Po septembrových voľbách by sa do Národnej rady (NR SR) dostalo len šesť strán. Medzi nimi by boli dvaja parlamentný nováčikovia – Progresívne Slovenska (PS) a Republika. Hoci aj dnes svojich poslancov majú, po septembri má aspoň jeden z nich šancu byť pri zostavovaní vlády.
Návrat KDH, vysvedčenie pre Matoviča i Sulíka
Do parlamentných lavíc by sa v októbri vrátil aj konzervatívny matador KDH. Naopak, pred bránami NR SR by zostali bývalí koaliční spojenci OĽaNO a Saska. Ukazujú to dáta prieskumu NMS Market Research Slovakia pre denník SME. Na to, aby sa strana alebo hnutie dostalo do parlamentu potrebuje päť percent.
Čítajte viac Dostanú kotlebovci Danka do NR SR? SNS nadväzuje na staré časy extrému. Najväčším rivalom je Uhrík
Nie však potom sa rozhodli kandidovať ako koalícia strán. Koalícia OĽaNO a priatelia ide do volieb spoločne so Za ľudí a Kresťanskou úniou a 6,9 percent im na mandáty nestačí. Získať by museli, podobne ako PS a Spolu v posledných voľbách, viac ako sedem percent.
Analytik NMS Mikuláš Hanes zdôraznil, že každý prieskum a aj volebný model je len odrazom aktuálnych nálad a sympatií voličov. „Čaká nás desať týždňov predvolebnej kampane, v ktorej okrem pozitívnych posolstiev zaznie aj veľa očierňovania,“ uviedol pre denník Pravda.
Zatiaľ to vyzerá, že vlaňajšie štiepenie v OĽaNO hnutiu voličov nepridalo a príliš to neprospieva ani Demokratom. Hanes priznal, že obidva subjekty sa v týchto voľbách rozhodli zariskovať a predpokladá, že obaja predsedovia na začiatku leta očakávali pre svoje subjekty vyššiu podporu.
„Igor Matovič už niekoľko mesiacov kampaňuje v plnom prúde a stavil na to, čo mu ide najlepšie. Vyvolávanie emócií, konfrontačný štýl a kúzlo svojej osobnosti,“ spresnil analytik. Zvoliť si formu koalície miesto strany v prípade OĽaNO a zmeniť volebného lídra v prípade Demokratov by mohlo obom subjektom v kampani pomôcť.
Foto: Pravda, Ivan Majerský, Ivan Majerský
„Uvidíme, ako na túto ponuku zareagujú voliči. Pripomínam, že aj Demokrati majú svojim nízkym percentám podpory stále šancu dostať sa do parlamentu a ich volebný potenciál je na úrovni súčasných ziskov hnutia OĽaNO,“ vysvetlil. Zatiaľ sa však javí, že vznik trojkoalície OĽaNO a priatelia môže byť preňho koncom politickej kariéry.
Smer na čele, Pellegrini stráca
Voličské jadro Smeru medzimesačne zosilnelo, z čoho sa dá podľa Hanesa usudzovať, že vymedzovanie sa Hlasu voči Smeru a osobe Roberta Fica malo za následok, že časť váhajúcich voličov Smeru sa k nemu nateraz priklonila a prestala brať Hlas ako alternatívu.
Smer v roku 2010 síce voľby vyhral, ale Robertovi Ficovi sa nepodarilo zložiť vládu. Jediného spojenca mal v päťpercentnej SNS.
Pokles volebného potenciálu v praxi znamená, že časť voličov, ktorí nie sú ešte pevne rozhodnutí o tom, ktorú stranu by volili, vyradila stranu Hlas zo zoznamu strán, nad voľbou ktorých ešte uvažuje. „Nakoľko o priazeň nerozhodnutých voličov súperí strana Hlas najmä so Smerom, mohlo časť potenciálnych voličov Hlasu odradiť ich ostrejšie vymedzovanie sa voči Smeru a kritika jeho politiky v ostatných týždňoch. Práve tento pokles potenciálu Hlasu môže mať za následok nárast volebného jadra Smeru, kde sa časť jeho voličov utvrdila v názore, že už nebude viac váhať medzi voľbou Smeru a Hlasu a je pevne rozhodnutá o voľbe Hlasu,“ ozrejmil Hanes.
