudí, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Kremeľ podľa neho za uplynulý deň prišiel aj o 18 tankov, 14 obrnených bojových vozidiel pechoty, 38 delostreleckých systémov, jeden raketomet, dve lietadlá a jeden vrtuľník.
Od začiatku vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 547 tankov, 14 552 obrnených bojových vozidiel pechoty, 12 603 delostreleckých systémov, 1 071 raketometov, 353 lietadiel a 326 vrtuľníkov.
9:53 Bezpečnostné záruky, ktoré Rusko predložilo Západu v decembri 2021, už nie sú aktuálne, uviedol v piatok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.
Riabkov pre ruskú tlačovú agentúru TASS, na ktorú sa Reuters odvoláva, tiež povedal, že Moskva už nemá dôveru v NATO. Dodal, že ruské priority v oblasti zaistenia svojej bezpečnosti i tvorby stabilných rámcov sa od decembra 2021 úplne zmenili.
Ruská diplomacia podľa jeho slov pracuje v krízovom režime a sústredí sa na úsilie zaistiť, že napätá situácia neprerastie do rozsiahleho konfliktu. „To, čo sa deje v západnom smere v súčasnosti, je úlohou pre armádu a predstaviteľov silových zložiek, nie pre diplomatov,“ uviedol.
Čítajte aj NATO sa pripravuje na možný konflikt s Ruskom, tvrdí Kremeľ
9:50 Rozsiahly ukrajinský útok dronmi na okupovaný polostrov Krym spôsobil výpadok elektriny v meste Sevastopoľ, ktorý je hlavnou základňou ruskej Čiernomorskej flotily. Gubernátor Sevastopoľa Michail Razvožajev povedal, že útok poškodil elektráreň v meste a obnovenie dodávok energie môže trvať aj deň. Zároveň oznámil, že školy v meste budú dočasne zatvorené.
Už skôr ukrajinské útoky podľa satelitných snímok, ktoré zverejnila spoločnosť Maxar Technologies, poškodili sklad paliva na leteckej základni Belbek pri Sevastopoli.
9:30 Severoukrajinský Charkov vo štvrtok zažil najdlhší letecký poplach od začiatku ruskej invázie. Server The Kyiv Independent píše, že trval viac ako 16 a pol hodiny, úrady ho odvolali až dnes okolo 01:00 miestneho času (okolo polnoci SELČ).
Starosta druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihor Terechov počas štvrtka na svojom telegramovom účte priebežne informoval o útokoch na mesto. Popoludní písal o tom, že bola zasiahnutá výšková obytná budova v centre Charkova, poškodené bolo jej desiate poschodie. Horieť začali garáže pri tomto dome. Zranenia utrpelo jedenásť ľudí, medzi nimi jedno osemročné dieťa.
Následne Terechov informoval, že sa v meste ozývajú ďalšie výbuchy, rovnako to bolo po 22.00 h, keď varoval pred možným útokom dronov typu Šáhed. Zasiahnutá bola Osnovjanská štvrť na juhu mesta, kde vypukol požiar. „A teraz je Charkov cieľom raketového útoku. Buďte opatrní,“ odkázal Terechov po 23:00. Počas leteckého poplachu by ľudia mali odísť do krytov, mnoho z nich však takéto výzvy ignoruje. Na rôznych miestach Ukrajiny sú počas vyše dvoch rokov trvajúcej ruskej invázie takéto výstrahy na dennom poriadku.
Ruská armáda v poslednom čase zosilnela útoky na Charkov, denne ho zasahujú drony, rakety aj bomby. Na ukrajinskej strane hranice v tomto regióne pokračujú boje po tom, ako do oblasti pred týždňom vpadli ruské jednotky.
7:40 Ruská protivzdušná obrana celkovo zničila viac ako stovku ukrajinských dronov, tvrdí ruské ministerstvo obrany.
Protivzdušná obrana počas noci zničila 102 dronov, tvrdí ruské ministerstvo obrany. Podľa neho ruskí vojaci zostrelili 51 dronov nad Krymom, 44 dronov nad Krasnodarským krajom, šesť nad Belgorodskou oblasťou a jeden dron nad Kurskou oblasťou. Letectvo a hliadkové lode ruského námorníctva počas noci zničili šesť bezposádkových plavidiel v Čiernom mori, dodalo ministerstvo.
