753. deň: Protikremeľskí bojovníci obsadili ďalšiu dedinu na ruskom území, pomáhali im aj bojovníci z Ičkérie

Čítajte viac 752. deň: Kremeľ ich vraj už porazil. Protikremeľskí bojovníci však zajali 25 ruských vojakov

22:10 Ukrajina aj Moldavsko odmietli tvrdenia proruských úradov v separatistickom Podnestersku, že na tamojšiu vojenskú základňu zaútočil ukrajinský dron a incident označili za provokáciu.

Moldavský úrad pre reintegráciu Podnesterska podľa agentúry Reuters uviedol, že incident mal za cieľ „zasiať paniku v regióne“ a že vrtuľník nebol už niekoľko rokov prevádzkyschopný. „Moldavské úrady v kontakte s ukrajinskou stranou nepotvrdzujú žiadne útoky na Podnestersko,“ do­dal.

Server RBK-Ukrajina citoval z vyhlásenia hovorcu ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR Andrija Jusova, podľa ktorého išlo o „ruskú provokáciu“.

Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba potom podľa AFP vo vyhlásení oznámil, že Ukrajina bude „ďalej robiť všetko pre to, aby zabránila pokusom Ruska destabilizovať Moldavsko a ďalšie krajiny v regióne“.

21:50 Tvrdenia Ruska o zabití stoviek ukrajinských vojakov pomocou takzvanej „vákuovej bomby“ sú „absolútny nezmysel a propaganda“. Ako referuje web Kyiv Independent s odvolaním sa na CNN, povedal to hovorca ukrajinského obranného spravodajstva (HUR) Andrij Jusov.

Zástupca náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl počas stretnutia s ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom v sobotu tvrdil, že Rusom sa podarilo pomocou spomenutej bomby zabiť až 300 Ukrajincov. Miesto údajného útoku nebolo zverejnené. Web Kyiv Independent nie je schopný overiť tieto tvrdenia.

Vákuové bomby, známe aj ako termobarické zbrane, sú plnené palivom a chemikáliami. Sú podstatne ničivejšie ako tradičné výbušniny podobnej hmotnosti.

Hovorca HUR tiež odmietol ruské tvrdenia, že okupanti nedávno zabili 1 500 ukrajinských vojakov v Belgorodskej a Kurskej oblasti v Rusku. Podľa Jusova dobrovoľnícke protikremeľské jednotky z Légie Sloboda Ruska, Ruského dobrovoľníckeho zboru a Sibírskeho práporu, ktoré tento týždeň začali s vojenskými operáciami na ruskom území, pozostávajú z ruských občanov.

21:03 Dobrovoľníci z Légie Sloboda Ruska, Ruského dobrovoľníckeho zboru a Sibírskeho práporu ovládli dedinu Gorkovskij v ruskej Belgorodskej oblasti. Ako referuje web Ukrajinská pravda, o dobytí ďalšej obce na ruskom území informovali v nedeľu prostredníctvom vyhlásenia na Telegrame. Kremeľ pritom v uplynulých dňoch viackrát tvrdil, že si poradil s protiputinovskými bojovníkmi a vyhnal ich preč z Ruska.

Protikremeľskí bojovníci počas víkendu apelovali na gubernátora Belgorodskej oblasti Viačeslava Gladkova, aby sa stretol a uľahčil výmenu zajatcov. Bojovnící v sobotu informovali, že zajali 25 ruských vojakov. Zverejnili tiež video z udalostí, pri ktorých bol zajatý bojovník ruských ozbrojených síl Alexej Kolotov. „Jeho kolegovia zomreli pre Putinove paláce a Rotenbergove jachty. Rusi naďalej zomierajú za štát, ktorý sa o nich nestará a sme si istí, že gubernátor Gladkov znova prejaví zbabelosť a neodpovie na našu žiadosť,“ uviedli na Telegrame Ruského dobrovoľnícke­ho zboru.