PS potvrdilo svoje druhé miesto z predchádzajúcich dvoch mesiacov a začiatkom júla by mu podporu deklarovalo 15,6 percent voličov. „Je to takmer totožný výsledok ako v júnovom volebnom modeli a PS sa medzimesačne darí stabilizovať aj volebný potenciál,“ skonštatoval analytik.
Podpora Sasky však momentálne stagnuje, no 4,7 percenta s ohľadom na štatistickú odchýlku môže stále znamenať aj vstup do NR SR s podobným výsledkom ako dosiahla v roku 2020. „Dôležité sú trendy a Saska má stále potenciál na to, aby sa do parlamentu dostala. Jej podpora neklesá a jej odľahčená kampaň môže fungovať práve v letnom období a u tých občanov, ktorí sa politikou až tak vážne nezaoberajú, ale voliť plánujú,“ ozrejmil Hanes.
Liberáli pred predčasnými voľbami stavili na marketéra Mareka Prchala, ktorý je v susednom Česku známy najmä pre kontroverznú kampaň bývalého premiéra Andreja Babiša v posledných parlamentných voľbách. No zdá sa, že marketingová kampaň zatiaľ neprináša liberálov žiadané ovocie. „Je veľký predpoklad, že aj bez zmeny marketingovej stratégie by Saska bola na podobných hodnotách popularity u voličov a určite by som ju ešte z boja o parlamentné kreslá neodpisoval,“ zdôraznil Hanes.
Republika sa už teší, isté nie je nič
Hnutie Republika by sa podľa prieskumu mohlo po septembri získať 23 mandátov. „Prvýkrát nám namerali viac ako 10 percent. Už len 1 percento a predbehneme aj stranu Hlas,“ tešil sa na sociálnej sieti predseda hnutia Republika Milan Uhrík. Mrzí ho však trieštenie tzv. pronárodných hlasov a chce, aby voliči SNS a ĽS NS dali hlas jemu.
Čítajte viac Politické kamarátšafty v praxi. Z rivalov sa stali potenciálni partneri, iní si dnes nevedia prísť na meno
Národniari z SNS zaznamenali medzimesačný nárast o 0,7 percentuálneho bodu a kontinuálne rastú už tretí mesiac v rade. Na vstup do parlamentu im to však nestačí, pretože v prieskume získali 4,6 percenta.
Okolo hranice troch percent potrebnej na štátny príspevok na fungovanie strany sa momentálne pohybuje maďarská Aliancia, kotlebovci a Demokrati, ktorý však majú potenciál dostať sa do NR SR. Zatiaľ sa však nedá žiaden prieskum považovať za jasný pohľad do budúcnosti a treba mať na pamäti, že prieskumy vypovedajú o náladách voličov v čase, keď sa zber údajov uskutočňoval.
„Na základe toho sa dá identifikovať trend, akým sa uberajú voličské preferencie a šance toho, ktorého subjektu. Môžu a, samozrejme, teda aj majú byť pre dotyčné strany varovaním,“ ozrejmil politológ z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied Juraj Marušiak.
Za rekordnou stratou strany Hlas vidí politológ nedostatočnú razanciu v kampani, neschopnosť sformulovať jednoduché a zrozumiteľné posolstvo, ktoré by oslovilo potenciálnych voličov. „V tom sa Hlas odlišuje od Smeru, ktorý jednoznačne ide doterajšej extrémne neobľúbenej garnitúre „po krku“, hovorí o mieri, sám prispieva k radikalizácii voličských nálad.
Čítajte viac Kandidátky sú zaregistrované. S akým číslom pôjdu strany do volieb? Prezrite si kompletný zoznam
„Arogancia Matovičovej a Hegerovej vlády vytvorila predpoklady práve pre razantnú a radikálnu odpoveď, akú sú schopní poskytnúť práve Smer a Republika,“ zhodnotil politológ. Posledné dva spomínané subjekty podľa neho vďačia za svoj rast aj rozhodnutiu predĺžiť agóniu vlády Eduarda Hegera, ktorá ešte v decembri stratila dôveru, až do 30. septembra. Podľa politológa to bola chyba nielen strán, ktoré to dopustili, ale aj prezidentky Zuzany Čaputovej. „Dopustila sa svojej najväčšej politickej chyby od nástupu do funkcie,“ zdôraznil.
