Podpora európskych krajín napadnutej Ukrajine sa hneď po februárovej invázii prejavila nielen vo forme materiálnej pomoci, ale spolupatričnosť pocítili aj občania. „Cudzinci, ochotní brániť Ukrajinu a svetový poriadok v rámci Medzinárodnej légie územnej obrany Ukrajiny, pozývam vás,“ uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ešte 27. februára na sociálnej sieti twitter. „Bude to kľúčový dôkaz vašej podpory,“ odkázal zahraničným partnerom.
Takúto formu vojenskej pomoci vzápätí svojim občanom povolilo Lotyšsko, premiérka Dánska súhlas prisľúbila, a pozitívne sa o takejto možnosti vyjadrilo tiež Japonsko. No ozval sa dokonca aj český prezident Miloš Zeman, ktorý bol dlhodobo považovaný za prorusky orientovaného politika. Na Ukrajine v súčasnosti už bojujú občania z celého sveta, napríklad Estónci, Američania, Briti, Francúzi, Česi, Nemci, Austrálčania, Holanďania, Moldavci, Gruzínci či Albánci.
Po necelých piatich mesiacoch už prvých bojovníkov pôsobiacich na Ukrajine bude mať aj Slovensko. „Prezidentka doteraz posudzovala žiadosti od občanov, ktorí prejavili záujem o službu v ukrajinskej armáde. Povolenie dala v štyroch prípadoch, vo zvyšných šiestich žiadosť o povolenie zamietla,“ potvrdil hovorca prezidentky Martin Strižinec.
Čítajte aj Top Gun v Kyjeve: Presadnú Ukrajinci do stíhačiek F-16?
Už keď ukrajinský prezident vyhlásil založenie medzinárodných légií pre dobrovoľníkov zo zahraničia, podporovatelia Ruska varovali pred zapojením slovenských občanov do obrany Ukrajiny. Predseda mimoparlamentnej SNS Andrej Danko v súčasnosti opäť varuje, že Slovensko týmto riskuje zatiahnutie do konfliktu. Vinu hľadá na strane prezidentky.
„Slovenská národná strana vyzýva prezidentku Čaputovú, aby prestala s dávaním výnimiek pre slovenských občanov na službu v ukrajinskej armáde,“ vyzvala mimoparlamentná strana na svojom oficiálnom internetovom profile. Tvrdia, že zo strany prezidentky je takéto konanie nezodpovedné.
„Dávať výnimky Slovákom na boj v ukrajinskej armáde je bezpečnostné riziko. Prezidentka Čaputová ako vrchná veliteľka Ozbrojených síl Slovenskej republiky riskuje, že Slovensko bude vtiahnuté do konfliktu. Rusi a Ukrajinci si musia svoje problémy vyriešiť sami. Dávať Slovákom povolenia na boj proti Rusom je nezodpovedné. Veríme, že prezidentka stiahne svoje rozhodnutie a neudelí žiadnu výnimku ďalším Slovákom na boj na území Ukrajiny,“ dodali národniari.
Bez povolenia dlhoročný trest
Povolenie od prezidentky je potrebné, lebo inak sa človek vystavuje hrozbe trestného stíhania a dlhoročného trestu. V súvislosti s výzvami na zapojenie sa do bojov na Ukrajine ešte v marci upozornil na nezákonnosť služby v cudzom vojsku aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Podľa Trestného zákona sa občan zapojený bez povolenia do služby v cudzom vojsku trestá odňatím slobody na dva až osem rokov. Vyhnúť sa tomuto trestu dá len po súhlase hlavy štátu. „Občan môže vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu len s povolením prezidenta Slovenskej republiky,“ pripomenul slová zákona o brannej povinnosti.
Povolenie prezidenta je možné získať tak, že občan najprv podá žiadosť ministerstvu obrany na okresnom úrade v sídle svojho kraja. Ministerstvo obrany následne požiada o stanovisko ministerstvo vnútra a ministerstvo zahraničných vecí a túto žiadosť so všetkými stanoviskami predloží prezidentskej kancelárii. Žiadosť ale treba podať najneskôr 90 dní pred plánovaným odchodom do vojenskej služby v inom štáte.