Protiputinovskí bojovníci uviedli, že pri obsadení dediny Gorkovskij pomáhali tiež „dobrovoľníci z Ičkérie“. Tí majú tiež Kremeľ „v zuboch“ a mnohí stále nezabudli Rusom dve vojny z nedávnej minulosti.

V rokoch 1994 – 1996 trvala tzv. prvá čečenská vojna medzi Ičkériou a Ruskom. Skončila sa víťazstvom Ičkérie a uznaním jej nezávislosti. Ruské jednotky zabili v Čečenskej republike Ičkéria státisíce ľudí. Rusko prišlo podľa čečenských údajov o 80-tisíc zabitých vojakov, aj keď Kremeľ informuje len o 5 500 mŕtvych. Napriek pokojnému koncu ruské špeciálne sily následne zabili prvého prezidenta Ičkérie Džochara Dudajeva.

V roku 1999 začalo Rusko pod zámienkou údajnej „ochrany mierumilovných občanov“ druhú vojnu s Ičkériou a okupovalo krajinu. Partizánska vojna v krajine trvala do roku 2009. Moskva označila Ičkériu za súčasť Ruska a na jej čelo dosadila Achmata Kadyrova, otca súčasného čečenského vodcu Ramzana Kadyrova.

17:19 Na vojenskej základni v moldavskom separatistickom regióne Podnestersko došlo v nedeľu k výbuchu a následnému požiaru. Tamojšie proruské úrady tvrdia, že ho pravdepodobne spôsobil dron vypustený z Ukrajiny, informuje agentúra AFP.

„V dôsledku výbuchu došlo dnes k požiaru v areáli vojenskej základne v Tiraspole. Predbežne sa zistilo, že výbuch spôsobil útok kamikadze dronu,“ uviedli podnesterské úrady na sociálnej sieti s tým, že dron bol vypustený z Odeskej oblasti na Ukrajine.

Pri incidente nebol nikto zranený. V prípade sa začalo trestné stíhanie. Kyjev ani Moskva sa k incidentu bezprostredne nevyjadrili.

Na sociálnych sieťach boli zverejnené zábery zachytávajúce predmet narážajúci do vojenského vrtuľníka stojaceho na leteckej základni. Vrtuľník po náraze začne horieť a z miesta sa valí kúdol čierneho dymu.

Koncom februára parlament Podnesterska na mimoriadnom zasadnutí prijal uznesenie, v ktorom sa obrátil na Rusko so žiadosťou o „ochranu“. V roku 2006 separatisti vypísali referendum o pripojení k Rusku, v ktorom väčšina zúčastnených hlasovala za.

Čítajte viac Pripojí sa Podnestersko k Rusku? Separatistický región požiadal Putina o „ochranu“

16:44 Rusko v noci na dnešok čelilo rozsiahlemu útoku rakiet a dronov. Ministerstvo obrany v Moskve podľa štátnej agentúry TASS uviedlo, že desiatky ich boli zostrelené. Pri údere na rafinériu v Krasnodarskom kraji zomrel jeden človek. V Belgorodskej oblasti podľa tamojšieho gubernátora Vjačeslava Gladkova zomreli po ukrajinskom ostreľovaní dvaja ľudia.

Útoky bezpilotnými lietadlami boli hlásené aj z Moskvy, kde sa ale podľa starostu Sergeja Sobjanina obišli bez následkov. Úrady z bezpečnostných dôvodov krátkodobo obmedzili prevádzku na moskovských letiskách Domodedovo a Vnukovo a tiež v Žukovskom pri Moskve.

„Podľa predbežných informácií v čase útoku bezpilotných lietadiel zomrel jeden človek, predbežná príčina smrti – infarkt,“ oznámilo operačné veliteľstvo Krasnodarského kraja, ktorý susedí s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym.

16:22 Česko využíva kontakty z obdobia studenej vojny pri zháňaní toľko potrebnej munície pre Ukrajinu. V čase zablokovanej zbrojnej pomoci zo Spojených štátov, pomalého nárastu výroby munície na Západe a tenčiacich sa zásob ukrajinskej armády nakupuje Praha aj od krajín, ktoré vystupujú ako spojenci Moskvy.

