793. deň: Pravdepodobnosť zrútenia ukrajinských pozícií klesá. Rusko chce využiť čas, kým príde ďalšia západná technika a munícia

Čítajte viac 792. deň: Macron: Európa je smrteľná, nemôže sa spoliehať na USA. Washington sa stará len o seba a Čínu

23:05 Britská vláda si predvolala ruského veľvyslanca Andreja Kelina „po obvineniach z ruského organizovania škodlivej činnosti na území Spojeného kráľovstva“. V piatok to uviedla vláda.

Dvadsaťročného Brita Dylana Earla obvinili z organizovania podpaľačského útoku proti cieľu spojeného s Ukrajinou v Londýne, a to v prospech Ruska. Útok sa odohral v marci 2024.

Kelin odmietol tvrdenia o napojení na Rusko ako „absurdné“ a „nepodložené“, uvádza sa vo vyhlásení zaslanom ruskej štátnej tlačovej agentúre TASS.

Súdne dokumenty uvádzajú, že podozrivý Earl z grófstva Leicestershire v strednom Anglicku bol napojený na teroristickú skupinu Wagnerova skupina, píše britská tlačová agentúra Press Association (PA).

Je obvinený z organizovania a platby za podpaľačský útok 20. marca na dva objekty na priemyselnom pozemku v Leytone vo východnom Londýne. Plamene hasilo 60 hasičov.

Korunná prokuratúra (CPS), ktorá spája prokuratúry v Anglicku a Walese, uviedla, že z podpaľačstva ťažkého stupňa v súvislosti s prípadom boli tiež obvinení Paul English (60) a Nii Mensah (21). Štvrtý Jake Reeves (22) bol obvinený z toho, že súhlasil s prijatím materiálnej výhody od zahraničnej tajnej služby, ako aj z podpaľačstva ťažkého stupňa.

Piaty Dmitrijus Paulauska (22) bol obvinený z toho, že mal informácie o teroristických činoch, dodala CPS. Všetci piati sa postavia pred súd v Londýne 10. mája.

Britský minister zahraničných vecí David Cameron vyhlásil: „Musíme nechať tento súdny proces prebehnúť, ako treba. Ale som hlboko znepokojený obvineniami, že britskí občania podnikli trestnú činnosť na pôde Spojeného kráľovstva v prospech ruského štátu.“

Šéf NATO Jens Stoltenberg v Berlíne povedal, že takéto „neprijateľné“ plány podporované Ruskom nezastrašia alianciu v podpore Ukrajiny.

22:40 Bieloruská hekerská aktivistická skupina vyhlásila, že sa nabúrala do siete hlavnej bezpečnostnej agentúry KGB v tejto krajine. Dostala sa tak k osobným údajom vyše 8600 zamestnancov organizácie, ktorá je stále známa pod sovietskym názvom.

Úrady tvrdenie nekomentovali, ale na webovej stránke bieloruskej KGB sa v piatok pri pokuse o načítanie objavil nápis, že je „vo vývoji“.

Bieloruská kyberpartizánska skupina na podporu svojho úspechu zverejnila zoznam administrátorov webovej stránky či jej databázu na svojej stránke v odkazovej aplikácii Telegram.

Koordinátorka skupiny Juliana Šametavecová pre AP z New Yorku povedala, že útok na KGB „bol reakciou“ na tvrdenia šéfa tejto agentúry Ivana Tertela. Tento týždeň verejne obvinil hekerskú skupinu z plánovania útokov na kritickú infraštruktúru krajiny, vrátane jadrovej elektrárne.

„KGB robí najväčšie politické represie v histórii tejto krajiny a musí sa za to zodpovedať,“ uviedla Šametavecová. „Pracujeme na záchrane životov Bielorusov, a nie na ich zničení, ako to robia represívne bieloruské špeciálne služby,“ dodala.

Šametavecová povedala, že skupine sa podaril prístup do siete KGB „už pred niekoľkými rokmi“ a odvtedy sa snažila napadnúť jej webovú stránku aj databázu. Keď sa to podľa Šametavecovej podarilo, Kyberpartizáni dokázali stiahnuť osobné údaje vyše 8600 zamestnan­cov KGB.

Na základe týchto údajov Kyberpartizáni spustili na Telegrame chat bot, ktorý Bielorusom umožňuje identifikovať operatívcov KGB uložením kópie ich fotografií.

„Chceme ukázať, že v digitálnom svete je nemožné skryť informácie a pravda o politických represiách vyjde najavo a tí, čo sa toho dopúšťajú, budú potrestaní,“ uviedla.

22:35 Vďaka zlým skúsenostiam, ktoré majú krajiny zo stredu a východu Európy so Sovietskym zväzom, sa Európska únia naučila veľa o vzorcoch správania Kremľa i ruského prezidenta Vladimira Putina a stala sa tak ostražitejšou. V rozhovore k 20. výročiu doteraz najväčšieho rozšírenia Európskej únie to uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Európska únia podľa nej nie je dokonalá, ani taká nemôže byť, pretože je spolkom 27 členských štátov a 450 miliónov obyvateľov, pripomenula. Výhody, ktoré členstvo v EÚ prináša, sú však podľa nej obrovské.

„Pre mňa je Európska únia viac ako len spolok krajín, je to náš spoločný domov,“ zdôraznila von der Leyenová v rozhovore so skupinou novinárov zo štátov, ktoré do EÚ pred 20 rokmi vstúpili. V roku 2004 sa únia rozšírila o Česko, Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Slovinsko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Cyprus a Maltu.

22:00 Pravdepodobnosť zrútenia ukrajinských obranných pozícií klesá, oznámil podľa estónskej stanice ERR šéf estónskej vojenskej rozviedky Ants Kiviselg. Rusko sa podľa neho snaží využiť zvyšný čas a podnikať intenzívne útoky, kým na Ukrajinu príde ďalšia západná vojenská technika a munícia.

„Rusko sa snaží využiť poslednú príležitosť, kým na Ukrajinu plne dorazí západná vojenská pomoc a bude nasadená,“ uviedol Kiviselg. Hoci ruské sily nespomalili tempo svojich útokov, ich úspechy sú podľa jeho názoru malé.

Ruské sily podľa neho rovnako ako v poslednom čase naďalej vyvíjajú tlak predovšetkým na mesto Časiv Jar, na oblasti západne od Donecka a tiež na obce, ktorými prechádza železnica medzi Avdijivkou a Pokrovskom. Lokálny úspech podľa neho ruské vojská dosiahli v Očeretyne pri Avdijivke.

USA po mesiacoch prieťahov v uplynulých dňoch schválili zákon, ktorý počíta s postupným uvoľnením 61 miliárd dolárov na vojenskú a ekonomickú podporu Ukrajiny. Americký prezident Joe Biden po podpise dokumentu vyhlásil, že nové dodávky z USA začnú okamžite a že Ukrajina „doslova o niekoľko hodín“ začne dostávať vybavenie pre protivzdušnú obranu, muníciu a obrnené vozidlá. Niektorí ukrajinskí predstavitelia sú však ohľadom rýchlosti, s ktorou sa vybavenie dostane na front, skeptickí. Opozičný ukrajinský zákonodarca Vadym Ivčenko predtým agentúre AP povedal, že pre logistické a byrokratické prekážky by sa doručenie pomoci mohlo pretiahnuť o dva alebo tri mesiace.