Čítajte aj O víťazstve vo vojne na Ukrajine môžu rozhodnúť komunikačné systémy, hovorí odborník
Podľa čoho prezidentka súhlas udeľuje? Pomôže ich žiadosti napríklad ukrajinský predok či rodinný príslušník, ktorý na Ukrajine žije? „Pri posudzovaní žiadostí prezidentka postupovala v zmysle odporúčaní rezortov obrany, vnútra a zahraničných vecí,“ odkázal hovorca prezidentky.
Niektoré podrobnosti z posudzovania žiadostí spresnil rezort obrany. Ten vysvetlil, že odôvodnenie motivácie takéhoto dobrovoľníka ich primárne nezaujíma.
„Platí, že rezort obrany aj naďalej našim občanom takéto konanie neodporúča, a to v záujme ich vlastnej bezpečnosti a ochrany života a zdravia. Na druhú stranu však v prípade, že neexistujú zákonné dôvody, ktoré by bránili kladnému posúdeniu podkladov pre službu v ozbrojených silách iného štátu, rozhodnutie občana rešpektujeme ako prejav jeho slobodnej vôle,“ vysvetlilo ministerstvo obrany.
Ešte jasnejšie to vyjadril rezort vnútra. „Žiadateľov, u ktorých v informačných systémoch Policajného zboru nebol evidovaný žiaden záznam, rezort vnútra odporučil. Ministerstvo vnútra neskúma dôvody osoby, pre ktoré žiada o povolenie vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu,“ odkázal tlačový obor rezortu vnútra.
Aj na strane Ruska
Takže platí, že rezorty zahraničia, obrany a vnútra sa skôr sústreďujú na zákonné prekážky na strane žiadateľa. Napríklad trestnú minulosť. „Odporúčanie na nesúhlas so žiadosťou vydávame napríklad v prípade, ak niektorý zo subjektov, ktorý sa povinne vyjadruje k žiadosti o povolenie vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu, neodporučil vydať predmetné povolenie. Najčastejšie ide o záznam v registri trestov,“ priblížilo ministerstvo obrany.
O povolenie prezidenta ale netreba žiadať vždy. Nie je to napríklad nutné vtedy, ak chce ísť občan Slovenska bojovať za krajinu, kde má druhé občianstvo, alebo keď chce slúžiť v ozbrojených silách štátu, ktorý je súčasťou NATO. Zároveň platí, že je možné sa pripojiť iba k ozbrojeným silám štátu, ktorý nie je vo vojenskom konflikte so Slovenskom alebo spojencami Slovenska.
Čítajte aj Niektorí ruskí vojaci údajne vtrhli na Ukrajinu s mapou z roku 1969
To automaticky nevylučuje možnosť slovenským občanom zapojiť sa do konfliktu na strane ruskej okupačnej armády. Ministerstvo obrany potvrdilo, že o súhlas na pridanie sa k ruskému vojenskému ťaženiu nepožiadal nikto. „Ministerstvo obrany neeviduje ani jednu žiadosť o povolenie služby v ozbrojených silách cudzieho štátu na strane Ruskej federácie,“ doplnilo ministerstvo.
Ako ale naznačujú pozície a stanoviská predstaviteľov všetkých zodpovedných orgánov, takýto súhlas by pravdepodobne nevydali. Aj tak sa však pravdepodobne už od roku 2014 viacero slovenských občanov na okupácii Ukrajiny na strane ruskej armády podieľa.
Zhruba pred siedmimi rokmi sa k proruským separatistom pridali napríklad Štefan Potocký, Miroslav Roháč, Mário Reitman a Martin Keprta. Samotní Ukrajinci upozornili na jedného Slováka, ktorého lokalizovali v juhoukrajinskom meste Mariupol. Pridali dokonca aj jeho fotografie.