Dodal, že obsah politiky, ktorú ponúka Saska, môže byť atraktívna pre obmedzené množstvo voličov. „V roku 2020 ich bolo približne šesť percent, pričom tento elektorát je teraz značne roztrieštený ako v minulosti,“ priznal.
Ako by mohli vyzerať koalície?
Keďže preferencie Hlasu klesli, klesol aj počet mandátov. Aby si mohol líder Hlasu Peter Pellegrini svoje premiérske ambície splniť, musí v kampani zabrať. Vládu by podľa aktuálneho prieskumu zostavoval Fico, ktorý sa drží na čele rebríčkov už niekoľko mesiacov. Ak by medzi lídrami strán nenašiel dostatočnú podporu, mohol by vládu zostavovať aj líder PS Michal Šimečka.
Lídri sa pri zostavovaní sústredia na to, aby vytvorili koalíciu s minimálne 76 poslancami, čo je v parlamente absolútna väčšina potrebná na schvaľovanie dôležitých zákonov. Samozrejme, čím viac, tým lepšie, pričom ústavná väčšina je často len snom. Matovičovi sa síce vo februári 2020 podarilo dať dokopy 95 poslancov štyroch strán, no vláda sa postupne jemu a neskôr jeho nástupcovi Eduardovi Hegerovi rozpadla po rukami.
Denník Pravda sa pozrel na všetky možné koalície s viac ako 76 mandátmi. Koalície sa prvýkrát skladajú bez Sasky a koalície OĽaNO a priatelia. Nepočíta sa ani so SNS, ktorá sa v prieskumoch dostala nad 5 percent zatiaľ len raz.
1. Smer, Hlas a Republika = 93 mandátov
Najviac mandátov by podľa prieskumu NMS získala trojkoalícia Smer, Republika a Hlas. Pre hnutie Republika je podľa slov jeho lídra Milana Uhríka najbližším spojencom SNS. Oba subjekty cielia na rovnakého voliča, a to aj preto, že líder národniarov Andrej Danko pribratím kotlebovcov na kandidátku oslovuje aj antisystémového voliča. Strana Andreja Danka by sa však podľa aktuálnych dát do parlamentu nedostala.
Čítajte viac Zložiť koalíciu bude ťažké, no túžba po moci je silnejšia. Karty môže zamiešať Danko: Hlas a PS sa teraz bijú o druhé miesto
Druhým, s kým je Republika ochotná vládnuť, je Smer. Kým v minulosti v parlamente o Smere hovoril, že je to „polomafiánska strana“, ktorá dostala krajinu na kolená, dnes sa už Uhrík vidí s Ficom vo vláde. Výroky z minulosti podľa neho nie sú prekážkou, lebo situácia sa zmenila.
Fico sa takisto spolupráci s Republikou nebráni. Podali si ruku aj pri januárovom referende a počas spojených volieb mali mnohých spoločných kandidátov. Od Republiky sa však dištancuje líder Hlasu Peter Pellegrini a aj keď spoluprácu s Republikou nevylúčil, do trojkoalície v zložení Smer, Republika a Hlas by nevstúpil.
Svojho bývalého šéfa Pellegrini viackrát označil za „politika minulosti“ a nevie si predstaviť sedieť s Ficom v jednej vláde. A aj keď líder Smeru na Hlas útočí, stále je pre neho najbližším partnerom. Uhrík na margo Hlasu dodal, že vlastne nevie, čo si o nich má myslieť, keďže Pellegriniho ťahá skôr k progresívcom.
2. Hlas, PS, Sme rodina a KDH = 82 mandátov
Potenciálna koalícia v zložení Hlas, PS, Sme rodina a KDH by získala druhý najväčší počet mandátov, a to 82. O budúcej vláde Hlasu a progresívcov už týždne básni nielen Fico, ale aj líder koalície OĽaNO a priatelia Igor Matovič.
