Podľa Denníka N colníci povolili export motorov, ložísk či strojov. „Nerozhodujeme o tom, či tovar vyvážaný do Ruska bude alebo nebude použitý ruskou armádou," reagovala finančná správa, ktorá spadá pod ministerstvo financií, ktorému šéfuje Igor Matovič (OĽANO).
Problémom je, že colníci si pred odklepnutím exportných dodávok do Ruska, Iránu či Bieloruska nepreverili, či je možné vyvážaný tovar použiť aj na výrobu vojenskej techniky. „Ak išlo o tovar použiteľný aj na vojenské účely, mohlo by ísť o porušenie sankcií Európskej únie. Isté však je, že keby vývoz kontrolovalo ministerstvo hospodárstva alebo tajné služby, mohli by export zastaviť. V susednom Česku sa tak deje omnoho častejšie ako u nás,“ konštatuje Denník N.
Čítajte viac Šáhid bol slabý odvar. Irán posiela Rusom drony apokalypsy
O celom probléme už vie premiér Eduard Heger (OĽANO), ktorý dal exporty preveriť. Ak by sa ukázalo, že do Ruska smeruje vývoz tovarov, ktoré sú na sankčnom zozname, podniknú sa konkrétne kroky, uviedol v piatok Heger. Ako podotkol premiér, informácie zverejnené Denníkom N sú zatiaľ len o domnienky, ktoré treba preveriť. Vyhodnotiť situáciu chce na základe analýz.
„Dnes je to predčasné nejako uzavrieť. Urobíme všetky nápravné kroky, ktoré budú nevyhnutné. Sankcie určite porušovať nechceme a verím, že ani neporušujeme," skonštatoval premiér. Treba podľa neho prešetriť, či niekto pochybil a ak áno, kto. Deklaroval, že Ukrajinu bude Slovensko podporovať aj naďalej.
Žežulka: Nemôžeme zasiahnuť
Ak sa tovar alebo osoba nenachádza na sankčnom zozname, orgány Finančnej správy nemajú možnosť zasiahnuť do zahraničných obchodných operácií, reagoval na podozrenia prezident FS Jiří Žežulka a odmietol, že by si finančná správa neplnila svoje povinnosti.
Ako poznamenal, ak je tovar použiteľný do zbraní alebo je to komponent do zbraní, neznamená to automaticky, že podlieha sankciám. Upozornil, že FS je len vykonávacím orgánom a povolenia na vývoz vydáva Ministerstvo hospodárstva. Ubezpečuje o spolupráci s ďalšími rezortami. Na týždennej báze podľa neho komunikujú s rezortom hospodárstva, obrany či Slovenskou informačnou službou.
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) v tejto súvislosti zopakoval, že postoj Slovenska sa nemení a situáciu preverí. „Naše stanovisko, čo sa týka podpory Ukrajiny, je nemenné. Je to náš priamy sused a dobrý priateľ a budeme ho naďalej podporovať,“ zdôraznil Heger. „Urobíme všetky nápravné kroky, ktoré budú nevyhnutné, lebo sankcie určite porušovať nechceme. A verím, že ani neporušujeme,“ zdôraznil.
Dodal, že o vypracovanie analýz v danej veci požiadal rezort obrany aj rezort hospodárstva, ktorý je zodpovedný za vývozné licencie. Na záležitosť sa chce opýtať aj exministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS), ktorý rezort viedol do augusta.
Premiér k vývozu tovaru do Iránu
Naď ukazuje na Sulíka
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) označil export za problém a sľubuje vyhodnotenie zoznamu a nápravu. Podľa Naďa sa téma týka aj ministerstva hospodárstva. Jeho rozhodnutia, vydania a licencie má preskúmať minister hospodárstva Karel Hirman, no premiér sa plánuje obrátiť aj na bývalého šéfa rezortu Richarda Sulíka (SaS).
SaS označila vývoz materiálu do Ruska za megaškandál, ktorý je zradou Ukrajiny a EÚ. „Sme diera v bezpečnosti. Slovensko dalo podpásovku Ukrajine a pomáha Rusku,“ vyhlásil poslanec SaS Juraj Krúpa. „Slovensko masívnym spôsobom porušuje embargo na vývoz materiálov dvojakého použitia do krajín ako Irán, Rusko a Bielorusko,“ tvrdí Krúpa.
Krúpa tvrdí, že ložiská, sústruhy a motory sú tiež tovarom dvojakého použitia. To, že nie sú na príslušnom zozname ministerstva hospodárstva, ktorý sumarizuje takéto tovary, nie je podľa neho dôležité.
Rezort hospodárstva o exporte tovaru nevedel
Ministerstvo hospodárstva nezlyhalo a ani neporušilo sankcie Európskej únie voči Rusku. Rezort to uviedol v súvislosti s medializovanými informáciami o vývoze vybraných tovarov do Ruskej federácie a Iránu a podozreniach, že môžu slúžiť Kremľu na výrobu zbraní. Poukazuje pritom na to, že v tomto prípade ministerstvo hospodárstva nebolo požiadané o vydanie exportnej licencie na vývoz tovaru dvojakého použitia a o predmetnom exporte nemalo vedomosť.