7:32 Terčom náletu ukrajinských dronov sa stala aj rafinéria v Tuapse na juhu Ruska, kde vypukol požiar.
Dva ukrajinské drony zaútočili na rafinériu v Tuapse, v dôsledku dopadu jedného stroja vypukol požiar, ktorý hasia špeciálne sily. Podľa predbežných informácií nebol nikto zranený, uviedol krízový štáb v Krasnodarskom kraji, kde spomínaná rafinéria leží. Úrady tvrdia, že majú požiar pod kontrolou.
Na túto rafinériu spoločnosti Rosnefť zaútočili drony už na začiatku roka a vyradili ju na týždne z prevádzky.
Terčom útoku dronov sa minulý mesiac stala iná rafinéria v Krasnodarskom kraji, v Slavjansku, pripomenul na svojom webe denník Kommersant.
7:20 Bieloruské úrady vo štvrtok oznámili razie a konfiškáciu majetku 104 opozičných aktivistov, ktorí utiekli z krajiny.
Bieloruský vyšetrovací výbor uviedol, že najnovšie razie a konfiškácie sa zamerali na aktivistov, ktorí v zahraničí kritizovali bieloruské orgány a zúčastnili sa na zhromaždeniach, konaných pri príležitosti výročia vyhlásenia prvej Bieloruskej ľudovej republiky v Poľsku, Litve, Belgicku, Gruzínsku, Česku, USA a ďalších krajinách. Tá existovala od 25. marca 1918 len necelý rok, do februára 1919, keď krajinu ovládli Sovieti. Opozícia si výročie jej vzniku pripomína každý rok.
Bieloruské úrady informovali, že týchto ľudí začali stíhať na základe obvinení z „vytvorenia extrémistickej skupiny“ či „diskreditácie Bieloruska“. Za zmienené trestné činy hrozí v Bielorusku až sedemročné väzenie.
Hovorca vyšetrovacieho výboru Siarhej Kabakovič označil týchto aktivistov za „bábky na úteku“, ktoré podľa neho vyzývajú na vyvíjanie ekonomického a politického tlaku na svoju vlasť.
Čítajte aj Dobrý prezident Lukašenko udelí azyl poľskému sudcovi na úteku, ktorí ho chválil
Exilová líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská, ktorá ušla z krajiny po sporných prezidentských voľbách v roku 2020, označila najnovšie razie a konfiškáciu majetku za pomstu režimu Bielorusom, ktorí pokračujú v boji proti diktatúre. „Lukašenkov režim sa snaží zasievať strach medzi Bielorusmi nielen v Bielorusku, ale aj v zahraničí… Bielorusi žijú v tvrdých podmienkach, ktoré sa zdajú byť podobné stalinskej ére – sprísňovanie represií, svojvoľné zatýkanie a neustála nestabilita,“ povedala.
Bieloruské úrady začali prenasledovať oponentov autoritárskeho prezidenta Alexandra Lukašenka po rozsiahlych protestoch, ktoré vyvolali sporné prezidentské voľby z augusta 2020. Lukašenko v nich oficiálne zvíťazil a zaistil sa tak šieste funkčné obdobie. Opozícia aj Západ však voľby označili za zmanipulované.
Režim následné protesty tvrdo potlačil. Ľudskoprávni aktivisti tvrdia, že počas vtedajších zásahov bolo zadržaných zhruba 35.000 ľudí, pričom za mrežami je podľa nich dodnes takmer 1400 politických väzňov vrátane laureáta Nobelovej ceny za mier za rok 2022 Alesa Biaľackého, zakladateľa ľudskoprávnej organizácie Viasna.
Protesty v roku 2020 boli najrozsiahlejším prejavom odporu v Bielorusku od roku 1994, keď sa Lukašenko dostal k moci. Z 9,5-miliónového Bieloruska odvtedy utieklo už približne pol milióna ľudí. Tamojšie úrady sa v tomto roku zamerali na zásahy proti takýmto prebehlíkom, ktorí v zahraničí vyzývajú na prísnejšie sankcie voči Bielorusku.
