Rozhodnutie krajského súdu, že poslanec Ľuboš Blaha zo Smeru svojimi nepravdivými výrokmi zasahuje do práv prezidentky Zuzany Čaputovej, môže byť podľa politológa Tomáša Koziaka prelomové v boji proti klamstvám vo verejnom priestore.
Politici a verejne činné osoby musia síce vedieť absolvovať väčšiu mieru verejnej kritiky ako iní občania, lenže aj v rámci politického súboja existujú hranice, ktoré nemožno prekročiť. To napísala aj prezidentka v statuse. Kde sú teda tie hranice?
Samozrejme, že vyššia miera kritiky je akceptovateľná aj nutná. Ide o verejne činné osoby. Ale aj tam je miera, ktorá by sa mala týkať predovšetkým lživých tvrdení, čo je aj tento prípad.
Počúvajte podcast s politológom Tomášom Koziakom
Ľudia, ktorí šíria tieto tvrdenia, sa bránievajú, že ide o ich názor. Ako nájsť hranicu medzi názorom a klamstvom? Dezinformátori sa často oháňajú argumentom, že sa proti nim používajú nástroje na umlčiavanie kritikov, ako to uviedol vo svojej reakcii aj poslanec Blaha.
Pravda je zhoda s faktom. Ak niekto povie názor, ide o prvok subjektivity, kde už tá zhoda s faktom byť nemusí. A keď z tohto vychádzame, tak označenie prezidentky za americkú agentku by mal daný politik, ktorý ho vysloví, aj dokázať. Tu vyslovil tvrdenie, ktoré zhodou s faktom určite nie je, a preto je to problematické.
Je problém aj v častom miešaní faktov a domnienok v jednom výroku?
Áno, to je častá taktika dezinformátorov. Môžeme to nazvať polopravdou alebo pololžou. Ale treba tiež povedať, že polopravda nie je pravda. A takýto nástroj je šikovnou formou šírenia dezinformácií. Ponúkneme publiku niečo, čo je čiastočnou pravdou, ale spravíme z toho záver, ktorý nevyhnutne z toho predchádzajúceho tvrdenia nevyplýva. A toto je práve aj tento prípad. Niekto sa stretne povedzme s niekým z americkej ambasády a vyplynie z toho, že je agentom Spojených štátov amerických? Toto neznamená automaticky pravdu, druhá časť výroku nemusí z tej prvej nevyhnutne vyplývať.
Čítajte viac Blaha si koleduje o pokuty v desiatkach tisíc eur. O to nám ale nejde, tvrdí právny zástupca prezidentky
Blaha však v reakcii odvracia pozornosť na to, že sa rieši tento problém namiesto sociálnych problémov ľudí. Opäť mieša fakty s konšpiračnými domnienkami, hovorí o útoku na demokraciu, odvoláva sa na totalitné praktiky. Čo si o tom myslíte?
Jeho názor veľmi pripomína spôsob, akým viedli svoju propagandu nacisti v 20. a 30. rokoch a ako sa správali napríklad k Židom – Blaha používa rovnaký spôsob argumentácie, ako keď sa vtedy tvrdilo, že Židia sú bohatí, preto za nimi stojí celosvetové sprisahanie. Preto netreba zabúdať, že tento spôsob argumentácie, ktorý používa aj Ľuboš Blaha, v minulosti vytváral cestu pre totalitné režimy, či už fašistov, alebo komunistov. Poznáme to z minulosti. Blaha demagogicky otáča to, čo robí. Demokracia má v sebe zakódovanú jednu vlastnosť, ktorá ju oslabuje.
Aká vlastnosť to je?
Vlastnosť dávať, demokraticky, priestor aj tým hlasom a názorom, ktorí ju chcú deštruovať. Takým, ktorí ju chcú zničiť a ukrývajú tieto snahy za slobodu prejavu. Aj toto je ten prípad. Ak niekto prostredníctvom svojich výrokov útočí na demokraciu, na demokratické piliere štátu, nemožno takéto konanie obhajovať právom na slobodu prejavu. Jedine, keby sme chceli tú demokraciu zlikvidovať a nahradiť ju iným politickým systémom. Takže Ľuboš Blaha sa v tomto mýli a argumentuje rovnakým spôsobom, ako argumentovali aj zástancovia totalitných režimov v minulosti.
