Muž mal vstúpiť na priecestie v čase, keď boli spustené závory, vo vzdialenosti asi 50 metrov pred vlakom. „Rušňovodič, aj napriek použitiu rýchločinného brzdenia, už zrážke nedokázal zabrániť,“ uviedla krajská policajná hovorkyňa.
Nájsť zodpovednosť za tragédie je komplikované. Vláda tvrdí, že zvyšovanie bezpečnosti v tomto smere patrí k jej prioritám. Železnice ale namietajú, že na to nemajú financie. Expert na dopravu Ondrej Matej dodáva, že zabezpečiť priecestia nestačí, príčina nehodovosti tkvie aj v samotnej mentalite Slovákov.
Vlani prišlo podľa štatistík Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) o život pod kolesami vlaku 93 osôb, v 77 prípadoch sa rozhodli ľudia siahnuť si na život sami. Oproti roku 2021 celkový počet úmrtí stúpol o 22, počet samovrážd zase stúpol o 25. Pri nehodách na priecestiach utrpelo v roku 2011 smrteľné zranenie ďalších 12 osôb, všetko užívatelia priecestí. Všetky prípady boli navyše zavinené porušením pravidiel práve na strane užívateľa priecestia.
„Problém zaistenia železničných priecestí je zo strany správcov cestnej komunikácie často ignorovaný. Z daného dôvodu sa opatrenia technického charakteru uplatňujú skôr zo strany železníc, pokiaľ ide o riešenia zo strany správcu ciest, je ich pomerne málo,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Ria Feik Achbergerová.
Štatistiky o počte samovrážd však podľa jej slov nemusia byť úplne presné. „V slovenských pomeroch je nutné preukázať fyzickým dôkazom zámer, ako je napríklad list na rozlúčku. Preto údaje zo Slovenska zahŕňajú viac „samovrážd“, ktoré neboli preukázané dôkazom, iba odôvodnené napríklad rušňovodičom,“ spresnila hovorkyňa.
Čítajte viac Dva vlaky na jednej koľaji. Od zrážky pri Žiline ich delilo 100 metrov
Pod vlakom končia viac muži
Psychológ Robert Máthé minulý rok pre Pravdu uviedol, že rozhodnutie skočiť pod vlak patrí medzi ráznejšie a istejšie formy samovraždy a taktiež je viac vlastné mužom.
„Človek, ktorý sa rozhodne pre takúto formu samovraždy, to so skoncovaním svojho života väčšinou myslí vážne. V pozadí takéhoto rozhodnutia sú spravidla problémy, ktoré nedokáže riešiť, a situáciu prežíva ako bezvýchodiskovú, dostal sa do slepej uličky, z ktorej nedokáže vyjsť,“ ozrejmil.
V tejto súvislosti môže podľa psychológa ísť o mimoriadne širokú paletu situácií, napr. totálny bankrot, strata celoživotných úspor, zážitok neznesiteľnej kompromitácie, ale aj nešťastná láska. Títo ľudia o svojom úmysle obvykle s nikým nehovoria, ale svoje rozhodnutie podľa odborníka naplnia.
„Stretol som sa s prípadom muža, ktorý pred spáchaním samovraždy dôsledne kontroloval, či nemá voči svojmu okoliu nejaké podlžnosti a až keď si bol istý, že nie, vbehol svojím motorovým vozidlom na železničnom priecestí pod vlak. K skutku ho doviedli dlhodobé pracovné problémy a problémy v partnerskom vzťahu,“ podelil sa o svoju profesionálnu skúsenosť Máthé.
Čítajte viac Úmrtí na koľajniciach pribúda. Cítia to pasažieri aj železnice
Rušňovodičov vycvičí prvý slovenský simulátor vlakov. Aj na nepredvídateľné situácie
Simulátor hnacích koľajových vozidiel na výcvik rušňovodičov a nácvik reálnych situácií predstavili vo štvrtok v Stredisku internátnej prípravy Železníc Slovenskej republiky v Strečne.
Podľa štátneho tajomníka ministerstva dopravy Jaroslava Kmeťa by mohli moderné technológie prilákať mladú generáciu na stredoškolské štúdium a zabezpečiť chýbajúce ľudské zdroje na železniciach.
Doplnil, že situáciu by malo od septembra zlepšiť aj spustenie nových odborov na výučbu povolaní, ktoré na železniciach chýbajú. „Výcvik rušňovodičov sa nemôže diať len v reálnom prostredí. Riešením je aj virtuálny trenažér, ktorý pomáha budúcim a aj vyškoleným rušňovodičom zvládať nepredvídateľné situácie. Správna reakcia ľudského faktora je veľmi dôležitá,“ zdôraznil Kmeť s tým, že trenažéry by mohli byť aj v stredných školách.
Námestník generálneho riaditeľa ŽSR pre ľudské zdroje Pavol Komarňanský uviedol, že spustením simulátora chcú motivovať aj mladých uchádzačov o zamestnanie, navyknutých fungovať vo virtuálnej realite. „Aby to nebolo suché memorovanie, ale mohli si vyskúšať základné prvky a oboznámiť sa s nimi, kým sa dostanú k reálnemu vlaku a výkonu,“ dodal.