Čítajte viac Česko nakupuje muníciu pre Ukrajinu aj od spojencov Ruska: Keď prídete s balíkom peňazí, majú záujem

14:28 Český prezident Petr Pavel vyhlásil, že v súčasnosti je nemožné si predstaviť, že by sa Ukrajina a Rusko mohli dohodnúť na ukončení vojny. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na Radio Prague International.

„Všetky doterajšie návrhy Ruska boli fakticky diktované. Kremeľ predložil svoj zoznam podmienok, ktoré ako agresor nemá právo požadovať,“ povedal Pavel.

Poznamenal, že ruská vojna proti Ukrajine sa skončí buď porážkou jednej zo strán, alebo vyčerpaním a uvedomením si, že nikto nebude môcť plne dosiahnuť svoje ciele. Český prezident verí, že môže prísť čas, keď si Rusko a Ukrajina uvedomia, že pokračovanie vojny znamená len nové náklady, utrpenie a straty bez nádeje na úspech.

Pavel však zdôraznil, že môže trvať dlho, kým sa situácia dostane do tohto bodu, a že straty na oboch stranách, či už z ekonomického hľadiska, alebo z hľadiska obetí, sú už teraz veľmi výrazné. „Situácia začína prejavovať negatívne znaky, a to aj v Rusku,“ uzavrel Pavel.

Čítajte viac Pavel udelil Clintonovi štátne vyznamenanie. Rozšírenie NATO bolo správne rozhodnutie, povedal exprezident

**12:34 Ruský minister obrany Sergej Šojgu nariadil vojenskému námorníctvu, aby zväčšilo svoju palebnú silu a zintenzívnilo výcvik svojich príslušníkov na boj proti ukrajinským vzdušným a námorným dronom.

Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej Šojguovo nariadenie prichádza po sérii útokov na ruské vojenské lode.

„Personál sa musí cvičiť každý deň. Cvičiť, ako odrážať útoky zo vzduchu aj zo strany bezposádkových člnov,“ vyhlásil šéf ruského rezortu obrany počas návštevy Čiernomorskej flotily na juhu Ruska.

Šojgu taktiež nariadil zvýšenie palebnej sily námorníctva, konkrétne inštaláciu „guľometných systémov veľkého kalibru,“ ktoré by mohli úspešne odrážať nepriateľské drony.

Ruská Čiernomorská flotila v poslednom období utrpela vážne straty, keď prišla o viaceré vojnové lode aj vojakov v dôsledku útokov ukrajinských rakiet a námorných dronov.

Pre hrozbu ukrajinských útokov sa z anektovaného polostrova Krym stiahla väčšina ruských námorných síl. Mnohé ruské vojnové lode sa presunuli z krymského Sevastopolu do čiernomorského prístavu Novorossijsk na juhu Ruska.

Čítajte viac Potopenie ruských elitných lodí neostalo bez odozvy. Rusko odvolalo vrchného veliteľa námorníctva

Ukrajina tvrdí, že sa jej podarilo zničiť už viac než dve desiatky ruských lodí. Ukrajincom sa darí dosahovať úspechy v Čiernom mori aj v čase, keď sú ich pozemné sily na východe krajiny nútené ustupovať alebo prechádzať do defenzívy.

Zrejme aj preto došlo nedávno k výmene veliteľa ruského vojenského námorníctva, ktorým sa stal doterajší šéf Severnej flotily Alexander Mojsejev.

11:20 Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že Ukrajinu určite navštívi a budú ju sprevádzať „konkrétne návrhy a konkrétne riešenia“. Ako referuje web Ukrajinská pravda, Macron to povedal v rozhovore pre ukrajinské médiá.

„Poviem vám úplne úprimne, že určite prídem. Zavítam na Ukrajinu s konkrétnymi návrhmi a konkrétnymi riešeniami. Mám to vo zvyku, a tak chcem, aby moja návšteva bola pre Ukrajinu čo najužitočnejšia,“ vyhlásil Macron a podotkol, že jeho návšteva bude znamenať „silné posolstvo a nové smery z hľadiska spolupráce“.