Prezidentka vyjadrila nádej, že tento súdny verdikt pomôže politickej kultúre a odradí od osočovania ako základného politického nástroja. Súhlasíte?
Neviem. Myslím, že nádej mať môžeme. Každopádne je to dobrý verdikt, ktorý treba privítať. To, čo sa dialo vo verejnom priestore v posledných rokoch, šírenie konšpiračných teórií, šírenie hoaxov, od covidu až po ruskú politiku a agresiu, to všetko je pre spoločnosť mimoriadne nebezpečné. Konečným dôsledkom môžu byť aj ľudské obete. Preto aj demokracia potrebuje ochranné mechanizmy, aby sa mohla obrániť aj pred ľuďmi, ktorí ju zneužívajú na šírenie lží. Je to neprípustné. Nie je možné, aby v demokratickej spoločnosti boli lekári označovaní za vrahov, ako keď na nich útočili antivaxeri počas pandémie.
Hovoríme aj o prípade lekára Petra Sabaku. Ten nedávno doplnil svoje trestné oznámenie na hnutie Republika o stotisíc eur za poškodenie mena, tvrdil, že poslanci si na prípade naháňajú voličské hlasy. Ide v prípade takýchto politikov o biznis?
Nahliadať na to týmto spôsobom je dobrý a zaujímavý názor. Určite sa k tomu prikláňam. To, že politické strany získavajú svoje preferencie aj na základe šírenia konšpirácií a hoaxov, je dokázaný fakt. Strany z preferencií získavajú vo voľbách určité percentá, na základe ktorých potom dostávajú finančný príspevok od štátu. Štát teda týmto spôsobom nepriamo podporuje aj konšpiračné teórie a šírenie hoaxov. Štát by sa mal, aj vzhľadom na to, že takéto konanie prináša niektorým politickým stranám preferencie, konšpiráciám brániť, aby jednoducho takáto skratka k peniazom neexistovala.
Čítajte viac Blaha zasahuje do práv Čaputovej, rozhodol súd. Musí sa zdržať verbálnych útokov a šírenia neprávd
Odradili by politikov od takéhoto konania žaloby o peniaze? Akú úlohu zohrávajú finančné pokuty, na rozdiel od požiadavky na ospravedlnenie či stiahnutie videa alebo statusu?
Vždy treba pozerať na to, aké sankcie má štát k dispozícii. Podmienečný trest, odňatie slobody? Obe riešenia sankciami sú, musíme ale zvažovať, či sú aj vhodné za to, čo tí ľudia urobili. Odňatie slobody nie je adekvátny trest za šírenie lží. Neviem si predstaviť poslať niekoho kvôli tomu do väzenia. To by asi žiaden sudca ani právnik neschválil. Ale musíme vychádzať zo sankcií, ktoré k dispozícii máme, medzi ktoré patrí aj ten peňažný trest. Ten by mohol odradiť istú skupinu ľudí, napríklad politikov, ktorí si z toho spravili biznis.
Týka sa to len politikov?
Nie, týka sa to napríklad aj vydavateľov konšpiračných plátkov, ktoré majú z hoaxov tiež solídny biznis, lebo publikujú konšpirácie či otvorené lži a generujú zisky z reklamného priestoru a z návštevnosti ich webových stránok. Je to čítané, reklama im teda zarába. Niektoré veľké firmy pre toto už aj pristúpili k regulácii reklamného priestoru v problematických plátkoch, a tie plátky tým skutočne trpia. Čiže áno, mohol by to byť nástroj, aby šírenie lží nebolo motivujúce, keď už to nejaké spoločenské odsúdenie nerieši. A povedal by som, že keď už finančné tresty, nech sú aj skutočne “veľkorysé”.
Sme rodina otvorene dotovala, financovala konšpiračné plátky. Líder strany Boris Kollár tvrdil, že je to úplne regulárne, mať dosah aj na týchto čitateľov.
To je, samozrejme, veľký problém. Potom sa nečudujme, že sa s klamstvami zo strany politikov ťažko bojuje, že tu máme toľko konšpirácií a hoaxov.