Šéf estónskej rozviedky okrem toho podotkol, že ukrajinskej protivzdušnej obrane sa v uplynulom týždni darilo znižovať účinnosť ruských bombardérov. Ukrajina podľa neho tiež podniká systematické údery, ktoré cielia na armádne objekty na Ruskom obsadenom polostrove Krym a na objekty ropnej infraštruktúry na ruskom území.

21:45 Spojené štáty nakúpia pre Ukrajinu rakety do protivzdušných batérií a ďalšie vojenské vybavenie v hodnote šesť miliárd dolárov, oznámil americký minister obrany Lloyd Austin. Niektoré americké médiá hovoria o doteraz najväčšom balíku vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ktorá sa už viac ako dva roky bráni ruskej ozbrojenej agresii. Na dodanie materiálu si však budú musieť Ukrajinci počkať, lebo proces jeho obstarávania je len na začiatku.

Čítajte viac USA ohlásili nákupy vojenského materiálu pre Ukrajinu za šesť miliárd, vybavenie však zrejme nedorazí niekoľko rokov

21:20 Belgicko sa bude snažiť dodať stíhačky F-16 na Ukrajinu ešte tento rok, oznámila podľa stanice VRT belgická ministerka obrany Ludivine Dedonderová. Brusel pôvodne plánoval dodanie stíhačiek až v roku 2025, teraz sa však rozhodol, že nebude čakať na zostavenie novej vlády.

„Urobíme všetko, čo bude v našich silách, aby sme lietadlá dodali do konca roka. Chcem podčiarknuť, že naša vlastná bezpečnosť nebude ohrozená,“ uviedla ministerka.

Urýchlenie dodávky oznámil na tlačovej konferencii spoločne s Dedonderovou tiež belgický premiér Alexander De Croo, ktorý rozhodnutie vlády označil za veľký krok pre ukrajinskú obranu.

Belgicko je jednou z trinástich krajín, ktoré utvorili koalíciu s cieľom zabezpečiť stíhačky F-16 Ukrajine, ktorá sa už viac ako dva roky bráni ozbrojenej agresii susedného Ruska. Dodanie týchto strojov ešte počas jari prisľúbilo tiež Dánsko, Holandsko hovorí o dodávkach počas leta.

Stíhačky F-16 stále patria medzi hlavnú vojenskú techniku a vybavenie, ktoré Ukrajina žiada od svojich spojencov, zopakoval dnes na virtuálnom rokovaní kontaktnej skupiny pre Ukrajinu prezident krajiny Volodymyr Zelenskyj.

20:50 Španielsko dodá Ukrajine rakety Patriot. Na videokonferencii medzinárodnej Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny to v piatok oznámila španielska ministerka obrany Margarita Roblesová. S odvolaním sa na jej rezort o tom informovala agentúra DPA.

Ministerka potvrdila správu novín El País o takejto dodávke. O možnom poskytnutí odpaľovacích, radarových a kontrolných jednotiek mobilného protivzdušného systému Patriot sa Roblesová nezmienila.

Španielsko dodávkou naplní žiadosti Ukrajiny a západných partnerov vrátane Nemecka. Berlín nedávno oznámil poskytnutie tretieho systému Patriot Kyjevu a vyzval ďalšie západné krajiny, aby urobili podobné kroky.

Podľa správy El País má ísť o „menší počet“ rakiet v hodnote viac ako milióna eur za kus. Španielsko má tri systémy Patriot, z ktorých jeden je od roku 2015 v Turecku v rámci obrany NATO proti možným raketovým útokom zo Sýrie.

Roblesová vo vyhlásení poukázala na ďalšiu podporu Madridu pre Ukrajinu. Španielsko jej zaslalo ďalšie tanky Leopard, lieky, potreby prvej pomoci a delostreleckú muníciu veľkého kalibru. Pripravuje tiež dodávky ďalšej munície, strelných zbraní, vozidiel pre logistiku a pechotu, protitankových zbraní, húfnic, radarových systémov a diaľkovo ovládaných zbraňových staníc na obranu proti dronom.

20:20 Americký minister obrany Lloyd Austin v piatok oznámil nový balík pomoci pre Ukrajinu vo výške šesť miliárd dolárov (5,6 miliardy e­ur).

„Som rád, že dnes môžem oznámiť dodatočný prísľub vo výške šesť miliárd dolárov prostredníctvom našej Iniciatívy na podporu bezpečnosti Ukrajiny (USAI),“ vyhlásil Austin.

Na základe programu USAI obstaráva Pentagón vybavenie od obranného priemyslu či partnerov a nečerpá ho z vlastných zásob. Znamená to, že môže trvať niekoľko mesiacov alebo rokov, kým ukrajinská armáda dostane túto podporu.

Nový balík pomoci bude zahŕňať širokú škálu munície pre protivzdušnú obranu, napríklad pre systémy NASAMS a Patriot, ale aj pre salvový raketový systém HIMARS. Obsahovať by mala okrem iného aj bezpilotné lietadlá Switchblade a Puma.

Biely dom tento týždeň oznámil vojenskú pomoc pre Ukrajinu za jednu miliardu dolárov. Táto podpora sa však na Ukrajinu dostane rýchlo, keďže ju odosielajú priamo zo skladov Pentagónu v USA i Európe, vysvetľuje AP.

Oznámené vojenské balíky sú výsledkom schválenia zákona o pomoci pre Ukrajinu v hodnote takmer 61 miliárd eur, ktorý odobril Kongres USA a ktorý v stredu podpísal americký prezident Joe Biden. Dôležitá podpora prichádza v čase, keď ukrajinská armáda trpí nedostatkom munície, zatiaľ čo početnejšie ruské sily zintenzívnili raketové a dronové útoky na ukrajinskú infraštruktúru a v bojoch na východnom fronte zaznamenali územné zisky.

Spojené štáty sú kľúčovým vojenským podporovateľom Ukrajiny a od februára 2022, keď Rusko začalo inváziu v plnom rozsahu, vyčlenili na pomoc v oblasti bezpečnosti viac ako 44 miliárd dolárov.

18:55 Ukrajinský parlament prijal zákon, ktorý dáva zamestnávateľom ďalšie dôvody na prepustenie pracovníkov za nedodržiavanie pravidiel firmy. Ďalším dôvodom prepustenia môže byť najmä to, ak zamestnávateľov neinformovali, že majú príbuzných v Rusku. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje tlačovú službu ukrajinského parlamentu.

Podľa nového zákona môžu firmy zaviesť pravidlá, podľa ktorých ich zamestnanci musia informovať o všetkých príbuzných v Rusku aj na okupovaných územiach, a zároveň pracovníci nesmú šíriť dôverné informácie obchodného alebo štátneho významu.

18:00 Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski vyjadril nádej, že ruský prezident Vladimir Putin nebude taký šialený a nezaútočí na Severoatlantickú alianciu (NATO). Povedal to v piatok počas živého streamovania na sociálnych sieťach.

