783. deň: Ukrajina zničila mocnú radarovú stanicu v Rusku. Poskytovala podporu útočiacim ruským bombardérom

Čítajte viac 782. deň: Rusi stratili vojenské veliteľstvo v Luhansku. Odpálili ho britské strely Storm Shadow

22:14 Agenti amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) vlani v decembri vypočúvali politika nemeckej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Maximiliana Kraha kvôli jeho kontaktom na Rusko. Informovali o tom dnes televízie ZDF a magazín Der Spiegel.

Stalo sa to, keď chcel Krah odletieť zo Spojených štátov. Výsluch sa týkal jeho kontaktov v Rusku a jeho chatovej konverzácie s niekdajším ukrajinským poslancom Olehom Vološynom, ktorého Ukrajina obvinila z vlastizrady. Tento politik figuruje na americkom sankčnom zozname kvôli snahám o destabilizáciu Ukrajiny.

Krah, ktorý vedie kandidátku AfD do európskych volieb, informácie o výsluchu potvrdil. „Na hranici sa ma pýtali, či poznám pána Vološyna, a ja som povedal, že áno,“ uviedol politik AfD. Išlo podľa neho o konverzáciu na chatu z roku 2020, keď v jednej zo správ Vološyn po anglicky napísal, že „sme vyriešili problém s našimi kompenzáciami za vaše technické výdavky, od mája budú opäť také ako pred februárom“.

Krah však podľa ZDF odmieta, že by nejaké takéto platby prijímal. „Nikdy som od pána Vološyna neprijal ani cent,“ povedal a tvrdí, že nevie, čo Vološyn vo svojej správe o kompenzáciách mal na mysli.

ZDF uvádza, že Krah a Vološyn sú dlhoroční priatelia. Krah napríklad išiel v roku 2021 na oslavu Vološynových narodenín do Kyjeva, v septembri 2019 sa stretli na plese v Petrohrade.

Vološyn, ktorý má podľa ukrajinských médií ruské občianstvo, bol od roku 2019 poslancom za ukrajinskú proruskú stranu Opozičná platforma – Za život a podľa informácií médií krátko pred ruským vpádom na Ukrajinu v roku 2022 ušiel pravdepodobne do Bieloruska. Šéfom strany býval Viktor Medvedčuk, podnikateľ a dlhodobý priateľ ruského prezidenta Vladimira Putina. Medveďčuk údajne stál za internetovým portálom Voice of Europe šíriacim protiukrajinskú propagandu.

20:21 Ruská armáda v utorok zaútočila navádzanou bombou na mesto Zoločiv v Charkovskej oblasti, pričom zasiahla budovu pošty. Pri útoku utrpeli zranenia dvaja civilisti, a to 50-ročný muž a 57-ročná žena. Ukrajinská polícia začala trestné stíhanie pre porušenie zákonov a vojnových zvykov. Oznámil to na komunikačnej platforme Telegram šéf vojenskej administratívy Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov, informuje web Ukrajinská pravda.

18:50 Slovensko sa pripojilo k iniciatíve českej vlády na nákup munície pre Ukrajinu. Informovalo o tom občianske združenie Mier Ukrajine a spresnilo, že česká vláda odštartovala celosvetovú iniciatívu na nákup munície, ktorú potrebuje Ukrajina.

Čítajte viac Slovensko sa zbierkou pripojilo k iniciatíve českej vlády na nákup munície pre Ukrajinu

18:30 Vďaka českej iniciatíve na nákup munície pre Ukrajinu sa už podarilo zohnať 500 000 kusov delostreleckej munície a nie je dôvod, prečo by to do roka nemohol byť ďalší milión. V konzervatívnom americkom think tanku, Hudsonskom inštitúte, to povedal český premiér Petr Fiala, ktorý je na dvojdňovej návšteve USA.

„Som rád, že v tejto chvíli sa k našej iniciatíve pripojilo už asi dvadsať krajín – od Kanady, Nemecka a Holandska až po Poľsko. Vďaka nim môžeme teraz poskytnúť 500 000 kusov delostreleckej munície,“ uviedol český premiér. „Neexistuje žiadny dôvod, prečo by sme v nasledujúcich 12 mesiacoch nemohli dodať ďalší milión kusov,“ doplnil.

Muničnú iniciatívu predseda českej vlády opísal ako snahu zabezpečiť nákup munície z tretích krajín, kým jej nebudú dostatok vyrábať štáty na Západe. „Máme know-how, kontakty a skúsenosti,“ poznamenal Fiala. Českú republiku premiér označil za schopného a spoľahlivého spojenca s vyvinutým obranným priemyslom a dobrými obchodnými kontaktmi po celom svete. Pripomenul tiež československé zbrojné dodávky mladému izraelskému štátu v roku 1948.

18:00 Ukrajina v utorok oznámila, že identifikovala takmer 37 000 ľudí vrátane vojenského personálu, ktorí sú od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 vedení ako nezvestní. Kyjev zároveň varoval, že skutočné číslo môže byť „oveľa vyššie“.