(tasr)
Čítajte viac Dva vlaky na jednej koľaji. Od zrážky pri Žiline ich delilo 100 metrov
Viac ako polovica z priecestí nie je zabezpečená
Podľa správy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) z minulého roku viac ako polovica z 2-tisíc železničných priecestí na Slovensku nie je zabezpečená. Správa uvádza, že chýbajú dôležité bezpečnostné zariadenia ako závory či svetelné signalizácie. V priebehu posledných štyroch rokov došlo na železniciach podľa NKÚ k 175 vážnym nehodám, škody sa vyšplhali na viac ako päť miliónov eur.
Minulý rok bolo na priecestiach zaznamenaných 29 nehôd, teda o tri menej v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Zodpovednosť za vznik nehôd bola vo všetkých prípadoch podľa Feik Achbergerovej pripísaná vodičom, cyklistom či chodcom.
„Na pasívnych priecestiach zabezpečených dopravnými značkami sme zaevidovali sedem nehôd, na aktívne zabezpečených priecestiach spolu 22 nehôd. Všetky poškodenia, ku ktorým došlo na priecestiach v roku 2022, boli vyčíslené vo výške 158 846 eur,“ sumarizuje hovorkyňa s tým, že niektoré škody ešte neboli vyčíslené ako konečné.
„Sem sa počítajú aj cestné dopravné nehody na priecestiach a poškodenia zo strany užívateľov priecestia ako zlomené závory, poškodená výstražná signalizácia či poškodená výplň priecestnej konštrukcie,“ doplnila Achbergerová.
Čítajte viac V Banskej Bystrici narazil vlak do autobusu, zranili sa dvaja ľudia
Projekt mešká roky
Železnice tvrdia, že zvyšovanie bezpečnosti na priecestiach patrí k ich prioritám. „Legislatívnou požiadavkou je postupne nahrádzať priecestia bezpečnejšou formou mimoúrovňového križovania. Túto požiadavku realizujú výhradne len ŽSR pri modernizačných projektoch, kde odstraňujeme úrovňové križovania a nahrádzame ich mimoúrovňovými. Momentálne tak na trase Bratislava Rača – Považská Bystrica prišlo k odstráneniu takýchto križovaní,“ uviedla hovorkyňa ŽSR.
Železnice majú pritom už od roku 2017 vypracovaný projekt na zvýšenie bezpečia na priecestiach. Ten počíta so zvýšením bezpečnosti na 75 vybraných priecestiach. Realizácia projektu je rozčlenená na tri etapy.
Prvá etapa sa pritom mala realizovať ešte v rokoch 2018 – 2019, posledná mala byť ukončená v tomto roku. ŽSR sú však momentálne stále v prvej etape. Tvrdia, že na realizáciu projektu nemajú financie.
Podľa hovorkyne železníc je modernizácia finančne nákladná, zvýšenie zabezpečenia jednokoľajného priecestia sa môže pohybovať v sumách okolo pol milióna eur za jedno priecestie.
Najvyšší kontrolný úrad tvrdí, že železnice za posledných deväť rokov zainvestovali do projektov zabezpečenia priecestí 13 miliónov eur, čo sa premietlo do obnovy len 25 z nich. Na projekty, ktoré mali zvýšiť bezpečnosť na železničných priecestiach, pritom podľa NKÚ nežiadali rezort dopravy o finančnú podporu zo štátneho rozpočtu a ani sa aktívne nezapojili do európskej finančnej pomoci.
ŽSR pre Pravdu potvrdili, že na základe správy NKÚ už prijali opatrenia a požiadali rezort dopravy o ďalšie finančné prostriedky.
Čítajte viac V Žiline sa vykoľajil rýchlovlak Pendolino, škody na trati sú značné
Nejde len o peniaze
Riaditeľ inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej popri nedostatku zabezpečenia železničných priecestí vidí problém oveľa hlbšie, a to v samotnej mentalite Slovákov. „Vezmeme si len štatistiky, ale nehľadáme príčiny, prečo sa to deje,“ uvádza expert.
Stúpajúca agresivita a nervozita v spoločnosti sa podľa Mateja pretavuje aj do šoférovania, čo vidieť celkovo na cestách i na železničných priecestiach. Podľa neho sú slovenskí vodiči v tomto smere najnezodpovednejší v celej Európskej únii, často sa snažia cez priecestia prejsť, aj keď už svieti červená. Dôvod, prečo počet nehôd výrazne neklesá, je podľa experta spôsobený aj výškou pokút a nedostatočnou osvetou.
Matej tvrdí, že ani v okolitých krajinách nemajú všetky priecestia zabezpečené závorami a svetelnou zvukovou signalizáciou, hlavne čo sa lokálnych tratí týka. Investovať desiatky miliónov eur na nové závory aj na miestach, kde prejde jeden vlak denne, považuje za nezmysel.
Niečo také nemajú podľa neho ani v Nemecku či v Rakúsku. Kultúra šoférovania je tam však podľa jeho slov úplne iná ako u nás.
„Samotné zvýšenie kvality zabezpečovacích zariadení však nikdy nebude postačujúce, ak účastníci cestnej premávky nebudú dodržiavať dopravné predpisy. Jedným z možných riešení na zvyšovanie bezpečnosti na železničných priecestiach je zvážiť budovanie kamerových systémov a legislatívne určiť podmienky využívania inštitútu objektívnej zodpovednosti pre užívateľov železničných priecestí, ktorí porušujú pravidlá cestnej premávky,“ uviedol v stanovisku rezort dopravy.
Čítajte viac Pri Vrútkach sa zrazili vlaky, nehoda má zranených, ale žiadnu obeť