„Dúfam, že Putin nebude taký šialený a nebude napádať celú Severoatlantickú alianciu,“ uviedol Sikorski a dodal, že Poľsko má podporu Európskej únie a Spojených štátov.

„Toto je jedna základná otázka, na ktorú pozná odpoveď iba prípadný útočník, menovite Vladimir Putin,“ dodal.

Podľa Sikorského sa štát musí pripraviť na účinné zastrašenie Putina od takéhoto rozhodnutia. „Vďaka Bohu, tentoraz nebude Poľsko bojovať samé a nebude ho odstrašovať samé, ako to bolo veľakrát v našej minulosti,“ uviedol Sikorski.

16:44 Poslanec Alternatívy pre Nemecko (AfD) Peter Bystroň v kauze možných úplatkov od proruskej siete povedal v pondelok vedeniu strany, že dostával malé balíčky a že žiadne peniaze neprijímal. Informoval o tom dnes magazín Der Spiegel.

Čítajte viac Neplatili ma Rusi, prijal som od nich len malé balíčky, povedal nemecký poslanec Bystroň

16:20 Nemecký kancelár Olaf Scholz dnes vyzval európskych spojencov, aby znovu zvážili, či nemôžu viac podporiť protivzdušnú obranu Ukrajiny, ktorá sa vyše dva roky bráni ruskej agresii. Scholz na stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom pripomenul, že Nemecko sa rozhodlo Ukrajine odovzdať v poradí tretí systém protivzdušnej obrany Patriot. Podľa Stoltenberga by nemecký príklad mali nasledovať aj ostatní členovia NATO.

„Chcel by som túto príležitosť využiť na to, aby som poprosil našich priateľov v Európe, aby sa znovu pozreli do svojich zbrojných skladov, či by nešlo niečo urobiť s posilnením protivzdušnej obrany Ukrajiny,“ povedal.

Na túto výzvu reagoval tiež Stoltenberg. „Rozhodli ste sa poskytnúť Ukrajine tretí systém Patriot. Súhlasím, že je to príklad, ktorý by mali nasledovať aj ostatní členovia aliancie,“ povedal Šéf NATO.

16:13 Mesto Kyjev súrne začína evakuovať dve nemocnice pretože na internete sa šíri video s oznamom, že sa blíži nepriateľský útok na tieto nemocnice, uviedla mestská administratíva. Zmienené video tvrdí, že v budovách sa nachádzajú vojaci a údajne sú preto legitímnym vojenským cieľom.

„Toto je absolútna lož a provokácia nepriateľa, ktorý sa to pokúša využiť na útok na sociálnu infraštruktúru v hlavnom meste,“ napísala administratíva na Telegrame. Jedno zo zdravotníckych zariadení, nachádzajúce sa na Bogatyrskej ulici, je detská nemocnica, uviedla administratíva.

„Kyjevské úrady teraz robia všetko, čo je v ich silách, aby presťahovali pacientov a lekárov do iných zdravotníckych zariadení v hlavnom meste,“ vysvetlila.

16:05 Ukrajinský vyšší protikorupčný súd nariadil zatknutie ministra poľnohospodárstva Mykolu Soľského pre podozrenie z nezákonného nadobudnutia pôdy vo vlastníctve štátu. Informuje o tom web Kyiv Independent s odvolaním sa na ďalšie ukrajinské médiá. Podľa vysielateľa Suspiľne súd nariadil, aby bol Soľskyj vo väzbe do 24. júna, ak nezloží kauciu 75,7 milióna hrivien.

Neskôr jeho ministerstvo na sociálnej sieti Facebook napísalo, že Soľskyj zložil kauciu a prepustili ho z väzby. Ako dodalo, po prepustení sa vrátil k výkonu svojich povinností.

Ukrajinský protikorupčný úrad uviedol, že Soľskyj je podozrivý z toho, že si nezákonne privlastnil ukrajinský štátny pozemok v hodnote 291 miliónov hrivien a pokúsil sa zmocniť ďalšieho pozemku v hodnote ďalších 190 miliónov hrivien. On podozrenia poprel a 24. apríla sa vyjadril, že prípad sa týka obdobia, keď nepôsobil ako minister.

Po zložení kaucie bude Soľskyj musieť nosiť elektronický náramok a odovzdať pas a ďalšie doklady, informovalo tiež Suspiľne. Minister vraj nebude môcť opustiť Kyjiv a komunikovať s jeho námestníkom a svedkami v danom prípade.

Čítajte aj Zelenskyj umožňuje stíhať veľkých gaunerov. Ministra podozrievajú, že okradol štát o hektáre pôdy

16:00 Ukrajina potrebuje od svojich spojencov ďalšie prostriedky protivzdušnej obrany, zdôraznil dnes na virtuálnom rokovaní kontaktnej skupiny pre Ukrajinu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa agentúry AP povedal, že Ukrajina potrebuje na ochranu svojich miest aspoň sedem amerických komplexov Patriot a príslušné strely.

„To je to, čo teraz môže a malo by zachraňovať životy,“ vyhlásil prezident krajiny, ktorá sa už viac ako dva roky bráni ozbrojenej agresii susedného Ruska. Podľa agentúry Reuters tiež uviedol, že len v tomto roku Rusko zaútočilo na Ukrajinu už 9000 leteckými navádzanými bombami. „Musíme mať možnosť zostreľovať bojové lietadlá, aby sa nepribližovali k našim pozíciám a hraniciam,“ uviedol.

Od začiatku ruskej invázie Ukrajina dostala od svojich spojencov tri batérie systémov Patriot. Nemecko nedávno prisľúbilo dodanie ďalšieho tohto systému. Podľa AP sa očakáva, že rakety do Patriotov budú súčasťou balíka novej americkej pomoci vo výške šesť miliárd dolárov, ktorú by Washington mohol ohlásiť už dnes.

15:55 V ukrajinskom hlavnom meste Kyjev v piatok prebieha evakuácia dvoch nemocníc pre obavy z ruských útokov. Oznámili to tamojšie úrady.

„Mesto súrne začína evakuovať dve nemocnice…, pretože na internete koluje video s oznamom, že sa blíži nepriateľský útok na tieto nemocnice,“ uviedla kyjevská administratíva. Dodala, že tvrdenia o ukrajinských vojakoch v týchto zariadeniach sú „absolútnou lžou“.

15:48 Viacero lekárov z Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny vyšetrujú pre podozrenie z prijímania úplatkov. Mužom, ktorí sa chceli vyhnúť vojenskej službe, za peniaze vydávali falošné lekárske potvrdenia. Oznámil to v piatok ukrajinský Štátny úradu pre vyšetrovanie (SBI).

Vyšetrovatelia tvrdia, že „organizovanú zločineckú skupinu“ tvoril vodca a štyria lekári, ktorí vydávali záujemcom za úplatok tzv. štatút invalidov. Lekári môžu v prípade usvedčenia prísť o právo vykonávať povolanie a hrozí im desaťročné väzenie.

Výška úplatku údajne závisela od konkrétneho pacienta. Najviac platili muži v odvodovom veku, ktorým lekársky doklad umožnil odcestovať z krajiny.