Určiť presné číslo nezvestných osôb je ťažké, keďže ruské jednotky stále okupujú približne pätinu územia Ukrajiny a žiadna zo strán pravidelne nezverejňuje údaje o obetiach v radoch armády.

„Takmer 37 000 ľudí sa považuje za nezvestných – deti, civilisti i členovia armády. Tieto čísla môžu byť oveľa vyššie,“ upozornil ukrajinský ombudsman pre ľudské práva Dmytro Lubinec.

Ako dodal, Ukrajina a Červený kríž identifikovali zhruba 1 700 ľudí „nelegálne zadržiavaných“ Ruskom, ktoré obviňuje z únosov civilistov už od roku 2014, keď vypukla vojna s Moskvou podporovanými separatistami na východe Ukrajiny. Ľudskoprávne skupiny obviňujú Rusko z únosov detí z okupovaných oblastí. Kremeľ tieto obvinenia odmieta, pripomína AFP.

17:55 Poľsko by malo spolupracovať s ďalšími krajinami na európskej iniciatíve protivzdušnej obrany European Sky Shield Initiative (ESSI), povedal podľa onet.pl po rokovaní poľskej proeurópskej vlády premiér Donald Tusk. Projekt sa však nepozdáva konzervatívnemu prezidentovi Andrzejovi Dudovi. Povedal, že ide o nemecký obchodný projekt.

„Poľsko by malo byť časťou mnohých systémov, z ktorých by mohla vzniknúť železná kupola nad poľským nebom,“ povedal Tusk s odvolaním sa na izraelský systém protivzdušnej obrany. „Budeme spolupracovať v rámci iniciatívy European Sky Shield. Neprekáža mi, že iniciátorom tohto systému bolo Nemecko, sú tam tiež izraelské súčasti,“ uviedol. Dodal, že Poľsko bude vo veci protivzdušnej obrany spolupracovať s Britániou a bude rozvíjať svoj systém protivzdušnej obrany Pilica-Narew-Wisla. „Kľúčová zostane samozrejme spolupráca so Spojenými štátmi,“ poznamenal Tusk.

Podľa Dudu Poľsko zatiaľ o zapojení do European Sky Shield Initiative neuvažovalo, pretože realizuje vlastný projekt protivzdušnej obrany v spolupráci s USA, Britániou a so zapojením svojho obranného priemyslu. „Systém protivzdušnej obrany budujeme primárne okolo (amerického) systému Patriot,“ povedal Duda. Dodal, že je pre neho „nepredstaviteľné, že by sme od tohto projektu budovaného starostlivo celé roky mali upustiť“.

16:40 Francúzsko pozve Rusko, aby si 6. júna pripomenulo 80. výročie vylodenia spojencov v Normandii, ktoré otvorilo druhý front v druhej svetovej vojne.

Čítajte viac Na oslavy vylodenia spojencov do Normandie pozvali Rusko, nie však Putina

Tá uviedla, že ruskí predstavitelia budú prítomní v Normandii začiatkom júna, ak Moskva prijme pozvanie Paríža. Rozhlasová stanica Europe 1 tiež poznamenala, že pozvánka bude zaslaná ruským diplomatickým zástupcom vo Francúzsku.

Zatiaľ nie je jasné, kto bude v tomto prípade zastupovať Rusko, keďže Medzinárodný trestný súd vydal zatykač na šéfa Kremľa Vladimira Putina. Sovietsky zväz v roku 1944 priamo neparticipoval na vylodení spojencov v rámci protihitlerovskej koalície v Normandii.

Čítajte aj Putina stíha 'ľudový súd' v Haagu za zločin agresie voči Ukrajine

16:21 Po viac ako ročnej prestávke spolu dnes hovorili šéfovia armád dvoch najsilnejších svetových ekonomík, teda Spojených štátov a Číny. Americký minister obrany Lloyd Austin a jeho čínsky náprotivok Tung Ťün absolvovali videohovor, ktorého témou boli podľa Pentagonu „regionálne a svetové bezpečnostné otázky“.

Rokovania prišli v čase, keď sa USA a Čína rozchádzajú v pohľade na mnohé geopolitické otázky od vojny na Ukrajine po budúcnosť Taiwanu a súperia o vplyv v juhovýchodnej Á­zii.

Médiá hovor spájajú so snahou oboch veľmocí zlepšovať komunikáciu medzi svojimi ozbrojenými silami. Impulz na obnovenie rozhovorov na vysokej vojenskej úrovni vzišiel z novembrového stretnutia prezidentov Joea Bidena a Si Ťin-pchinga v San Francisku. Krátko po ňom na diaľku rokovali tiež najvyššie postavení dôstojníci dvoch krajín.

Čítajte aj Čína sa po stretnutí Bidena a Kišidu sťažuje, vraj ju očierňovali

16:00 Francúzsko je pred európskymi voľbami „zaplavené propagandou a dezinformáciami“, upozornil v utorok jeho minister pre európske záležitosti Jean-Noël Barrot. Počas samitu Tech & AI spravodajského média Politico povedal, že francúzske bezpečnostné orgány čelia vlnám dezinformácií a tradičné médiá a webstránky ministerstiev podvodom, ktoré v ich mene presviedčajú ľudí, aby verili dezinformáciám. Sociálne siete zažívajú intenzívnejšiu aktivitu falošných účtov.