6:50 Najmenej 38 leteckých bômb zhodili ruské lietadlá za posledné tri mesiace na ruské a okupované územie na východe Ukrajiny, uviedol na sociálnej sieti spravodajský kanál Astra. Správu prevzali aj niektoré ruské a ukrajinské médiá.
„Počas 15. mája zvrhlo ruské letectvo na (ruskú) Belgorodskú oblasť hneď tri poltonové bomby,“ píše Astra o posledných prípadoch. Jedna z bômb dopadla priamo pri akvaparku Lazurnyj v dedine Lazurnoje pri Belgorode. Ďalšiu bombu našli pri dedine Krutoj Log a tretiu v dedine Zarečje-Vtoroje. „Vo všetkých troch prípadoch nikto nezahynul, ani nebol zranený,“ dodala. Predchádzajúci prípad sa stal len o deň skôr, keď z lietadla odpadla bližšie nespresnená bomba či raketa na dedinu Probuždenije vo Voronežskej oblasti.
Astra pripomenula aj prípad zo 4. mája, keď poltonová bomba z ruského lietadla dopadla priamo na Belgorod. Zranila sedem ľudí a poškodila 31 domácností a desať áut. Ruské úrady sa snažili príčinu zatajiť, dodala.
Server RBK-Ukrajina dal správu o ruskom bombardovaní vlastnej Belgorodskej oblasti do súvislosti s ruskou ofenzívou v susednej ukrajinskej Charkovskej oblasti, ktorú sa snaží podporiť ruské letectvo, ale vzhľadom na technické poruchy dochádza k podobným incidentom. Na problémy s používaním ruských bômb nedávno upozornila aj britská vojenská rozviedka, ktorá poukázala na ohrozenie civilného obyvateľstva.
6:25 Kim Jo-čong, vplyvná sestra severokórejského vodcu Kim Čong-una, poprela správy o údajnom obchode so zbraňami medzi Severnou Kóreou a Ruskom. Uviedla to vo vyhlásení, ktoré v piatok zverejnila štátna agentúra KCNA. Informovala o tom agentúra Reuters.
Dodávky severokórejských zbraní do Ruska označila Kim Jo-čong za „najabsurdnejšiu teóriu“ pozostávajúcu z predsudkov a výmyslov, ktorú je zbytočné hodnotiť alebo interpretovať. Podľa nej ide o fámu šírenú nepriateľskými silami. Dodala, že zbrane vyvinuté v Severnej Kórei nie sú určené na export, ale na obranu proti Južnej Kórei.
Spojené štáty a Južná Kórea obvinili Severnú Kóreu, že dodáva zbrane Rusku, ktoré ich nasadzuje do vojny na Ukrajine. Moskva aj Pchjongjang tieto obvinenia popierajú.
Vzťahy medzi Ruskom a KĽDR sa výrazne posilnili po vlaňajšej septembrovej návšteve severokórejského vodcu Kim Čong-una na ruskom Ďalekom východe a stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
6:10 Ruská obrana Sevastopolu na anektovanom Kryme čelila rozsiahlemu útoku vzdušných a námorných dronov, teda bezpilotných lietadiel a bezposádkových plavidiel. Oznámil to podľa tlačových agentúr ruský gubernátor Sevastopolu Michail Razvožajev. Náletu dronov podľa agentúry Interfax čelilo aj ruské prístavné mesto Novorossijsk, ktoré je ďalšou základňou ruskej Čiernomorskej flotily, decimovanej ukrajinskými útokmi.
„Sily protivzdušnej obrany, flotily a zoskupenia vojsk obrany Krymu v rôznych častiach Sevastopola pokračujú v ničení bezpilotných lietadiel a tiež bezposádkových člnov,“ uviedol gubernátor podľa agentúry TASS. Neskôr na sociálnej sieti poďakoval vojakom za to, že sa im rozsiahly útok podarilo odraziť. „Zničené boli desiatky bezpilotných lietadiel a viac ako päť bezposádkových člnov,“ tvrdil a dodal, že útok si podľa záchranárov nevyžiadal žiadnych zranených.