Ukrajinskí muži vo veku od 18 až 60 rokov majú od začiatku ruskej invázie z februára 2022 zakázané vycestovať do cudziny. Medzi niektoré výnimky z tohto pravidla patria napríklad muži so zdravotným postihnutím.

Čítajte aj Putin stratil na Ukrajine už oveľa viac vojakov ako Brežnev v Afganistane. A koľko padlých má Zelenskyj?

15:35 Dvoch Britov obvinili z napomáhania ruským spravodajským službám po marcovom údajnom podpaľačskom útoku na podnik v Londýne s väzbami na Ukrajinu. Informuje o tom spravodajský portál BBC, ktorý poukazuje na to, že 20-ročný Dylan Earl a 22-rončný Jake Reeves sú prví ľudia obvinení na základe nového zákona o štátnej bezpečnosti, ktorý sa zameriava na špionáž, sabotáž či zahraničné zasahovanie.

Earl je obvinený z toho, že dohliadal na plán útoku na podnik, ako aj z pokusu o nábor jednotlivcov, aby materiálne pomohli zahraničnej spravodajskej službe, z podvodnej činnosti a podpaľačstva. Reeves je tiež obvinený z väzieb na Rusko, konkrétne z toho, že prijal peniaze s vedomím, že sú od zahraničnej spravodajskej služby.

V súvislosti s požiarom sú zadržiavaní aj ďalší traja podozriví. Tí nie sú obvinení na základe spomenutého zákona o štátnej bezpečnosti. Vyšetrovanie prípadu vedie protiteroristická jednotka Metropolitnej polície.

15:30 Je naivné sa domnievať, že ak by Rusko zvíťazilo na Ukrajine, jeho tanky sa na našich hraniciach zastavia. Český minister zahraničia Jan Lipavský to povedal v prejave na univerzite Ludovika v Budapešti, kde dopoludnia rokoval so svojím maďarským náprotivkom Péterom Szijjártóom.

Podľa českého ministra stredoeurópsky región po integrácii do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie veril, že časy silovej politiky, vojen a únosov sa skončili. Ostražitosť Európanov klesla a Moskva sa medzitým pripravovala na svoj návrat, poznamenal Lipavský.

„Dnes tie isté tanky, ktoré sledovali naši otcovia a dedovia v uliciach Budapešti a Prahy, zabíjajú ľudí na Ukrajine,“ uviedol šéf českej diplomacie. „Scenéria sa mení, ruská imperiálna krutosť pokračuje,“ doplnil. Cieľom Ruska je podľa neho zničiť Ukrajinu a prispôsobiť ju vlastnému brutálnemu štýlu myslenia. „Je to o rozvrátení našej časti Európy,“ konštatoval Lipavský.

Rusko podľa neho deklarovalo, že bojuje proti „kolektívnemu Západu“, čo podľa neho môže byť jedným z mála pravdivých odhalení ruského prezidenta Vladimira Putina. „Vojna na Ukrajine je našou vojnou. V stávke je naša budúcnosť, "povedal. "Ak dovolíme Rusku zničiť Ukrajinu, ak bude beztrestne pokračovať v agresii, ďalší predátori vo svete urobia to isté,“ povedal minister na univerzite, ktorá vychováva budúcich štátnych zamestnancov a expertov na medzinárodné vzťahy, obranu a bezpečnosť.

15:10 Ruské sily zasiahli pri štvrtkovom útoku západné zbrane a vojenské vybavenie prepravované po železnici v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Oznámilo to v piatok ruské ministerstvo obrany s tým, že jeho sily sa zamerali aj na železničné objekty v Charkovskej oblasti.

Ukrajinská železničná spoločnosť Ukrzaliznycia uviedla, že pri ruskom raketovom útoku v Doneckej oblasti zahynuli traja zamestnanci železníc a štyria ďalší utrpeli zranenia.

Vo štvrtok tiež podľa ukrajinských úradov utrpeli zranenia desiati civilisti pri ruskom útoku na železničný objekt v meste Balaklija v Charkovskej oblasti.

Ukrajinskí regionálni predstavitelia a Ukrzaliznycia hlásia zvýšený počet smrteľných útokov na železničnú infraštruktúru. „Zaznamenali sme útoky spojené so železničnou logistickou, ktoré zasahujú predovšetkým civilné zariadenia,“ uviedol šéf úseku osobnej dopravy spoločnosti Ukrzaliznycia Oleksandr Percovskyj.

Čítajte aj Dokážu zastaviť Rusov? Západné zbrane prídu, ale Ukrajincom chýbajú vojaci, obávajú sa experti

14:41 Ruský viacúčelový vrtuľník Ka-32 bol v noci na 26. apríla zničený na letisku Ostafyevo v Moskve, informovala ukrajinská vojenská spravodajská služba (HUR). Zdroj vojenskej rozviedky potvrdil pre Kyiv Independent, že vrtuľník bol zničený v dôsledku operácie HUR.

Ukrajinské sily pravidelne uskutočňujú útoky bezpilotných lietadiel a sabotáže na ruskom území, pričom sa zameriavajú na vojenské aktíva, ropné rafinérie a priemyselné zariadenia. Kyjev zvyčajne oficiálne nekomentuje útoky vo vnútri Ruska.

„Zničená jednotka leteckej techniky bola agresorským štátom použitá v záujme moskovského leteckého centra, najmä na podporu operácií ruskej inváznej armády,“ uviedlo HUR na Telegrame, kde zverejnili aj video z likvidácie vrtuľníka.

14:20 Estónsko v koordinácii s Dánskom dodalo Ukrajine dva hliadkové člny. Oznámilo to estónske ministerstvo obrany na mikroblogovacej sieti X. „Estónsko dodalo Ukrajine dva hliadkové člny v koordinácii so spojeneckým Dánskom. Takáto podpora pomáha Ukrajine zabezpečiť dôležité námorné trasy a brániť svoje vody s cieľom zastaviť ruskú agresiu," uviedol estónsky rezort obrany. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Estónsko sľúbilo, že v najbližších štyroch rokoch bude Ukrajine poskytovať pomoc v hodnote 0,25 percenta svojho hrubého domáceho produktu. Za štyri roky tak Kyjevu poskytne celkovú podporu za 1,2 miliardy eur.

14:07 Ukrajina repatriovala telá 140 vojakov, ktorí zahynuli v boji proti ruskej invázii. Uviedlo to v piatok Koordinačné centrum pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami, informuje spravodajský web Kyiv Independent.

„Telá našich obrancov po identifikácii odovzdáme ich rodinám na dôstojný pohreb,“ dodalo centrum. Repatriáciu tiel centrum uskutočnilo v spolupráci s viacerými ukrajinskými vládnymi a vojenskými inštitúciami, vrátane Ukrajinskej bezpečnostnej služby, ministerstva vnútra, Štátnej záchranárskej služby a armády.

13:55 Spojené štáty sú v pozícii poskytnúť Ukrajine „významný počet“ rakiet dlhého doletu ATACMS, povedal vo štvrtok malej skupine novinárov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, píše portál Defense One. Sullivan dodal, že ich možno dať Ukrajine bez toho, aby to poškodilo pripravenosť USA.