„Za posledných šesť týždňov (neexistoval) jediný týždeň bez koordinovanej dezinformačnej kampane zasahujúcej Francúzsko," skonštatoval minister.

Francúzsky orgán pre dohľad nad zahraničnými dezinformáciami Viginium vo februári informoval, že zaznamenal plánovanú dezinformačnú kampaň vo Francúzsku, Nemecku a Poľsku súvisiacu s druhým výročím ruskej invázie na Ukrajinu a júnovými voľbami do Európskeho parlamentu.

V marci zase české úrady uvalili sankcie na web Voice of Europe, ktorý je podľa Prahy súčasťou proruskej ovplyvňovacej kampane, a jej dvoch predstaviteľov. Spoločnosti ako Meta a Google stiahli v ostatných týždňoch kanály Voice of Europe, ale ten je stále aktívny na platformách X a Telegram a pred pár dňami sa mu podarilo spojazdniť aj webstránku.

Čítajte aj Rusko sa snaží ovplyvniť eurovoľby: Bruselské tajné služby odhalili ich cieľ

15:55 Rozdielne názory na zahraničnú politiku medzi niektorými českými a slovenskými politikmi by podľa českého prezidenta Petra Pavla nemali narúšať vzťahy medzi občanmi oboch krajín. Povedal to v utorok počas návštevy Zlínskeho kraja, ktorý so Slovenskom susedí.

Čítajte viac Pavel: Názory na zahraničnú politiku by nemali narúšať vzťahy Čechov a Slovákov

15:40 Súd v Moskve vyhovel žiadosti vyšetrovateľov a v neprítomnosti nariadil vziať do väzby známeho ruského novinára Michaila Zygara, ktorý je stíhaný v prípade šírenia ‚dezinformácií‘ o ruskej armáde.

Ak by sa Zygar vrátil do Ruska, môže byť zadržaný priamo na letisku a prevezený do vyšetrovacej väzby. Súdom nariadené dva mesiace väzby sa budú počítať od jeho vydania na ruské územie alebo od jeho zadržania.

Za šírenie ‚dezinformácií‘ o ruskej armáde mu hrozí do desať rokov väzenia. S odvolaním sa na ruskú tlačovú agentúru TASS o tom v utorok informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) monitorovaná agentúrou TASR.

Zygar sa aj mimo Ruska stal známym vďaka svojmu bestselleru Všetci mocní Kremľa. V najnovšej knihe, ktorá vyšla v slovenskom preklade pod názvom Vojna a trest, sa zamýšľa nad koreňmi ruskej nenávisti voči Ukrajine.

Čítajte aj Odtrhnutý od reality? Putin počas vzbury Prigožina flámoval, tvrdí ruský novinár v exile

15:35 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal nový zákon o mobilizácii, oznámili tlačové agentúry s odvolaním sa na parlamentný web. Pre mnohých kontroverzná norma má posilniť armádu, čeliacu už viac ako dva roky ruskej agresii.

Zákon vstúpi do platnosti mesiac po oficiálnom zverejnení. Zaväzuje mužov podliehajúcich brannej povinnosti, aby aktualizovali svoje údaje u vojenských úradov, zvyšuje platy dobrovoľníkom a sprísňuje tresty za vyhýbanie sa povolaniu do armády, poznamenala agentúra Reuters.

Parlament prijal zákon meniaci pravidlá mobilizácie pred piatimi dňami. V deň hlasovania ukrajinský generál Jurij Sodol poslancov varoval, že armáde chýbajú ľudia a Rusko má na niektorých miestach frontu výraznú početnú prevahu. „Nepriateľ má nad nami sedem – až desaťnásobnú prevahu, chýbajú nám ľudia,“ povedal generál.

Z návrhu zákona bola nakoniec vypustená časť týkajúca sa demobilizácie, teda odchodu dlhšie slúžiacich vojakov z armády. Demobilizáciu má riešiť iná právna norma.

Hlavnou úlohou novinky je podľa portálu BBC News podchytiť všetkých mužov podliehajúcich brannej povinnosti a aktualizovať ich údaje, čo má úradom zjednodušiť povolávanie do armády. Občania majú za povinnosť sa sami obrátiť na úrady, aby získali vojenské dokumenty, zástupcovia vojenských správ ich už nebudú musieť „loviť“ a „odchytávať“ na uliciach, ako sa doteraz niekedy stávalo.

Čítajte aj Do boja proti Rusom vyrazia už aj ukrajinskí väzni. Prečo tiež nepošlú na front cirkusantov?

15:10 Bol to ruský útok, pri ktorom Ukrajincom vznikli veľké škody. Keď minulý štvrtok Putinove rakety zasiahli svoj cieľ, poničili najväčšiu tepelnú elektráreň v Kyjevskej oblasti. Prezident Volodymyr Zelenskyj teraz pripomenul túto skazu, aby poukázal na to, že jeho spojenci musia urobiť viac pre ochranu neba nad Ukrajinou.

