Macron už minulý mesiac vyvolal rozruch vyhlásením, že západní spojenci by nemali vylučovať vyslanie vojakov na Ukrajinu. Zároveň upozornil, že v tejto veci nepanuje zhoda. Neskôr vysvetlil, že táto téza je predovšetkým signálom pre Rusko, ktoré sa inak pred ničím nezastaví.
„Možno, že v určitom okamihu – nechcem to, nebudem to iniciovať – bude nevyhnutné viesť pozemné operácie, nech už budú akékoľvek, aby sme čelili ruským silám,“ povedal Macron v rozhovore, ktorý poskytol po návrate z Berlína, kde sa v piatok stretol s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a poľským premiérom Donaldom Tuskom. „Sila Francúzska spočíva v tom, že to dokážeme,“ dodal.
Čítajte viac Vojaci NATO už na Ukrajine sú, vyhlásil poľský šéf diplomacie. Postaral sa o poriadny rozruch
Francúzsko je podľa neho pripravené na všetky scenáre. S odkazom na ruské vyhrážky jadrovými zbraňami vyzval, aby sa západní spojenci nenechávali zastrašiť. „Nečelíme veľmoci. Rusko je stredne silnou mocnosťou, ktorá má jadrové zbrane, ale ktorej HDP je oveľa menšie ako HDP Európanov, nižše ako Nemecka a Francúzsko,“ citovala z rozhovoru stanica BFMTV.
Mnoho krajín vrátane Česka v reakcii na Macronove úvahy predtým oznámilo, že sa nechystá vyslať vojakov na Ukrajinu. Iné štáty, predovšetkým z východného krídla NATO, francúzskeho prezidenta naopak podporili.
Rusko začalo plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu pred viac ako dvoma rokmi. Ukrajinská armáda sa podľa pozorovateľov momentálne stretáva s nedostatkom munície, ale aj vojakov. Rusku sa vo februári po mnohých mesiacoch obliehania podarilo obsadiť ukrajinské mesto Avdijivka.
Čítajte viac Zahraniční vojaci na Ukrajine: zbytočná debata alebo snaha zneistiť Putina?