Balistické rakety sú už nejaký čas na Ukrajine a budeme ich ďalej poskytovať, povedal a dodal, že ide o odpoveď na ničenie ukrajinskej energetickej infraštruktúry a použitie rakiet z KĽDR.

Ich množstvo odmietol upresniť, pretože by to mohlo uškodiť Ukrajine. „Keby som povedal koľko, potom by mohol nepriateľ odpočítavať (použité), a to by mu mohlo poskytnúť výhody,“ povedal podľa Defense One.

Čítajte aj ATACMS či vojenskí poradcovia. Zameria Kyjev pomoc z USA aj na zničenie Krymského mosta?

13:40 Štyria civilisti vrátane troch detí v piatok utrpeli zranenia pri ruskom údere riadenými bombami na centrum mesta Derhači v Charkivskej oblasti na východe Ukrajiny. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram šéf vojenskej administratívy oblasti Oleh Synjehubov a šéf vojenskej administratívy okresu Derhači Viačeslav Zadorenko, informuje web Ukrajinská pravda.

„Teroristi udreli v meste navádzanými bombami na civilné budovy. Zranenia utrpeli deti vo veku šestnásť a päť rokov," napísal Zadorenko. Neskôr gubernátor Charkovskej oblasti dodal, že počet zranených sa zvýšil na štyroch, a to o jedného dospelého a štvorročné dieťa. Podľa jeho slov v dôsledku ruského útoku začala horieť dvojposchodová budova.

13:36 Ruské úrady zadržali novinára ruského vydania magazínu Forbes pre obvinenia spojené so šírením nepravdivých informácií o ruskej armáde. Oznámil to v piatok novinárov právnik i samotný Forbes.

Zadržaným novinárom je Sergej Mingazov. Jeho právnik Konstantin Bubon uviedol, že Mingazova umiestnili do cely predbežného zadržania v meste Chabarovsk na východe Ruska, kde novinár žije. Magazín Forbes pritom uviedol, že sa nevie s Mingazovom skontaktovať.

Podľa Bubona bol Mingazov zadržaný za to, že na sociálnej sieti Telegram prezdieľal publikácie o udalostiach v ukrajinskom meste Buča, kde na začiatku invázie hlásili médiá množstvo zabitých ukrajinských civilistov. Bubon dodal, že za obvinenia zo šírenia nepravdivých informácií jeho klientovi hrozí až desať rokov väzenia.

13:30 Pre Rusko by bolo ťažšie pokračovať v invázii na Ukrajinu bez podpory Číny. Podľa agentúry AFP to dnes vyhlásil šéf americkej diplomacie Antony Blinken po rokovaní s najvyššie postavenými čínskymi predstaviteľmi, vrátane prezidenta Si Ťin-pchinga. Predtým Blinken dlho rokoval s čínskym ministrom zahraničia Wang Iem. Blinken uviedol, že im svoje obavy ohľadom podpory ruskej vojnovej mašinérie oznámil.

Blinken novinárom po stretnutí povedal, že dal Siovi jasne najavo svoje trvalé znepokojenie nad dodávkami materiálov, vrátane obrábacích strojov a mikroelektroniky, ktoré Peking dodáva do Moskvy a ktoré prezident Vladimir Putin využíva na vedenie ruskej vojny na Ukrajine.

„Rusko by bez podpory Číny len ťažko udržalo svoju agresiu na Ukrajinu,“ povedal Blinken novinárom po stretnutí so Siem. „Poháňanie ruského obranného priemyslu ohrozuje nielen ukrajinskú bezpečnosť, ale aj bezpečnosť Európy,“ dodal. "Ako sme Číne už nejaký čas hovorili, zabezpečenie transatlantickej bezpečnosti je hlavným záujmom USA. Pri našich dnešných rokovaniach som dal Číne jasne najavo, že sa týmto problémom nezaoberá, "dodal.

Si zdôraznil, že Čína a USA musia hľadať spoločnú reč, „nie sa púšťať do zlovoľného súperenia“. „Čína je rada, že vidí sebavedomé, otvorené, prosperujúce a prekvitajúce Spojené štáty,“ uviedol čínsky vodca. „Dúfame, že USA sa na rozvoj Číny dokážu pozerať tiež v pozitívnom svetle. Ide o zásadnú otázku, ktorú treba riešiť,“ dodal.

Čítajte aj Čína chytila Putina do pasce. Ruský plyn kupuje o 30 percent lacnejšie ako Európa

13:24 Český minister Ján Lipavský (Piráti) na stretnutí so svojím maďarským náprotivkom Péterom Szijjártóom uviedol, že najväčšou hrozbou pre bezpečnosť je ruský imperializmus. Podľa neho je v záujme Európy, aby sa Ukrajina ruskej agresii ubránila. Česko bude Ukrajinu v jej legitímnom boji proti ruskému agresorovi podporovať tak dlho, ako to bude potrebné, povedal Lipavský. Szijjártó zopakoval postoj Maďarska, ktoré napadnutej krajine nedodáva zbrane, píše český portál iDNES.cz.

Šéf českej diplomacie Ján Lipavský sa podľa očakávania počas piatkového stretnutia v Budapešti názorovo nezhodol so svojím maďarským náprotivkom v otázke podpory Ukrajiny, ktorá sa už vyše dvoch rokov bráni ruskej agresii. Lipavský zdôrazňoval, že Česko bude pomáhať Ukrajine, Szijjártó odmietol možnosť dodávok zbraní z Maďarska.

Na stretnutí prebrali aj ilegálnu migráciu, na ktoré sa sústredí maďarské predsedníctvo v Rade Európskej únie, ktoré Budapešť čaká v druhom polroku tohto roka. Stredná Európa podľa maďarského ministra bezprostredne zistila, aké dramatické dôsledky má. Szijjártó v tejto súvislosti ocenil spoluprácu s českými, slovenskými i poľskými policajtmi. Potrebné je podľa neho spoločné úsilie premiérov štyroch krajín – Maďarska, Poľska, Slovenska a Česka.

Vzhľadom na rozšírenie únie o štáty západného Balkánu považuje Szijjártó za nedôstojné, že kandidátske krajiny v priemere takmer 15 rokov čakajú na členstvo v bloku. Maďarsko podľa neho pripravilo „cestovný poriadok“, ako prijatie docieliť. Lipavský ocenil túto prioritu maďarského predsedníctva.

Ministri sa dotkli aj pokračovania spolupráce v rámci Visegrádskej skupiny (V4 – Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko), ktorá podľa Szijjártóa zohráva dôležitú úlohu a prispieva k posilňovaniu obranných schopností a konkurencieschop­nosti stredoeurópskeho regiónu. Lipavský poznamenal, že V4 má dlhú tradíciu a je dôležitou platformou pre dialóg napríklad o migrácii alebo obchode. Predsedníctvo V4 prevezme v júli od Česka Poľsko.

Česko aj Maďarsko sú krajinami, ktoré využívajú jadrovú energiu a potrebujú ju na posilnenie konkurencieschop­nosti svojich ekonomík, myslí si maďarský minister. Jadrovú energiu označil za bezpečnú, šetriacu životné prostredie a produkujúcu lacnú elektrinu. Budapešť podľa neho dúfa v spoluprácu firiem oboch krajín v tejto oblasti, ale tiež v obrannom priemysle či doprave.