Čítajte viac Chýbali rakety, zničili elektráreň. Zelenskyj sa hnevá, že Ukrajine chýba ochrana, akú dostal Izrael

14:43 Nemecký kancelár Olaf Scholz v utorok uviedol, že sa s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom dohodli na podpore mierovej konferencie o Ukrajine, ktorá sa uskutoční vo Švajčiarsku – pravdepodobne bez účasti Ruska.

„Čína a Nemecko majú v úmysle intenzívne a pozitívne koordinovať podporu organizácie konferencie na vysokej úrovni vo Švajčiarsku a budúcich medzinárodných mierových konferencií,“ napísal Scholz na sieti X po stretnutí s čínskym prezidentom v Pekingu.

Čínsky líder predtým v utorok povedal, že Peking by podporil medzinárodnú mierovú konferenciu, ale Rusko a Ukrajina by ju museli akceptovať.

Konferencia sa bude konať 15. až 16. júna v stredisku Bürgenstock na brehu Vierwaldstattského jazera. Očakáva sa účasť najvyšších vládnych predstaviteľov z desiatok krajín. Rokovať by mali o pláne, ktorý v uplynulých mesiacoch vypracovali ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis.

14:15 Pôvodne sa mali šéfovia štátu a vlád Európskej únie na svojom mimoriadnom summite, ktorý začne v stredu v Bruseli, zaoberať iba konkurencieschop­nosťou EÚ a vzťahmi s Tureckom, množstvo tém ale vzhľadom na dianie vo svete začalo postupne narastať. Únioví lídri sa tak budú počas dvojdňového rokovania zaoberať aj situáciou na Ukrajine, nedávnym iránskym útokom proti Izraelu a budú tiež debatovať o ruskom zasahovaní do diania v EÚ. Česko bude na rokovaní zastupovať premiér Petr Fiala.

Prvý deň summitu začne v stredu až pracovnou večerou, ešte pred ňou sú štátnici pozvaní na recepciu k belgickému kráľovi Philippovi. Pri večeri by sa mali preberať všetky témy týkajúce sa vonkajších vzťahov. Ako vyplýva z návrhov záverov schôdzky, európski lídri opäť vyjadria pevnú podporu Kyjevu a ostro odsúdia pokračujúce ruské letecké a raketové útoky, ktoré v posledných dňoch zasiahli najmä energetickú infraštruktúru. „Európska rada zdôrazňuje potrebu poskytnúť Ukrajine urýchlene protivzdušnú obranu a urýchliť a zintenzívniť dodávky všetkej nevyhnutnej vojenskej pomoci, vrátane delostreleckej munície,“ píše sa v poslednej verzii záverov, ktorú má ČTK k dispozícii.

Práve Česko, spoločne s Holandskom a Dánskom, boli podľa informácií ČTK krajiny, ktoré presadili, aby bola Ukrajina v záveroch opäť spomenutá. Dánsko a Holandsko sú tiež krajiny, s ktorými ČR najviac spolupracuje a rokuje, pokiaľ ide o českú iniciatívu zameranú na nákup munície pre Ukrajinu v krajinách mimo EÚ.

Čítajte aj Ako Česko práve zastavilo Putina a zachránilo Ukrajinu, vyzdvihuje zahraničie

14:05 Kremeľ dnes podľa agentúry Reuters reagoval chladne na volanie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona po prímerí vo vojenských konfliktoch vo svete počas nadchádzajúcich olympijských hier. Ukrajina, ktorá sa už vyše dva roky bráni rozsiahlej ruskej agresii, by tejto iniciatívy podľa hovorcu ruského prezidenta Dmitrija Peskova mohla využiť ako príležitosť na preskupenie a vyzbrojenie. Kyjev sa nevyjadril. Šéf Elyzejského paláca o deň skôr uviedol, že sa bude usilovať o dosiahnutie pokoja zbraní vo svetových konfliktoch počas olympiády, ktorú bude tento rok v lete hostiť Francúzsko.

Myšlienka olympijského prímeria siaha do starovekého Grécka, keď sa bojujúci vládcovia dohovárali na zložení zbraní počas hier, aby športovci a diváci mohli bezpečne cestovať do a z hostiteľskej krajiny, napísala francúzska stanica RFI na svojom webe. Dočasnému prímeriu počas antických olympijských hier sa hovorilo ekecheiria (doslova: zdržanie sa rúk od zbraní) a v čase športového klání boli zakázané všetky vojny a iné násilné činy. Tohtoročné olympijské hry sú naplánované od 26. júla do 11. augusta.

„Urobíme všetko pre to, aby sme mali olympijské prímerie, budeme na tom pracovať,“ povedal Macron v pondelok v rozhovore pre stanicu BFM. Francúzsky prezident pritom hovoril o súčasnej vojne medzi Ruskom a Ukrajinou, medzi Izraelom a palestínskym radikálnym hnutím Hamas v Pásme Gazy alebo o konflikte v Sudáne. Zapojiť chce do snahy tiež čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý má Paríž navštíviť v máji.

