Cieľom spájania tzv. demokratických alebo stredopravých strán je zabrániť prepadu desiatok tisíc voličských hlasov tak, ako tomu bolo v minulých voľbách. Predčasné voľby už pomaly klopú na dvere a kráti sa aj čas na odovzdanie kandidátok aj na spájanie, ktoré začína byť len chimérou.
VIDEO: Heger školí novinára: To nie sú moje názory, takto sa štát neriadi,
Ďalší líder pravice
Na poste pomyselného lídra spájania sa, ale aj pravice bol najprv Mikuláš Dzurinda, ktorí sa dohodol s lídrom SPOLU Miroslavom Kollárom. Ich spojenie sa však potvrdilo len zmenou názvu strany na Modrá koalícia. Kollár vymenil Dzurindu za Hegera a zrodili sa Demokrati. Zdá sa, že tretí názov ostane až do volieb.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Odvážne plány mal ešte predtým, než sa verejnosť dozvedela, kde vlastne po spore v OĽaNO zakotví. „Mojou ambíciou je pokračovať vo funkcii predsedu vlády,“ povedal. Vieme, ako podobné ambície dopadli u bývalého prezidenta Andreja Kisku. Aj keď presadnúť z premiérskej stoličky do poslaneckých lavíc je bežnejšie, ako vymeniť prezidentský palác za parlament.
Demokrati začali v prieskumoch na takmer piatich percentách, čo je veľmi slušný štart. Hegerovi pomohla aj jeho poznateľnosť, no tá môže rovnako uškodiť. Na čele má totiž nálepku premiéra, ktorý neurovnal šarvátky s koaličným partnerom a neudržal si dôveru parlamentu.
Čítajte viac Veľký exodus poslancov. Tretina z nich nemá klub: Najlepšie obišiel Sulík, v NR SR sú štyri nové strany
Aj preto by sa mal sústrediť skôr na to, aby sa vôbec dostal do parlamentu. „Poverený premiér určite len vyjadril svoje zbožné želanie, ale od skutočnosti malo vtedy veľmi ďaleko,“ myslí si politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík.
Otázka je, či sa Demokrati dostanú do parlamentu
„V prípade Demokratov je na mieste otázka, či sa dostanú do parlamentu a nie to, či budú hrať prvé husle pri kreovaní novej vlády. Jeho vyjadrenia vnímam ako smelé, ale úplne uletené a ďaleko od reality,“ skonštatoval politológ. Lídri ešte stále hovoria o spájaní, aj keď verejnosť zatiaľ žiadny poriadny výsledok nevidela.
VIDEO: Heger o novej strane: Je to moja vízia, nie Matovičova.
Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď priblížil, že prebiehajú rokovania s KDH, s Dzurindom aj so Za ľudí. KDH ani Dzurinda spolupracovať nechcú, čo považuje za hazard. S niektorými stranami sa Demokrati rozprávajú aj o vytvorení predvolebnej koalície. Aj tu si však dobre pamätáme neúspešný príbeh koalície Progresívne Slovensko/SPOLU (PS/SPOLU). Keď sa pozrieme ešte ďalej, veľké ambície mal aj Radoslav Procházka so svojou stranou #Sieť či Juraj Miškov so stranou Skok!.
Čítajte viac Boj o voliča je v plnom prúde: Smer a Hlas súperia o seniorov, v hre je zmena 363 aj zákaz predaja alkoholu či kofeínu
Podľa politológa bude s veľkou pravdepodobnosťou zrejme Hegerov prípad podobný tým predchádzajúcim. „Ambície dočasne povereného premiéra sú síce veľké a na rozdiel od vami menovaných ide do volieb z relatívne mediálne lepšej pozície, no na druhej strane proti úspechu vo voľbách hrá fakt, že jeho vláda je mimoriadne ne populárna,“ zhodnotil pre Pravdu politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč. „Jeho politické zručnosti sú biedne a k tomu bude čeliť útokom nielen opozície, ale aj bývalého „zamestnávateľa“ Igora Matoviča,“ myslí si.
Spájanie s Jablkom?
Naď kritizoval aj vznik nových subjektov, medzi ktorými je aj Jablko Lucie Ďuriš Nicholsonovej. Europoslankyňa priznala, že sa s Hegerom stretla, no rokovania k ničomu neviedli a strana je pre ňu nečitateľná. Jablko sa zatiaľ samostatne neobjavilo ani v jednom prieskume, keďže ešte nejde o oficiálne zaregistrovanú stranu, podpisy však už vyzbierať stihli.
VIDEO: Predsedníčka politickej strany Jablko L. Ď. Nicholsonová: Politiku chápeme ako službu občanom.
Líderka Jablka okrem toho vyhlásila, že pokiaľ jej strana nebude mať reálnu šancu na úspech vo voľbách, tak sa s niekým spojí alebo odstúpi. „Podobne ako Heger ani vyjadrenia Ďuriš Nicholsonovej neboli postavené na reálnom zhodnotení situácie, ale išlo len o nezmyselné reči smerom k verejnosti,“ uviedol Štefančík s tým, že Jablko vzniklo, aby si Ďuriš Nicholsonová zvýšila svoje šance na pokračovanie v politike s čím súhlasí aj politológ Lenč.