Elyzejský palác v pondelok oznámil, že francúzsky prezident Emmanuel Macron v najbližších týždňoch navštívi Ukrajinu. Macron oznámil svoj zámer navštíviť Ukrajinu vo februári s cieľom dokončiť dohodu o bezpečnostných zárukách. V tom čase nebol uvedený žiadny konkrétny dátum. Neskôr bola návšteva z „bezpečnostných dôvodov“ odložená.

Čítajte viac Macron pripustil nasadenie francúzskych vojakov na Ukrajine: Máme na to silu, nečelíme veľmoci

10:35 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 430 740 vojakov. Na Facebooku o to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas soboty prišli Rusi o 1 160 vojakov, 11 tankov, 24 bojových obrnených vozidiel či 28 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 6 790 tankov, 12 997 bojových obrnených vozidiel, 14 073 vozidiel a palivových nádrží, 10 634 delostre­leckých systémov, 1 017 odpaľovacích raketových systémov, 720 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 347 lietadiel, 8 272 dronov, 1 922 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí, jednu ponorku a 1 723 kusov špeciálnej techniky.

9:51 Ruské úrady dnes z bezpečnostných dôvodov krátkodobo obmedzili prevádzku na moskovských letiskách Domodedovo a Vnukovo a tiež v Žukovskom pri Moskve. Nad oblasťou bolo dnes zostrelených päť ukrajinských dronov, uviedol podľa agentúry Reuters starosta Moskvy Sergej Sobjanin. Krátkodobo bola dnes zastavená aj cestná doprava na moste spájajúcom okupovaný ukrajinský polostrov Krym s pevninským Ruskom.

„Aby bola zaistená bezpečnosť letov civilných lietadiel, boli dnes od 9.39 moskovského času (7.39 SEČ) zavedené obmedzenia prevádzky letísk Vnukovo, Domodedovo a letiska v Žukovskom,“ napísala ruská federálna agentúra pre leteckú dopravu. Onedlho oznámila, že opatrenia boli odvolané.

Starosta Sobjanin na sociálnej sieti Telegram uviedol, že útoky dronov si v oblasti Moskvy nevyžiadali žiadne obete a nespôsobili žiadne škody.

Rusko z útokov obviňuje Ukrajinu, proti ktorej už viac ako dva roky vedie vojnu. Podľa Moskvy chce Kyjev týmto spôsobom narušiť trojdňové voľby ruského prezidenta, ktoré dnes končia. Jasným favoritom hlasovania je súčasný prezident Vladimír Putin.

9:09 Rusko v noci na nedeľu zaútočilo na Ukrajinu okrem 16 dronov aj siedmimi riadenými strelami, pričom zasiahlo viacero poľnohospodárskych a priemyselných objektov v Odeskej oblasti. Informovali o tom ukrajinské ozbrojené sily.

Okrem okolia čiernomorského prístavného mesta Odesa sa ruské útoky zamerali aj na Mykolajivskú, Charkovskú, Doneckú a Černihivskú oblasť, uvádza agentúra Reuters.

Na Odeskú a Mykolalivskú oblasť bolo vyslaných 16 kamikadze dronov typu Šáhid, z ktorých sa 14 podarilo zostreliť. Masívny útok trval približne tri hodiny.

„Jednotky protivzdušnej obrany odrážali vlny Šáhidov, ktoré boli vypúšťané z dočasne okupovaného Krymu, prilietali od Čierneho mora a manévrovali nad obytnými budovami a priemyselnými zónami Odesy,“ uviedla ukrajinská armáda na sieti Telegram.

Niektoré z dronov podľa nej spôsobili škody a požiare v areáloch poľnohospodárskych podnikov a zničili viacero priemyselných objektov. Požiare sa podarilo rýchlo uhasiť, pričom nikto neutrpel zranenia.