Hovorca Kremľa Peskov dnes podľa ruskej štátnej agentúry TASS tvrdil, že Kyjev „spravidla využíva takéto nápady a iniciatívy pre pokusy sa preskupovať, prezbrojovať a podobne“. Konkrétny prípad, keď sa tak Ukrajina mala správať, nespomenul, upozornil Reuters. „To samozrejme značne komplikuje proces zvažovania takýchto iniciatív,“ uviedol ďalej Peskov a dodal, že zatiaľ nikto oficiálny návrh na prímerie počas olympiády nepredložil. Hovorca Kremľa zároveň nezašiel tak ďaleko, aby olympijské prímerie úplne vylúčil, píše Reuters.

Čítajte aj Putin je naklonený prímeriu na Ukrajine počas olympijských hier v Paríži

13:35 Ukrajina nedokázala ubrániť Trypilskú tepelnú elektráreň, ktorá vyrábala prúd pre Kyjev, pretože ukrajinskej obrane došli rakety určené na ochranu zariadenia. V rozhovore s americkou stanicou PBS to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Upozornil tiež, že ukrajinská armáda má k dispozícii nepomerne menej delostreleckých granátov ako ruské sily. Nepomer v počte ukrajinských a ruských lietadiel je podľa neho až jedna ku tridsiatke. Zelenskyj v tejto súvislosti opätovne zdôraznil, že Ukrajina sa nezaobíde bez ďalšej americkej pomoci a jej poskytnutím podmienil víťazstvo Ukrajiny vo vojne s Ruskom.

Rusko podľa Zelenského vypálilo na Trypilskú elektráreň 11 rakiet. Sedem z nich sa ukrajinskej obrane podarilo zostreliť, potom jej ale rakety protivzdušnej obrany došli. „Štyri (rakety) Trypilskú zničili. Prečo? Lebo sme mali nula rakiet. Došli nám všetky rakety, ktoré Trypilskú chránili,“ povedal v rozhovore Zelenskyj.

Foto: Twitter / @saintjavelin

Tepelná elektráreň, Kyjev, vojna na Ukrajine, ruské bombardovanie Ruské rakety pri nočnom útoku 11. apríla úplne zničili Trypilskú tepelnú elektráreň, ktorá sa nachádza asi 45 kilometrov južne od Kyjeva.

13:33 Rusko proti Ukrajine plnohodnotne bojuje už vyše dvoch rokoch a vojna sa dostáva do tretieho. Front na Ukrajine formujú tri dôležité charakteristiky, píše magazín Forbes.

Čítajte viac Rusku sa kráti čas: Rezervy im dôjdu za jeden rok, pokiaľ bude mať Ukrajina čím strieľať

13:28 Ukrajinským silám sa podarilo zničiť výkonnú radarovú stanicu na západe Ruska, ktorá monitorovala oblohu nad Ukrajinou a mala dosah 700 kilometrov do ukrajinského vnútrozemia, oznámila viacerým ukrajinským médiám anonymne ukrajinská tajná služba SBU. Podľa nemenovaného zdroja z rozviedky išlo o stanicu Niebo-u, ktorá stojí zhruba 100 miliónov dolárov (asi 2,4 miliardy korún). Podobné tvrdenia nemožno priamo nezávisle overiť.

Stanica podľa SBU okrem iného poskytovala podporu ruským bombardérom, ktoré útočia na Ukrajinu pomocou riadených leteckých bômb. Stanica tiež sledovala ukrajinské prostriedky. „Vďaka zničeniu tejto radarovej stanice bude mať nepriateľ menej možností odhaľovať vzdušné ciele pozdĺž severnej hranice Ukrajiny,“ citovala agentúra Unian zdroj z rozviedky.

Podľa SBU sa Ukrajine už skôr podarilo zničiť jednu takúto radarovú stanicu v ruskej Belgorodskej oblasti.

13:08 Americká Snemovňa reprezentantov bude tento týždeň prerokúvať uvoľnenie peňazí na pomoc Izraelu a Ukrajine ako samostatné zákony. Predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson, ktorého strana má len veľmi tesnú väčšinu, odmieta nechať komoru hlasovať o balíku zahraničnej pomoci v objeme 95 miliárd dolárov, ktorý už prešiel Senátom. Výdavkový súbor zahŕňa 14 miliárd určených na pomoc Izraelu, približne 61 miliárd pre Ukrajinu, deväť miliárd na humanitárnu pomoc a peniaze pre ázijských partnerov USA.

„Či Kongres túto pomoc po všetkom, čo sa stalo, rozdelí… tak to znamená, že je to otázka volieb v Spojených štátoch,“ komentoval vývoj ukrajinský prezident. „Je to číra politika. Nikoho nezaujíma, koľko ľudí každý deň na Ukrajine zomiera. Zaujíma ich len ich popularita… Zabúdajú, že mŕtvych ľudí popularita nezaujíma,“ povedal Zelenskyj v rozhovore s televíziou PBS, ktorý bol zrejme nahratý ešte pred Johnsonovým oznámením.