13:03 Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v piatok oznámila, že zadržala dvoch ľudí obvinených zo sympatizovania s ukrajinskými radikálmi a z plánovania útokov na policajné či vojenské objekty v Rusku.

K zatknutiam došlo vo Volgogradskej oblasti ležiacej na juhozápade Ruska neďaleko hraníc s Ukrajinou, uvádza TASR podľa správy agentúry AFP.

Zadržaní podľa vyhlásenia FSB kontakty plánovali zaútočiť na policajnú stanicu, ako aj náborové stredisko či ďalšie ciele v meste Volžskij. Agenti FSB počas razie zaistili tiež výbušniny a strelné zbrane.

12:56 Vo vzťahoch medzi Čínou a Spojenými štátmi zostáva mnoho problémov. Musia ale byť skôr partnermi ako súpermi, povedal čínsky prezident Si Ťin-pching americkému ministrovi zahraničia Antonymu Blinkenovi počas stretnutia v Pekingu.

Čítajte viac USA a Čína musia byť partnermi, vyhlásil prezident Si na stretnutí s Blinkenom

12:03 Ruské pozemné sily zrýchlili svoj postup západne od mesta Avdijivka na východe Ukrajiny. Konštatuje to britské ministerstvo obrany. Vo svojej najnovšej správe o vojne na Ukrajine uvádza, že ruskí vojaci vstúpili do obce Očeretyne, zhruba 15 kilometrov severne od centra Avdijivky. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Londýn poukázal na to, že je to jedna z hlavných oblastí ruských operácií. „Napriek pretrvávajúcim vysokým stratám je vysoko pravdepodobné, že ruské pozemné sily sú schopné neustále útočiť na ukrajinské pozície v oblasti a ovládli niekoľko malých osád,“ konštatuje ministerstvo.

12:00 Na Ukrajine zadržali dvoch mužov obvinených z toho, že sa vydávali za opravárov a pomáhali Rusku s prípravou útokov na vojenské pozície v Charkovskej oblasti na východe krajiny. Oznámila to v piatok ukrajinská tajná služba SBU.

„Pod maskou súkromných opravárov sami cestovali po oblasti a tajne zaznamenávali polohu ukrajinských jednotiek a obranných línií,“ uviedla SBU. Oboch podozrivých zadržali v mieste ich bydliska.

Podľa SBU odovzdávali ruskej strane informácie o tom, kde sú rozmiestnené armádne opevnenia či ukrajinské jednotky. V prípade usvedčenia im hrozí doživotné väzenie. AFP pripomína, že ukrajinská prokuratúra začala od začiatku vojny vyšetrovať už tisíce prípadov potenciálnej kolaborácie Ukrajincov s Rusmi.

11:40 Päť ukrajinských civilistov zahynulo a ďalších osem utrpelo zranenia počas uplynulého dňa v dôsledku ruských útokoch na Doneckú oblasť. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram šéf vojenskej administratívy oblasti Vadym Filaškin, informuje web Ukrajinská pravda.

V obci Udačne podľa Filaškina ruské útoky troch ľudí zabili a štyroch zranili, v dedine Očeretyne o život prišiel jeden civilista a jedna osoba zahynula v obci Kurachivka. „Rusi za uplynulých 24 hodín zaútočili na obce Doneckej oblasti desaťkrát. Z obcí na frontovej línii bolo evakuovaných celkovo 106 ľudí, vrátane 12 detí,“ konštatoval Filaškin.

11:27 Tým, že sa Rusko zmocnilo Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES), vzniká hrozba radiačnej katastrofy, vyhlásil v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Spravil tak v deň, keď si na Ukrajine pripomínajú 38. výročie jadrovej katastrofy v Černobyle.

Ruské sily obsadili ZAES na juhu Ukrajiny v prvých dňoch invázie začiatkom roka 2022. Obe strany konfliktu sa odvtedy pravidelne obviňujú z ohrozovania tejto najväčšej jadrovej elektrárne v Európe.

„Ruskí teroristi držia v zajatí záporožskú elektráreň už 785 dní,“ uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram. „Je na zodpovednosti celého sveta vyvíjať tlak na Rusko, aby zaistilo oslobodenie ZAES a jej návrat pod plnú kontrolu Ukrajiny, ako aj to, aby boli všetky ukrajinské jadrové zariadenia chránené pred ruskými útokmi,“ napísal.

„Je to jediný spôsob, ako zabrániť novým radiačným katastrofám, teda tomu, čo denne hrozí v dôsledku prítomnosti ruských okupantov v ZAES,“ dodal ukrajinský prezident.

Čítajte aj V štúdii o prípadnej jadrovej nehode na Ukrajine sa zmieňuje aj Slovensko

Zelenskyj sa takto vyjadril v rámci výročia havárie v černobyľskej jadrovej elektrárni ležiacej na severe Ukrajiny. Táto havária je považovaná za najhoršiu jadrovú katastrofu na svete. V jej dôsledku prišlo ku kontaminácii veľkej časti súčasného územia Ukrajiny, Bieloruska i Ruska. Radiácii bola vtedy vystavená aj veľká časť Európy.

„Havária v Černobyle ukazuje, ako rýchlo sa môžu objaviť smrteľné hrozby,“ uviedol Zelenskyj ešte v piatok.

11:20 Ruská plynárenská spoločnosť Gazprom na ruskom súde zažalovala tri stredoeurópske podniky, vrátane Západoslovenskej energetiky (ZSE), českej energetickej firmy ČEZ a rakúsku OMV. Informovala o tom dnes agentúra TASS, podľa ktorej to vyplýva zo súdnych spisov.

Čítajte viac Gazprom žaluje slovenskú firmu. Napadol aj českú a rakúsku firmu

10:47 Hlavnou ofenzívnou operáciou ruskej armády na Ukrajine, ktorá zároveň má najväčšiu šancu na úspech, je v súčasnosti postup na mesto Časiv Jar v Doneckej oblasti. Uviedol to americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Dobytie mesta Časiv Jar, ktoré leží približne desať kilometrov západne od Bachmutu, Rusi považujú za kľúčové pre ďalší postup k mestám Kosťantynivka, Kramatorsk a Sloviansk.

Prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno povedal, že Rusko sa pokúsi dobyť Časiv Jar do 9. mája. Moskva totiž vtedy oslavuje Deň víťazstva, čo je v Rusku silne militarizovaný sviatok pripomínajúci víťazstvo Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne.

Čítajte aj Oporný bod Doneckej oblasti - Časiv Jar. Rusom urýchli dobývanie mesta ukrajinský nedostatok munície

10:15 V okupovanej časti Chersonskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny zadržali dvoch ruských vojakov, ktorí sa priznali, že v dvoch dedinách, zavraždili troch ľudí, vrátane starostky obce Abrykosivka, napísal na svojom webe ruský denník Kommersant. Jeden z predpokladaných páchateľov je recidivista zo Sibíri, ktorý bol v Rusku predtým odsúdený aj za vraždu. Teraz mu hrozí doživotie, dodal denník.