Čítajte viac Smer aj Republika rastú. Pravica medzitým tápe: Heger berie voličov KDH aj Matovičovi
Ak by podľa Štefančíka mala skutočne ambíciu spájať pravicu, nezakladala by ďalšiu stranu. „Strany v tomto prípade slúžia politikom, vrátane povereného predsedu vlády Hegera, ako výťah do verejnej funkcie. Obávam sa, že prípadné zlúčenie jablkárov s Demokratmi by Hegerovmu výťahu viac uškodilo, než pomohlo,“ skonštatoval Štefančík. Podľa Lenča sa spojenie Jablka a Demokratov ukazuje ako jediné relevantné spojenie.
Foto: TASR, Pavol Zachar
„Za určitých okolností by to mohlo znamenať, že sa aspoň Ďuriš Nicholsonová pozrie do parlamentu, či už slovenského (2023) alebo európskeho (2024),“ dodal Lenč s tým, že Jablko samostatne nemá šancu. „Ak sa s niekým spojí, tak možno. No platí, že akýkoľvek (hoc čiastkový úspech) Jablka, Demokratov alebo Modrých bude na úkor iných stredopravých strán, ktoré sú dnes v NR SR alebo ktoré sa niekoľko rokov chcú do NR SR vrátiť,“ dodal.
Potenciálne zlučovanie týchto dvoch strán podľa politológa nemá dôvod pozitívne ovplyvniť rast preferencií Demokratov. „Jablko totiž na seba ešte neviaže relevantnú skupinu voličov. Každej takejto mikrostrane by som odporučil začať najskôr na komunálne úrovni a postupne sa prepracovať smerom hore,“ skonštatoval Štefančík. Pre Demokratov však bude podľa Lenča každý jeden hlas dobrý. Neúspešných príbehov totiž pozná Slovensko dosť na to, aby sa z nich politici vrátane Hegera vedeli poučiť.
Z prezidenta poslancom, ako Kiska odišiel z politiky
Bývalý prezident Andrej Kiska sa v politike angažovať nechcel, no vražda Jána Kuciaka jeho postoj zmenila. O založení politickej strany sa začalo špekulovať už pol roka pred prezidentskými voľbami. Svedčili o tom aj niektoré jeho vyjadrenia. Šumy sa nakoniec stali realitou už v apríli – pár dní po víťazstve Zuzany Čaputovej a necelé tri mesiace pred jej inauguráciou, čo viacerí odborníci kritizovali.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Aj keď bol spočiatku spájaný so stranou PS, dva dni po jej inaugurácii oznámil Kiska vznik strany Za ľudí. Do projektu vložil na rozbeh necelý milión eur. Po jeho boku stále Veronika Remišová, Miroslav Kollár, Tomáš Valášek, Andrea Letanovská a ďalší.
Bývalý prezident sa takisto netajil premiérskymi ambíciami. Podpora pred voľbami 2020 bola podľa prieskumov na úrovni desiatich percent. O tretie miesto delili s koalíciou PS/SPOLU, v kuloároch sa už skladala koalícia a Kiska ako premiér bol jednou z možností, aj keby Za ľudí voľby nevyhralo. Nič z toho sa nakoniec nekonalo. Kiska získal viac ako 100-tisíc hlasov, no jeho strana sa do parlamentu dostala s odretými ušami. Bola to veľká prehra. Karty rozdával líder OĽaNO Igor Matovič.
Čítajte viac Za ľudí už samostatne nemá šancu. Remišová hľadá záchranné lano. Kiskov projekt sprevádzali odchody, rozkoly a boj
Prvých rokovaní o vytvorení koalície sa síce zúčastnil, no už od začiatku bolo jasné, že z prezidenta sa poslanec nestane. Z politiky aj zo strany sa nakoniec stiahol úplne, aj kvôli zdravotnému stavu, a v rokovaniach a neskôr aj na čele strany ho nahradila Veronika Remišová. Strana však pod jej vedením postupne upadala. Za ľudí sa po rozkole v strane rozpadol poslanecký klub a po odchode Juraja Šeligu a Jany Žitňanskej ostala strane z dvanástich poslancov už len jedna poslankyňa. Preferenčne sa dlhodobo držia na úrovni dvoch percent a samostatne už v predčasných voľbách nemajú šancu dostať sa do parlamentu.
Ak by boli na jednej kandidátke, 200-tisíc hlasov neprepadne
Čo sa týka prekvapení počas volebnej noci 2020, rebríčku kraľuje koalícia PS/SPOLU. Obe strany boli nové a vznikli koncom roka 2017. Dejiny tejto koalície sa začali písať pred voľbami do Európskeho parlamentu dva roky po ich vzniku. Podarilo sa im vyhrať s viac ako 20 percentami a získali štyri europoslanecké mandáty. Po veľkom úspechu sa rozhodli v spolupráci pokračovať a ako koalícia sa rozhodli ísť ako koalícia.