Americký prezident Joe Biden výdavkový balík navrhol už v októbri v nadväznosti na teroristický útok hnutia Hamas na južný Izrael, zároveň chcel predísť vyčerpaniu dostupných peňazí na vyzbrojovanie Kyjeva. Odvtedy neustále žiada zákonodarcov, aby opatrenia čo najrýchlejšie odsúhlasili, čo zopakoval tiež pri pondelkovej schôdzke v Bielom dome s českým premiérom Petrom Fialou. Ten má dnes na programe rokovania v Kongrese a stretnúť sa chce tiež s Johnsonom.

12:15 Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) zadržala v utorok muža podozrivého zo zosnovania útoku na bývalého pracovníka Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU), ktorý krátko pred začiatkom ruskej invázie prebehol do Ruska.

Vasyľ Prozorov žije v Moskve od roku 2019, pričom ako dôvod svojho presídlenia uviedol ideologické rozdiely. Minulý týždeň bol zranený pri bombovom útoku na jeho vozidlo neďaleko Moskvy.

12:00 Peking sa nezúčastňuje na vojne Ruska proti Ukrajine, vyhlásil v utorok čínsky prezident Si Ťin-pching počas rozhovorov s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. TASR informuje na základe agentúry DPA.

Čína nie je stranou ani účastníkom ukrajinskej krízy, uviedol Si Ťin-pching a dodal, že Peking vždy „podporoval mierové rokovania svojim vlastným spôsobom“.

Čína by podporila aj medzinárodnú mierovú konferenciu, ale Rusko a Ukrajina by ju museli akceptovať, povedal čínsky líder. Moskva zatiaľ odmietla pozvanie na konferenciu o mieri na Ukrajine, ktorá sa má konať v júni vo Švajčiarsku. Čína účasť na tejto konferencii zatiaľ nepotvrdila.

Čítajte aj 777. deň: Švajčiarsko štartuje mierový proces medzi Ukrajinou a Ruskom, Moskva odmieta prísť

Peking je blízkym spojencom Moskvy. Neustále sa objavujú obvinenia, že čínske spoločnosti dodávajú Rusku takzvaný tovar dvojakého použitia, ktorý sa môže používať na civilné aj vojenské účely.

Nemecký kancelár sa stretol s čínskym prezidentom v posledný deň trojdňovej cesty do Pekingu. V utorok vyjadril presvedčenie, že Berlín a Peking by mohli pomôcť dosiahnuť „spravodlivý mier“ na Ukrajine.

11:50 Na súd v Argentíne sa obrátil Ukrajinec, ktorý viní Rusov z jeho mučenia počas okupácie ukrajinských území. Informovala o tom dnes agentúra Reuters, podľa ktorej muž využil takzvanú univerzálnu jurisdikciu, ktorá umožňuje stíhať páchateľov obzvlášť závažných zločinov bez ohľadu na to, kto a kde ich spáchal. Argentína už v minulosti otvorila prípady týkajúce sa Španielska, Jemenu alebo Barmy.

Na federálny súd v Buenos Aires sa v pondelok obrátili mužovi advokáti a zástupcovia ukrajinskej mimovládnej organizácie The Reckoning Project, ktorá sa zaoberá vyšetrovaním možných vojnových zločinov. Ukrajinec viní niekoľko ľudí z toho, že ho v roku 2022 počas ruskej okupácie mučili a nezákonne zadržiavali, obviňuje pritom správcu detenčného zariadenia na juhu Ukrajiny aj svojho nadriadeného v práci, ktorý podľa neho týranie umožnil.

Čítajte aj Bývalý vagnerovec bude svedčiť v Haagu. Bol svedkom krvilačných vojnových zločinov aj operácií v roku 2014

„Zadržali ma v práci. Potom ma mučili. Použili elektrické šoky,“ povedal agentúre Reuters v argentínskej metropole. „Bolo to neuveriteľne bolestivé, stratil som vedomie. Mal som šťastie, že som prežil. Mnoho ľudí tam stále ešte je,“ dodal muž, ktorý si neželal zverejniť svoje meno pre obavy o rodinu, ktorá zostáva v Ruskom okupovanej časti Ukrajiny.

V samotnej žalobe sa podľa Reuters uvádza, že väzni priložili k uchu a prstu muža elektrické drôty, načo jeho telom prešiel elektrický šok. Zadržiavali ho v cele s veľkosťou desať metrov štvorcových spoločne s 12 až 20 ľuďmi, píše sa ďalej v texte. Žaloba obsahuje aj údajné svedectvá ďalších ľudí zadržaných v rovnakom zariadení a zistenia odborníkov OSN o podobných praktikách mučenia v zadržiavacích centrách v okupovaných oblastiach.

Podľa advokáta Ibrahima Olabiho muža vypočúvali a mučili okolo 20 dní, kým ho prepustili bez obvinenia a jemu sa podarilo utiecť na neokupované ukrajinské územie.