Rezort pripomenul, že tovar dvojakého použitia nesmie byť do režimu vývoz prepustený bez predloženia platnej exportnej licencie vydanej ministerstvom. „Toto vydávanie exportných licencií však rezort zabezpečuje iba v prípade, ak je o to požiadaný, pričom v uvedených prípadoch tomu tak nebolo. To znamená, že ministerstvo hospodárstva nemohlo mať vedomosť o takomto exporte,“ dodalo MH v tlačovej správe.
Ministerstvo zároveň zdôraznilo, že v prípade, ak by riešilo licenčné konanie pre tovar dvojakého použitia určený na export do Ruskej federácie a Iránu, by licenciu vzhľadom na uvalené medzinárodné sankcie nikdy nevydalo.
Rezort takisto upozornil, že nedisponuje prístupom do databázy štatistických údajov o exportoch tovarov a problémy pri exportoch môže tiež spôsobovať tzv. elektronické colné konanie. "Ak v ňom vývozca deklaruje, že vyvážaný produkt nie je tovarom dvojakého použitia a zároveň, že sa na jeho vývoz nevzťahuje povinnosť predložiť vývoznú licenciu vydanú rezortom hospodárstva v zmysle zákona, tovar sa automaticky prepustí do režimu vývoz bez predloženia platnej vývoznej licencie,“ vysvetlil rezort.
Zvolávajú výbory
Zodpovednosť podľa neho padá na ministerstvo financií, ktoré vedie liberálmi najradšej kritizovaný líder OĽaNO Igor Matovič. „Ministerstvo financií sa buď úmyselne alebo kvôli svojej nekompetentnosti podieľa na pomoci ruskému agresorovi,“ myslí si Krúpa.
Video: Krúpa a Viskupič k mega škandálu s vývozom
Strana SaS preto požiada o zvolanie mimoriadneho spoločného parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť a financií. Uskutočniť by sa mal už túto stredu. Predvolať si chcú ministra financií, ministra obrany, ministra vnútra, riaditeľa Finančnej správy ako aj riaditeľa SIS. „Chcem mať diskusiu a vyjasniť si tieto veci,“ povedal Krúpa.
Rusko vo vojne využíva aj iránske drony. Jeden z nich, Mohajer-6, sa v októbri zrútil pri Odese. Ukrajinská armáda zistila, že v drone bol špičkový rakúsky motor Rotax 912, ktorý sa používa v malých civilných lietadlách. Výrobca Rotax okamžite odmietol, že by dodával motory do Iránu, a spustil vyšetrovanie, pripomína Denník N. „Naše colné úrady 21. apríla tohto roku dovolili slovenskej firme z Prievidze vývoz položky „motor letecký Rotax 912 na civilné lietadlo typu DY-K103“ do Iránu,“ konštatuje Denník N s tým, že slovenský motor mohol byť v dronoch použitý.
VIDEO: Ruské drony ničia ukrajinské pozícieĎalším príkladom exportu v čase vojny bola kompletná výrobná linka na laná pre závod v Nižnekamsku, kde Rusko vyrába nadrozmerné pneumatiky na ťažkú vojenskú techniku. Závod, z ktorého schádzajú výrobky pod značkou Kama, sa montujú „na mobilné protitankové raketové systémy Kornet-E namontované na podvozku obrneného auta Tiger“, píše enko s tým, že išlo o ohňovzdorné pneumatiky, ktoré umožňujú pokračovať vozidlám v pohybe aj po zásahu striel a črepín.
Pneumatiky, ktoré vyrába závod Kama, používajú aj vojenské nákladné autá Ural, ktoré sú hlavným dopravným prostriedkom ruskej armády na Ukrajine a Putin ich vo vojne nsadil stovky.
Čítajte viac Rusi vraj kradnú kamery zo švédskych cestných radarov. Majú končiť v dronoch
Colníci v júli tohto roka povolili aj vývoz 3 750 ložísk pre ruskú firmu GK Jard z mesta Jaroslavľ. Spoločnosť vyrába časti motorov a svoje produkty predáva aj bieloruskej firme MAZ, ktorá vyrába nákladné autá a autobusy – a je na sankčnom zozname EÚ. „Jej vojenská divízia MKZT totiž vyrába nosiče pod raketové systémy TOR, BUK a OSA a aj kolesové nosiče pre medzikontinentálne balistické rakety s jadrovými hlavicami Topol-M či nosiče MZKT-7930, z ktorých sa odpaľujú ruské balistické rakety Iskander, ktoré môžu niesť jadrové hlavice a z Kaliningradu priamo ohrozujú krajiny EÚ,“ konštatuje Denník N.
Čítajte viac Desia Rusov ukrajinské morské drony?