VIDEO: Šimečka v Ide o pravdu: PS je unikát, riešime výzvy budúcnosti. Odmieta vládny chaos aj extrémistov.
Na postup do parlamentu tak bolo potrebné získať nie päť, ale sedem percent všetkých hlasov. Lídrom sa stal Michal Truban, ktorý oficiálne ohlásil, že má ambíciu stať sa premiérom. Programovým lídrom koalície sa stal predseda SPOLU Miroslav Beblavý, ktorý ašpiroval na funkciu podpredsedu vlády a na ministra financií. Obaja verili v dvojciferný výsledok.
Foto: SITA (Brano Bibel)
Priame rozdeľovanie postov niekoľko mesiacov pred voľbami kritizovali ich politickí oponenti aj odborníci. V prieskumoch mali začiatkom roka 2020 vyše desať percent, podobné to bolo aj počas volebnej v exit polloch, ktoré predpokladali podobný výsledok. O niekoľko hodín prišiel šok. Koalícia získala necelých sedem percent a do parlamentu sa nedostala. Chýbalo im 926 hlasov a nepomohli ani sťažnosti na zle započítané hlasy zo zahraničia.
Zúfať nad tým, že mali do volieb ísť na jednej kandidátke, bolo už zbytočné. Obrovský a prekvapivý neúspech favorizovanej koalície sa už zmeniť nedal. Truban s Beblavým sa stiahli, PS/SPOLU sa rozdelilo. Citujúc šéfku Za ľudí, škoda bola urobená, mlieko rozliate a koalícia sa napokon opäť rozdelila.
Haštag Sieť, Skok! či 99 %
Pamätné otrasy zažila v predchádzajúcom volebnom období aj strana Radoslava Procházku #Sieť. V prieskumoch bola tesne pred voľbami na druhom mieste za Smerom. Počas volebnej noci čakali na svoj výsledkový „komín“ dlhšie, než chceli. Stali sa poslednou stranou, ktorá prekročila hranicu piatich percent. Podobne ako Za ľudí. Procházkovi zlomila krk neschopnosť jasne vylúčiť Smer z povolebnej spolupráce a vedel, prečo to robí.
Foto: TASR, Michal Svítok
Krátko po voľbách sa stal súčasťou koalície so Smerom, SNS a Mostom-Híd. Zo strany preto odišlo viacero poslancov vrátane Miroslava Beblavého či Simony Petrík, ktorí neskôr založili stranu SPOLU. Podpisom novej koaličnej zmluvy septembri 2016 Prochádzkova strana stratila postavenie vládnej strany. Rozpadla sa v podstate skôr, než začala poriadne vládnuť.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Podobne smutný príbeh majú aj ďalšie strany. Pred siedmimi rokmi sa do volieb po hlave vrhol aj odídenec od liberálov Juraj Miškov, ktorý založil Slovenskú občiansku koalíciu známu pod skratkou Skok!. Napriek veľkej propagácii získali vo voľbách jedno percento. Aj ľavicovú stranu 99 % – občiansky hlas pred voľbami v roku 2012 podporovalo takmer sedem percent voličov, no vo voľbách získali necelé dve percentá.
Bude mať Fico po voľbách šancu rozdať karty?
- Po poslednom prieskume agentúry AKO pre relácie Joj Na hrane by Demokratov volilo niečo vyše štyroch percent. Svoje prvenstvo v ďalšom prieskume potvrdil Smer, tesne za ním skončil Hlas. Koalíciou s najsilnejším mandátom, ktorá by podľa tohto prieskumu mohla vzniknúť, je koalícia štyroch strán Hlas, Sme rodina, SaS a Progresívne Slovensko s 83 mandátmi. Ak by SaS nahradilo OĽaNO, mali by 78 mandátov. Aj keď sa Smer pomaly šplhá na prvé miesto, jazýčkom na váhach bude Hlas Petra Pellegriniho.
- „Ak sa nič vážne nezmení, ako to bolo napríklad v roku 2020, rozhodujúce slovo bude mať strana Hlas. Preto pravicoví politici, ktorí odmietajú Fica ako potenciálneho štvornásobného premiéra, by mali brať Hlas vážne,“ uviedol Štefančík. „Ak si o ňom myslia, že má niečo za ušami, mali tri roky na vytvorenie takých podmienok, pri ktorých by jeho prípadná trestná minulosť bola naplno odkrytá. Nie je totiž nič horšie ako ohrdnutá nevesta. Pellegrini totiž má určite aj plán B a ten spočíva na spolupráci so svojimi bývalými súkmeňovcami,“ dodal.
- Podľa Lenča bude šanca Roberta Fica na zostavenie štvrtej vlády závisieť od výsledkov viacerých strán. „Od ich volebného výsledku (čím viac nad 20 percent, tým väčšia pravdepodobnosť), od volebného výsledku Republiky (všetko nad desať percent) a SNS (všetko nad sedem percent). Prípadne od toho, kde sa ocitne Hlas,“ dodal s tým, že rozhodujúci bude aj postoj stredopravých strán k Pellegrinimu.
<PF>(abm)