Čítajte aj Mučiarne v ukrajinskom Chersone podľa vyšetrovateľov financovalo Rusko

10:50 Dánsko vyčlení 300 miliónov dánskych korún na stimuly pre dánske firmy, aby investovali do projektov na Ukrajine. Oznámil to dánsky minister priemyslu, podnikania a finančných záležitostí Morten Bødskov, informuje spravodajský web Kyiv Independent.

„Dodatočnými finančnými prostriedkami v rámci Dánsko-ukrajinského fondu opätovne zdôrazňujeme, že Dánsko podporuje neúnavný boj Ukrajiny za slobodu,“ povedal Bødskov na Ukrajinskom investičnom fóre v Dánsku.

10:45 Stíhačky F-16, ktoré posielajú Nóri na Ukrajinu, pomôžu obrancom zasiahnuť hlbšie v ruskom tyle. Vyhlásil to nórsky minister zahraničia Espen Barth Eide na brífingu so šéfom ukrajinskej diplomacie Dmytrom Kulebou v Kyjeve. Informuje portál iDNES.cz

„Aj preto sme radi, že sa zúčastňujeme na programe stíhačiek F-16, v rámci ktorého prevezieme modernizované F-16, a v dobrom stave, spolu s Dánmi a Holanďanmi,“ povedal nórsky minister podľa agentúry Ukrinform.

Nevylúčil, že pre hlbšie údery ukrajinskej armády budú poskytnuté ďalšie prostriedky. Napriek niektorým pochybnostiam, že stroje vlastne Kyjevu v modernej vojne až tak nepomôžu, vyjadril Eide presvedčenie, že stíhačky F-16 na bojisku budú výrazným posunom ukrajinských bojových schopností.

Nórsko sa v rámci koalície stíhačiek pripravuje dodať Ukrajine 22 stíhačiek F-16, z ktorých 12 je v prevádzkyschopnom stave. Podľa denníka Nettavisen Nórsko dostalo od Spojených štátov povolenie poslať na Ukrajinu stíhačky F-16, ako aj motory, pomocný materiál, simulátory, náhradné dielce a ďalšie súvisiace vybavenie. Avšak nie všetkých 22 stíhačiek je plne funkčných, niektoré sa pravdepodobne použijú na náhradné dielce.

10:16 Americký prezident Joe Biden hostil v Bielom dome českého premiéra Petra Fialu. Pri tejto príležitosti vyzval Snemovňu reprezentantov, aby urýchlene prijala návrh zákona o dodatočnom financovaní pomoci Ukrajine a Izraelu. „Ako si Česká republika pamätá, Rusko sa nezastaví na Ukrajine,“ vyhlásil šéf Bieleho domu, ktorý sa usiluje zdôrazniť podporu Ukrajiny z iných krajín. Česko začalo medzinárodnú iniciatívu na kúpu delostreleckej munície pre ukrajinské sily.

Fiala pochválil vodcovský prístup Bidena v pomoci Ukrajine a poznamenal, že aj Česko tiež pre to robí maximum. „V roku 1968 som videl ruské tanky v uliciach môjho mesta a už to nechcem vidieť,“ vyjadril sa predseda českej vlády.

Biden tiež nazval Česko „skvelým spojencom“ v Severoatlantickej aliancii (NATO). Fiala zase povedal, že rozhodnutie kúpiť od USA stíhačky F-35 posilní medzi krajinami spoluprácu a bezpečnosť.

10:15 Ukrajinské schopnosti odrážať intenzívne ruské útočné operácie na východe Ukrajiny sa zhoršili a zrejme sa budú naďalej v blízkej budúcnosti zhoršovať, ak budú trvať prieťahy s americkou vojenskou pomocou, uviedol vo svojej pravidelnej analýze situácie na Ukrajine americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Čítajte viac Ukrajina má ťažkosti na východe krajiny, nedostatok munície je závažný

9:25 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken využil v pondelok Čiernomorskú bezpečnostnú konferenciu na to, aby ubezpečil štáty hraničiace s Čiernym morom, že sa môžu spoľahnúť na podporu Spojených štátov amerických. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Bezpečnostná konferencia sa konala druhýkrát, tentoraz v hlavnom meste Bulharska Sofii. Blinken sa na nej zúčastnil cez videohovor, počas svojho príhovoru krajinám prisľúbil bezpečnostnú, ekonomickú a politickú podporu a vyzdvihol dôležitosť mieru v regióne.

„(Ruský prezident Vladimir) Putin si myslel, že susedné štáty Ukrajiny sa rozhádajú, ale mýlil sa,“ vyjadril sa Blinken a dodal, že USA budú pokračovať v podporovaní Ukrajiny.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba taktiež prostredníctvom videohovoru spojencom Ukrajiny povedal, že Kyjev potrebuje základnú vojenskú podporu vrátane munície, delostrelectva a systémov protivzdušnej obrany, aby sa lepšie dokázal brániť proti ruskej invázií.

Kuleba uviedol, že podpora ukrajinskej protivzdušnej obrany zároveň posilní regionálnu a globálnu stabilitu, keďže ochráni štáty susediace s Ukrajinou a celý čiernomorský región pred ruskými vzdušnými útokmi. Dodal, že jediný jazyk, ktorému Moskva rozumie a ktorý rešpektuje, je „sila“.