7:20 Ukrajina nad Odeskou a Mykolajivskou oblasťou v noci na nedeľu zostrelila 14 dronov zo 16, uviedla agentúra Ukrinform s odvolaním sa na ukrajinskú armádu. Z Odeskej oblasti je hlásených niekoľko požiarov a zničených priemyselných bu­dov.

„V noci ruské teroristické sily opäť uskutočnili masívny útok dronov v Odeskej oblasti. Intenzívna bojová činnosť trvala asi tri hodiny,“ oznámili ozbrojené sily.

Ani nasadenie protivzdušnej obrany však podľa armády nezabránilo niektorým zásahom. V oblasti na juhu Ukrajiny tak boli poškodené dva poľnohospodárske podniky a zničených niekoľko priemyselných budov. Požiare sa podarilo uhasiť, zranený nikto nebol.

6:20 Rusko v noci na nedeľu čelilo rozsiahlemu útoku dronov, z ktorých 35 sa nad ôsmimi rôznymi regiónmi podarilo zničiť, informuje agentúra TASS s odvolaním sa na ministerstvo obrany. Pri údere v Krasnodarskom kraji zomrel jeden človek a v rafinérii v Slavjansku vypukol požiar. Podľa úradov už bol uhasený. Útoky bezpilotnými lietadlami sú hlásené aj z Moskvy, kde sa ale podľa starostu Sergeja Sobjanina zaobišli bez následkov.

„Podľa predbežných informácií v čase útoku bezpilotných lietadiel zomrel jeden človek, predbežná príčina smrti – infarkt,“ oznámilo operačné veliteľstvo Krasnodarského kraja, ktorý susedí s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym.

Úrady tiež uviedli, že na rafinériu zaútočilo niekoľko bezpilotných lietadiel, ktoré sa podarilo zničiť. V dôsledku pádu jedného z nich však v zariadení na spracovanie ropy vypukol požiar. Rafinéria bola evakuovaná.

Ďalšie útoky dronmi boli v noci na dnes zaznamenané pri Moskve či v Belgorodskej, Rostovskej, Jaroslavskej a Kalužskej oblasti. O žiadnych obetiach v týchto regiónoch ruské úrady neinformovali, v Belgorodskej oblasti ale údery poškodili elektrické a plynové vedenie.

Ukrajinský útok dronmi zasiahol aj volebnú miestnosť v Záporožskej oblasti, ktorú Rusko čiastočne okupuje, a preto tu pokračujú ruské prezidentské voľby. S odvolaním sa na miestne Ruskom dosadené úrady o tom informovala agentúra TASS. Budova začala horieť a bola zničená, nikto však nebol zranený.

Podľa šéfa ruskej okupačnej správy Záporožskej oblasti Vladimira Rogova budovu domu kultúry zasiahli dva bezpilotné lietadlá. „V dôsledku teroristického útoku banderovcov budova ľahla popolom,“ napísal tiež na Telegrame.

Rusko kvôli útokom Ukrajinu, proti ktorej už viac ako dva roky vedie vojnu, obviňuje z „terorizmu“, ktorým chce narušiť terajšie ruské prezidentské voľby. Ruskojazyčný server BBC napísal, že za uplynulý týždeň drony zaútočili už na šesť ruských rafinérií.

V Rusku sa v nedeľu končia trojdňové prezidentské voľby. Podľa všeobecného očakávania si v nich zabezpečí už piaty mandát súčasný vládca Kremľa Vladimir Putin, ktorý nečelí žiadnej skutočnej konkurencii. Nezávislí experti v Rusku aj v zahraničí nepovažujú voľby za slobodné ani spravodlivé. Počas piatka a soboty prišlo podľa ústrednej volebnej komisie hlasovať 59 percent voličov. Ruský režim podľa zahraničných médií usiluje o vysokú účasť, ktorá by legitimizovala ďalšie Putinove pôsobenie v úrade a ktorá by ukázala jednotu národa v čase invázie na Ukrajinu, ktorú Putin začal v roku 2022.