Čítajte viac Dvaja ruskí vojaci sa priznali ku chladnokrvnej trojnásobnej vražde. Zabili starostku aj ich kolegu

10:00 Český minister zahraničia Jan Lipavský dnes bude v Budapešti rokovať so svojím maďarským náprotivkom Péterom Szijjártóom o vzájomných vzťahoch či o situácii na Ukrajine napadnutej Ruskom. Šéf českej diplomacie tiež vystúpi na univerzite Ludovika a stretne sa s budapeštianskym primátorom Gergelom Karácsonyom.

Česko a Maďarsko sa výrazne líšia v názoroch na príčiny ruskej agresie na Ukrajine i na formy pomoci, ktoré sú ochotné napadnutej krajine poskytovať. Kým Česká republika poskytuje aj vojenskú pomoc, Maďarsko takýto postoj nezdieľa.

9:55 Ruský vojenský súd odsúdil žiačku desiatej triedy, 17-ročnú Ljubov Lizunovovú na 3,5 roka väzenia. Devätnásťročný Alexander Snežkov dostal šesť rokov. Obaja boli odsúdení za nápis „Smrť režimu“, ktorý namaľovali na periférii sibírskeho mesta Čita, uviedol na svojom ruskojazyčnom webe server BBC News s odvolaním sa na ochrancu ľudských práv, ktorí proces sledovali.

Prokurátor požadoval pre Snežkova sedem rokov a pre Lizunovovú päť rokov v trestaneckej kolónii za to, že okrem spomínaného nápisu tiež informovali na sociálnych sieťach o „priamych protivojnových akciách“, najmä o podpaľovaní vojenských správ.

Čítajte aj Ruska chcela len mier, dostala sedem rokov väzby. Pri vypočúvaní nechýbala tyrania

Lizunovovú pred dvoma týždňami previedli z domáceho väzenia do vyšetrovacej väzby, pretože raz prišla domov s dvojhodinovým meškaním. Stala sa tak prvou maloletou školáčkou, ktorú zavreli do väzenskej väznice kvôli protivojnovým protestom.

Lizunovovú a Snežkova zatkli agenti tajnej služby FSB, nástupkyne sovietskej tajnej polície KGB, predvlani v októbri priamo v momente, keď pri garážach na okraji Čity maľovali nápis „Smrť režimu“. Keď sa ich agenti pýtali, kto nápis namaľoval, Snežkov odpovedal, že nevie – a vzhľadom na to, že pokladal agentov za obyčajných okoloidúcich, vymenil si s nimi aj pár nadávok, kým vytiahli legitimácie.

Čítajte aj Z kritikov vojny už nebudú v Rusku len väzni, ale aj nemajetní bezdomovci. Volodin: Zdochnú ako psy

9:47 Ukrajinský súd nariadil v piatok väzbu pre ministra poľnohospodárstva Mykolu Soľského v súvislosti s obvineniami z účasti na nelegálnom nadobudnutí štátnej pôdy v hodnote takmer siedmich miliónov eur.

Samotný Soľskyj obvinenia odmieta. K predmetnej udalosti malo dôjsť ešte medzi rokmi 2017 – 2021, teda predtým, než sa v marci 2022 stal ministrom poľnohospodárstva.

Sudca v prípade stanovil kauciu na 75,5 milióna ukrajinských hrivien (asi 1,8 milióna eur) s tým, že Soľskyj zostane vo väzbe do 24. júna. Prokuratúra na štvrtkovom pojednávaní uviedla, že za vznesené obvinenia hrozí ministrovi až 12 rokov väzenia.

Obvinený politik predložil vo štvrtok svoju rezignáciu, no technicky zostáva ministrom, až kým parlament jeho žiadosť neposúdi. Podľa agentúry Reuters je Soľskyj prvým známym ministrom za vlády prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý je podozrivý v korupčnom prípade.

Čítajte aj Zelenskyj umožňuje stíhať veľkých gaunerov. Ministra podozrievajú, že okradol štát o hektáre pôdy

8:42 Ukrajina stiahla z boja proti Rusku americké tanky Abrams M1A1. Urobila to aj preto, že tieto stroje mali problém s dronmi nepriateľa. Abramsy sa len s námahou vyhýbali tomu, aby ich odhalili a napadli. Pre agentúru AP to potvrdili americkí vojenskí predstavitelia.

Čítajte viac Americké tanky Abrams nestačia na ruské drony, Ukrajina ich stiahla z boja

8:30 Grécko nepošle na Ukrajinu ani systém protivzdušnej obrany Patriot, ani podobný ruský systém S-300, ktoré vlastní. Uviedol to grécky premiér Kyriakos Mitsotakis v rozhovore pre grécky spravodajský server iefimerida.gr. Potvrdil informáciu denníka Financial Times, že o to boli Gréci požiadaní. Vysvetlili sme, prečo to nemôžeme urobiť, uviedol Mitsotakis.

“Grécko podporovalo Ukrajinu rôznymi spôsobmi, materiálom na obranu. Od začiatku sme však hovorili, že nemôžeme poskytnúť zbraňové systémy, ktoré sú rozhodujúce pre naše schopnosti odstrašenia. Máme prebytočný materiál, ktorým môžeme podporiť Ukrajinu, aj sme to urobili a je to správna vec. Ak takýto materiál nájdeme, budeme v tom pokračovať. Systémy protivzdušnej obrany, o ktorých ste hovorili, sú však kritickými systémami na ochranu gréckeho vzdušného priestoru a Ukrajine nebudú poskytnuté," povedal grécky premiér.

V stredu šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak ubezpečil, že Ukrajina dostane ďalšie Patrioty. Reagoval tak podľa agentúry Unian na správy médií, že západní partneri vyvíjajú tlak na Grécko a Španielsko, aby sa podelili o svojich Patriotov. Grécky server Pronews vtedy napísal s odvolaním sa na vládne zdroje, že Atény sa chystajú Ukrajine odovzdať jednu a možno aj dve batérie Patriotov vo verzii PAC-3. Podľa servera malo Grécko na oplátku dostať bližšie nespresnené americké záruky voči tureckej hrozbe a finančnú kompenzáciu. Grécko vníma Turecko ako hlavné ohrozenie. Verzia PAC-3 je schopná zostreliť aj balistické rakety.

8:29 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 950 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 463 930, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o sedem tankov, 15 obrnených bojových vozidiel pechoty a 31 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 262 tankov, 13 957 obrnených bojových vozidiel pechoty a 11 867 delostre­leckých systémov.

8:22 Európa by podľa francúzskeho prezidenta mohla „zomrieť“, ak si nevybuduje robustnú obranu čeliac ruskej agresii na Ukrajine. Emmanuel Macron sa tak vyjadril počas prejavu na Sorbonne v Paríži, kde povedal ľuďom, aby boli ambicióznejší a mohli sa postaviť výzvam, ako sú vojna, tvrdá obchodná konkurencia, nedostatok energií, klimatická zmena a nárast autoritárstva.

„Naša dnešná Európa je smrteľná. Môže zomrieť a to závisí výlučne od našich rozhodnutí," povedal Macron. Následne vyzval ľudí, aby sa rozhodli už teraz, pretože „Európa je dnes medzi vojnou a mierom“.