8:41 Berlín a Peking by mohli pomôcť dosiahnuť „spravodlivý mier“ na Ukrajine. V utorok v čínskom hlavnom meste to počas stretnutia s prezidentom Si Ťin-pchingom povedal nemecký kancelár Olaf Scholz, píšu agentúry AFP a Reuters.

Scholz dodal, že od jeho poslednej návštevy Číny „medzi našimi vládami prebieha intenzívna výmena názorov“. Hoci Čína tvrdí, že v konflikte na Ukrajine je neutrálnou stranou, bola kritizovaná za to, že odmietla odsúdiť Moskvu za jej ofenzívu.

Nemecký kancelár sa dotkol aj iných oblastí, v ktorých by mohli obe krajiny spolupracovať, vrátane zmeny klímy. „Len spoločnou prácou budeme schopní nájsť riešenia na zastavenie zmeny klímy a sociálne spravodlivú transformáciu zelenej energie,“ uviedol.

Čínsky prezident Si Ťin-pching v utorok povedal, že obojstranné vzťahy s Nemeckom sa budú naďalej stabilne rozvíjať, ak sa budú obe strany navzájom rešpektovať a hľadať „spoločnú reč“.

7:33 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 920 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 455 340, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, 13 obrnených bojových vozidiel pechoty a 16 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjiva celkovo stratilo už 7 189 tankov, 13 809 obrnených bojových vozidiel pechoty a 11 609 delostre­leckých systémov.

6:38 Ukrajinskí predstavitelia naďalej varujú, že bezpečnostná pomoc USA je životne dôležitá pre schopnosť ukrajinských síl brániť sa proti súčasným a budúcim ruským útočným operáciám, ktoré sa podľa predpokladov začnú koncom jari a leta, píše americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Šéf vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov uviedol, že ukrajinské sily sa pripravujú na odrazenie budúcej veľkej ruskej ofenzívy, ktorá sa očakáva koncom mája alebo začiatkom júna, ale poznamenal, že bez západnej vojenskej pomoci to bude „katastrofálne ťažké“.

Schopnosť ukrajinských síl odraziť zosilnené ruské útočné operácie na východnej Ukrajine sa znížila v dôsledku nedostatku materiálu a pravdepodobne sa bude v blízkej budúcnosti zhoršovať aj naďalej, ak budú pokračovať oneskorenie bezpečnostnej pomoci USA. ISW uvádza, že ruské sily to v súčasnosti využívajú na dosiahnutie okrajového taktického pokroku, ale že budúce ruské útoky by mohli byť schopné dosiahnuť významnejšie a hrozivejšie zisky, najmä na západ od Bachmutu.

Aj týmito zbraňami pomáha Západ Ukrajine v boji

Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.

Fotogaléria 14 fotiek

+11

6:10 Americká Snemovňa reprezentantov bude tento týždeň prerokúvať balíky finančnej pomoci Izraelu a Ukrajine ako samostatné zákony. Hlasovať by o nich zákonodarcovia mohli do konca týždňa, uviedol v pondelok republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson. Demokrati na čele s prezidentom Joom Bidenom ďalej trvajú na schválení celého balíka.

Republikáni plánujú zverejniť legislatívny text už v utorok ráno (popoludní SELČ). Pôvodný balík pomoci chce Johnson rozdeliť do troch návrhov, popri Izraeli a Ukrajine bude mať svoju časť tiež Taiwan a spojenci v Indopacifike, kde USA zvádza boj o vplyv s Čínou. Celková suma je podľa Johnsona zhruba rovnaká, časť pomoci však bude mať formu pôžičiek. Johnson uviedol, že zákonodarcovia budú mať na preskúmanie návrhu predpísaných 72 hodín, hlasovať by sa mohlo v piatok neskoro večer.

„Vieme, že nás svet sleduje, aby videl, ako budeme reagovať. Sledujú, či sa Amerika postaví za svojich spojencov a za svoje záujmy po celom svete. A my to urobíme,“ povedal Johnson novinárom.

Výdavkový súbor s viac ako desiatimi miliardami dolárov určených na pomoc Izraelu, približne 61 miliardami pre Ukrajinu a ďalšími položkami navrhol Biden už v októbri v nadväznosti na teroristický útok hnutia Hamas na južný Izrael, zároveň chcel predísť vyčerpaniu dostupných peňazí na vyzbrojovanie Kyjeva. Kongres ani po šiestich mesiacoch žiadnu z častí návrhu neschválil, pričom Johnson sa už dvakrát pokúsil podporu Izraela presadiť samostatne.

Americká podpora Ukrajiny zostáva zablokovaná štvrtý mesiac, zatiaľ čo ruská vojna proti susednej krajine vstúpila do tretieho roka. Johnson sa ako radový poslanec staval proti podpore napadnutej krajiny, v posledných týždňoch však opakovane naznačuje, že jej chce zabezpečiť dodatočné prostriedky.