Pre Pellegriniho je však zatiaľ strana Michala Šimečku nečitateľná. „Úprimne vám poviem, neviem si predstaviť, že by pán Šimečka bol novým premiérom SR. Nie som si úplne istý, či je pripravení prevziať takúto ťažkú a zodpovednú úlohu, ak by PS vyhralo,“ zhodnotil Pellegrini v rozhovore pre Pravdu.
Pre Šimečku je zatiaľ najprirodzenejším partnerom Saska, ktorá však osciluje okolo hranice zvoliteľnosti a v prieskumoch zatiaľ nerastie. „Pokiaľ ide o Hlas a ďalšie strany, k našej povolebnej stratégii sa vyjadríme v septembri pred voľbami,“ povedal v rozhovore pre Pravdu.
Otázne ostáva, či by v tejto štvorici vedelo fungovať aj KDH. Líder kresťanských demokratov je pri Hlase takisto opatrný a s progresívcami sa rozchádzajú najmä na hodnotových a kultúrno-etických otázkach.
Šimečka by si však rokovania s KDH predstaviť vedel, pre Majerského sú napríklad registrované partnerstvá červenou čiarou. Na margo spolupráce s KDH či PS však Kollár uviedol, že ak nemá vzniknúť vláda Smeru a Republiky, musia strany ustúpiť z presadzovania svojich priorít v kultúrno-etických otázkach za každú cenu.
3. Smer, Hlas a Sme rodina = 81 mandátov
Trojkoalíciu Smer, Hlas a Sme rodina by v parlamente zastupovalo 81 poslancov. Kým vzťah Smeru a Hlasu je nateraz jasný, čo sa týka Borisa Kollára, jeho vyjadrenia o možnej povolebnej spolupráci so stranami sa postupne menili.
Čítajte viac Kollár prežil, prežije aj Sme rodina? Za poklesom preferencií stáli jeho kauzy. Pre Hlas je to zisk, ale aj problém
Kým v rozprave počas odvolávania vlády v decembri kričal, že pre neho „to nie sú fašisti, ale Republika a ĽS NS“ a postoj Sme rodina bol zdržanlivý aj k Smeru, hnutie si neskôr stanovilo tri podmienky, ktoré musia ich potenciálni partneri splniť.
Musia mať jasnú zahraničnopolitickú orientáciu, jednoznačný postoj k otázke holokaustu a Slovenského národného povstania. No a do tohto rámčeka podľa podpredsedu hnutia Petra Pčolinského aktuálne nezapadá ani Smer, ani Republika a ani ĽS NS. „Zahraničnopolitická orientácia strany Smer sa v poslednom období dosť výrazne zmenila,“ uviedol. Odborníci však Kollárove hnutie označujú za „drahú nevestu“, ktorá pôjde s hocikým, rozhodovať bude lepšia ponuka.
4. Smer, Republika a Sme rodina = 79 mandátov
Poslednou koalíciou, ktorá by mala podľa prieskumu o troch poslancov viac než je potrebná tesná väčšina v parlamente, je trojkoalícia Smer, Republika a Sme rodina. Aj Kollárovo hnutie sa však môže dostať mimo parlament.
Foto: TASR, Pavol Zachar
Dôvodom je kauza predsedu Sme rodina s prefackaním jeho expriateľky. Do volieb ostávajú necelé tri mesiace a už teraz podľa prieskumu stratil časť voličov, presnejšie voličiek, celkovo 1,5 percentuálneho bodu. „Medzi mesiacmi jún a júl stratilo hnutie Sme rodina desatinu voličov a až štvrtinu voličiek,“ zdôvodnil s tým, že práve vďaka tomu sa ocitol na hranici zvoliteľnosti.
„Takže jediné, čo si momentálne trúfnem predpovedať je, že nás čaká zaujímavých desať týždňov a žiadna strana, hnutie alebo koalícia nemá svoju súčasnú pozíciu istú,“ dodal Hanes. Do úvahy prichádza aj patová situácia, že by ani jeden z lídrov nedokázal koalíciu zložiť. Táto možnosť je však veľmi málo pravdepodobná, keďže túžba po moci je silnejšia než to, či slová o možných i nemožných spojenectvách pred voľbami platiť budú, alebo nie. Aj preto sú viacerí lídri vo svojich vyjadreniach zdržanliví.