Nad Novorossijskom zostrelila protivzdušná obrana desať dronov. Nálet sa podľa predbežných informácií zaobišiel bez obetí a zranení, oznámil gubernátor Krasnodarského kraja Veniamin Kondraťjev. Drony podľa neho útočili na civilné objekty a padajúce trosky miestami spôsobili požiare, ktoré sa hasia, napísala agentúra Interfax.
Podobné tvrdenia nemožno vo vojnových podmienkach okamžite preveriť z nezávislých zdrojov.
Obyvatelia Novorossijska hlásili aspoň 19 výbuchov. Terčom náletu mohol byť prístav a sklady s ropou, poznamenala ukrajinská agentúra Unian s odvolaním sa na informácie zo sociálnych sietí.
Moskva minulý mesiac vymenovala viceadmirála Sergeja Pinčuka za nového veliteľa Čiernomorskej flotily. Hlavným veliteľom ruského vojenského námorníctva sa stal admirál Alexander Moisejev a veliteľom Severnej flotily viceadmirál Konštantín Kabancov. Oficiálne príčiny výmeny veliteľov vojenského námorníctva neboli oznámené, upozornila ruská redakcia BBC a dodala, že predchádzajúci veliteľ vojenského námorníctva Nikolaj Jevmenov bol odvolaný po sérii potopení loďou Čiernomorskej flotily ukrajinskými bezposádkovými plavidlami.
Ruské námorníctvo sa počas ruskej invázie na Ukrajinu potýka s ťažkými stratami v Čiernom mori. Zatiaľ najhorším zásahom bolo potopenie krížnika Moskva v apríli 2022. Spolu Ukrajina za dva roky vojny s Ruskom potopila alebo vážne poškodila približne dve desiatky ruských vojnových lodí, uviedla predtým stanica Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda. To podľa stanice predstavuje asi tretinu celej Čiernomorskej flotily.
6:05 Ruské vojská počas noci zaútočili na Charkov na východe Ukrajiny za pomoci dronov, miestne úrady hlásia zásahy v meste, uviedli ukrajinské médiá. Gubernátor susednej ruskej Belgorodskej oblasti tvrdí, že pri útoku ukrajinských dronov na okolí Belgorodu zahynula žena a jej dieťa. Ukrajina sa k podobným tvrdeniam ruských úradov nevyjadruje.
„V obci Okťabrskij dron zaútočil na auto, v ktorom sa nachádzal vodič a traja cestujúci (matka, otec a dieťa). Žena zahynula na mieste, štvorročný chlapec podľahol zraneniam v nemocnici,“ uviedol gubernátor Vjačeslav Gladkov, citovaný agentúrami TASS a AFP. Iný dron podľa gubernátora zapálil benzínovú stanicu pri dedine Bessonovka, požiar sa už podarilo uhasiť.
Na Charkov ruské vojská vyslali drony Šáhid iránskej konštrukcie, ktoré spôsobili požiar v jednej z dvoch zasiahnutých štvrtí, napísal server RBK-Ukrajina s odvolaním sa na šéfa oblastnej správy Oleha Synehubova a starostu druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihora Terechova. Ranení doteraz neboli hlásení, uviedol Syněhubov a vyzval obyvateľov, aby zostali v krytoch.
Charkov a okolie sú dlhodobo terčom ruských útokov, ale v poslednom čase bombardovanie a ostreľovanie zosilneli. Terčom bývajú civilné objekty a energetická infraštruktúra, poznamenala agentúra Reuters po utorkovom nálete, ktorý si vyžiadal skoro dve desiatky zranených.
Útoku dronov čelil podľa ruského gubernátora Michaila Razvožajeva aj Sevastopol na Kryme, ktorý Rusko v rozpore s medzinárodným právom na jar 2014 anektovalo. V časti mesta bola podľa správ zo sociálnych sietí prerušená dodávka elektriny.
Útoky na civilné ciele sú v rozpore s medzinárodným právom. Obe strany konfliktu sa z nich navzájom obviňujú. Podľa Západu aj medzinárodných organizácií sa ich však výrazne častejšie dopúšťa Rusko, ktoré túto vojnu vo februári 2022 začalo.