Ruská vojna na Ukrajine je existenčná hrozba a Európa nie je dostatočne vyzbrojená na to, aby sa bránila pri „ konfrontácii s mocnosťou ako je Rusko, ktoré nemá zábrany, žiadne limity,“ povedal francúzsky prezident. Zdôraznil pritom, že Rusko nesmie vyhrať.

Macron tiež povedal, že Európa má teraz to „šťastie“, že sa administratíva amerického prezidenta Joea Bidena zaviazala podporovať Ukrajinu. V roku kľúčových volieb v Európe, v USA a inde vo svete sa však podpora môže roztrieštiť alebo úplne zmiznúť, dodal s tým, že „Európa sa musí stať schopnou brániť svoje záujmy so svojimi spojencami po boku, kedykoľvek budú chcieť, a v prípade potreby aj sama.“ Silné armády, európsky program rýchlej intervencie a sily, tanky, protiraketový štít a ďalšie zbrane vyrobené v Európe budú potrebovať podporu „spoločnej diplomatickej sily, ktorá bude hovoriť jedným hlasom a bude stavať mosty s Afrikou a Latinskou Amerikou,“ skonštatoval.

7:38 Bývalý britský minister obrany Ben Wallace vo štvrtok v rozhovore pre agentúru DPA varoval pred návrhmi, aby sa vojna na Ukrajine stala zamrznutým konfliktom.

Myšlienku „zmrazenia“ vojny na Ukrajine nedávno vyslovil vysokopostavený člen vládnucich sociálnych demokratov v Nemecku.

„V roku 2014 konflikt zmrazili a Ukrajina mala na frontovej línii medzi rokom 2014 a (ruskou vojenskou) inváziou 18.000 zavraždených vojakov,“ upozornil Wallace. „Rusko prezbrojí, nadobudne ďalšie vybavenie a spraví to, čo po roku 2014. A neskôr sa vráti,“ dodal.

Ako Wallace ďalej podotkol, „problém so zamrznutým konfliktom je, že ho musíte zaručiť“. Na to sa však ani Ukrajina už nenechá presvedčiť, pretože v minulosti sa pokúšali garantovať pomoc Kyjevu Británia, USA, Nemecko i Francúzsko. „Takže keby ste boli Ukrajinci, dôverovali by ste v tomto momente skutočne našim zárukám? A čo by ste dali Ukrajine, aby ste ju presvedčili, aby zmrazila konflikt? … Možno by povedali: ‚Dajte nám členstvo v NATO‘,“ upozornil bývalý britský minister obrany.

6:51 Spojené štáty sa v piatok chystajú oznámiť dlhodobú vojenskú pomoc pre Ukrajinu v hodnote šesť miliárd dolárov, ktorá má zahŕňať muníciu pre systémy protivzdušnej obrany. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním na nemenovaných amerických predstaviteľov, píše TASR.

Pomoc bude financovaná prostredníctvom Iniciatívy na podporu bezpečnosti Ukrajiny (USAI), priblížili predstavitelia, ktorí si želali ostať v anonymite. Na základe programu USAI obstaráva Pentagón vybavenie od obranného priemyslu či partnerov a nečerpá ho z vlastných zásob. Znamená to, že môže trvať niekoľko mesiacov alebo rokov, kým ukrajinská armáda dostane túto podporu.

Nový balík pomoci bude zahŕňať širokú škálu munície pre protivzdušnú obranu, napríklad pre systémy NASAMS a Patriot, ale aj pre salvový raketový systém HIMARS. Obsahovať by mala okrem iného aj bezpilotné lietadlá Switchblade a Puma.

6:25 V prvých dvoch mesiacoch tohto roka európske krajiny vyčlenili na pomoc Ukrajine napadnutej ruskou armádou celkovo približne šesť miliárd eur, takmer celá suma sa týka vojenského vybavenia. Uviedol to výskumný Kielský inštitút pre svetové hospodárstvo (IfW), ktorý sleduje podporu Kyjevu. Európska pomoc pritom v posledných mesiacoch podľa neho zďaleka nestačila na to, aby zaplnila medzeru, ktorá vznikla pre výpadok americkej podpory.

Nový balík pomoci Spojených štátov, ktorý cez víkend schválil Kongres, je preto kľúčový, ale vo zverejnených číslach zatiaľ nie je zahrnutý, napísal inštitút a poznamenal, že jeho zistenia zahŕňajú pomoc oznámenú k 29. februáru tohto roku. K tomuto dátumu od začiatku ruskej invázie podľa neho vyčlenili európski darcovia a Európska únia celkovo 89,9 miliardy eur na vojenskú, humanitárnu a finančnú podporu Ukrajiny. USA na ňu vydali 67 miliárd eur.

Od leta 2023 európske príspevky na pomoc Ukrajine trvalo prevyšovali tie od Spojených štátov, keďže Kongres – až do posledného víkendu – neschválil viac ako rok žiadnu novú pomoc Ukrajine, konštatoval Kielský inštitút pre svetové hospodárstvo. Zároveň upozornil, že nová európska pomoc Ukrajine v posledných mesiacoch nezaznamenala nárast.

„Európa zjavne nebola schopná zaplniť medzeru, ktorá vznikla v dôsledku slabnúcej americkej pomoci. Platí to najmä pre muníciu, pretože európsky obranný sektor buduje výrobné kapacity veľmi pomaly,“ uviedol Christoph Trebesch, ktorý vedie v IfW projekt mapujúci medzinárodnú pomoc Ukrajine. Nový americký balík pomoci podľa predbežného odhadu inštitútu obsahuje vojenskú pomoc pre Ukrajinu vo výške približne 23 miliárd eur.

„Je to veľmi potrebná podpora, ale vo veľkom meradle nezmení hru a poskytne iba dočasnú úľavu. Ak USA neschvália koncom roka 2024 alebo v roku 2025 žiadne ďalšie podporné balíčky, bude Ukrajina s veľkou pravdepodobnosťou čeliť rovnakému výpadku podpory aj v roku 2025,“ myslí si Trebesch.

Kielský inštitút pre svetové hospodárstvo dospel k záveru, že celková európska vojenská pomoc Kyjevu doteraz predstavuje 42 miliárd eur, a je teda porovnateľná s americkou, ktorá zodpovedá sume 43,1 miliardy eur. Spolu na tieto dva ekonomické bloky pripadá viac ako 95 percent všetkej vojenskej pomoci Ukrajine, ktorá predstavuje približne 88 miliárd eur, uviedol IfW.

Európa sa v posledných mesiacoch podľa Trebescha vyrovnala Spojeným štátom, pokiaľ ide o vojenskú pomoc Kyjevu. „Nedokázala však zaplniť veľkú medzeru po USA, najmä pokiaľ ide o muníciu,“ uviedol Trebesch. Muníciu do ťažkých zbraní podľa IfW doteraz poskytovali Ukrajine hlavne Spojené štáty, EÚ ju vybavuje predovšetkým systémami protivzdušnej obrany, húfnicami a bojovými vozidlami, ako sú tanky.