Veľké spájanie pravicových alebo takzvaných demokratických síl neprebieha tak, ako si lídri či verejnosť predstavovali. Okrem vzniku Demokratov a spojenia piatich menších strán na čele so Zsoltom Simonom a Pavlom Mackom sme zatiaľ neboli svedkami žiadnych ďalších úspešných rokovaní.
VIDEO: Ministri SaS po podaní demisie.
O tom, že by sa mohol Korčok vrátiť do politiky na čele kandidátky strany Saska, sa hovorilo od septembra minulého roka, keď liberáli odišli z koalície a demisiu podali všetci štyria ministri vrátane Korčoka.
Sasku odmietol, Demokrati sú vo hviezdach
Líder Sasky Richard Sulík začiatkom apríla zopakoval, že si ho vie predstaviť ako lídra kandidátky a ak bude treba, aj ako predsedu strany. „V prípade, že by bol mojím nástupcom Ivan Korčok a že by považoval za vhodné, aby bol okrem lídra kandidátky aj predsedom, tak áno,“ povedal Sulík.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Saskárov čaká snem už túto sobotu. Voliť si budú predsedu strany a predstavia aj kandidátku. Dnes je už jasné, že Saska si bude musieť poradiť bez Korčoka. Bývalý šéf diplomacie ponuku liberálov odmietol a do straníckej politiky sa vrátiť nechystá.
„V súvislosti s návrhom Richarda Sulíka, aby som kandidoval v predčasných parlamentných voľbách za SaS, som sa už vyjadril a na mojom stanovisku sa nič nezmenilo,“ ohlásil Korčok pre TASR minulý týždeň s tým, že hodnoty slobody a solidarity podporuje.
Vstúpiť do straníckej politiky a navyše do pozície lídra tak, že tam budete dosadený, pretože ste medzi verejnosťou obľúbený, je pasca.Michal Cirner, politológ
V nadchádzajúcom období sa chystá venovať sa podpore mladých ľudí pri ich zapojení do verejného života a účasti na parlamentných voľbách. „Rovnako som pripravený naďalej maximálne napomáhať tomu, aby si Slovensko udržalo súčasné zahraničnopolitické smerovanie, ktoré je v prospech občanov našej krajiny,“ doplnil.
S relatívne prekvapivým tvrdením prišiel dočasne poverený minister životného prostredia a člen strany Demokrati Ján Budaj. Cez víkend totiž uviedol, že líder Demokratov Heger rokuje s Korčokom. „Ivana Korčoka považujem za silnú postavu demokratického tábora a bolo by vynikajúce, keby to prejavil v týchto voľbách,“ uviedol Budaj s tým, že spájaniu ešte nie je koniec.
VIDEO: Heger školí novinára: To nie sú moje názory, takto sa štát neriadi.
Detaily však neprezradil. Korčok nateraz nebude bližšie situáciu komentovať. „V tejto chvíli sa nebudem vyjadrovať,“ uviedol pre Pravdu. Podľa našich informácií ho Demokrati neoslovili, nie je vylúčené, že sa tak v budúcnosti stane.
Mohli by Demokrati Korčokovi ponúknuť niečo viac ako Saska? „Nie. Saska je aspoň nad hranicou zvoliteľnosti a hoci ide o elitársku stranu, funguje už niekoľko rokov. Demokrati sú zatiaľ len výťahom pre Eduarda Hegera a pár ďalších ministrov do verejnej funkcie,“ pripomenul Štefančík.
Čítajte viac Maďarské fórum ide do volieb so stranami ODS, DS, SRK a Za regióny
Ak nad niečím podobným Korčok podľa Cirnera uvažuje, mal by žiadať pre seba viac ako miesto lídra kandidátky. „A to presadenie svojich ideových priorít a výber najbližších spolupracovníkov do vedenia strany, aby získal aspoň aké-také zázemie a mal stranu naozaj pod kontrolou, čo je ťažké urobiť v novej strane Demokrati, kde sa ešte len stmeľujú a snažia sa zorientovať, kto je kto, odkiaľ prišiel a čo chce. Navyše rokujú s ďalšími politikmi a rokujú o ďalšom spájaní,“ skonštatoval Cirner s tým, že by Demokrati by Korčoka ako lídra zrejme brali, keďže zatiaľ nemajú „oslnivé“ preferencie.
VIDEO: Heger: Som pripravený na politický zápas aj s Matovičom.
Podľa Štefančíka je Korčok komunikačne zručnejší a v diskusiách pôsobí fundovane a autentickejšie. „Hoci Budaj hovorí, že Heger rokuje aj s Korčokom, to ešte neznamená, že rokujú o nejakej predvolebnej spolupráci. Nechce sa mi veriť, že po odmietnutí Sasky by sa dal Korčok nahovoriť práve na spoluprácu s Demokratmi,“ uviedol.
Byť lídrom, lebo ste obľúbený? Je to pasca, spadla do nej Radičová aj Hlina
Poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková nevie, prečo Korčok neprijal ponuku kandidovať za SaS. „Oznámil, že vôbec nebude kandidovať za nikoho, že nechce ísť do politiky ako takej. Z ľudskej stránky tomu rozumieme,“ povedala v diskusnej relácii televízie Markíza Na telo.
VIDEO: Bittó Cigániková v Ide o pravdu: Mám slobodu byť hubatá. Rozčuľuje ma, keď politici dirigujú ľudí ako žiť.
„Dostal od nás ponuku, lebo sme verili, že on ako osoba by pomohol Slovensku. Má u nás dvere otvorené, pokiaľ by zmenil názor,“ uviedla. Dôvodov, prečo odmietol Sasku, bolo zrejme viac. Vrcholom mohla byť nová kampaň liberálov, ktorá sa s imidžom diplomata veľmi nezhoduje.
Okrem toho Korčok už v januári v rozhovore pre Denník N hovoril o tom, že do významnej pozície v straníckej politike má človek vstupovať prirodzeným spôsobom cez získanie mandátu vo voľbách. Taký vývoj v jeho prípade nenastal. Tento argument koniec-koncov podporujú aj niektoré príklady z minulosti.
Čítajte viac Premiérske ambície? Heger môže pohorieť ako Kiska, PS/SPOLU či #Sieť. Mal by sa sústrediť na to, aby sa dostal do NR SR
„Vstúpiť do straníckej politiky a navyše do pozície lídra tak, že tam budete dosadený, pretože ste medzi verejnosťou obľúbený, je pasca,“ skonštatoval pre Pravdu politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner. Do takej „pasce“ podľa neho spadla aj Iveta Radičová, ktorá potom často nemala podporu SDKÚ, alebo Alojz Hlina, ktorého KDH prijalo, zvolilo za predsedu a po neúspešných voľbách sa s hnutím nakoniec rozlúčil.
Foto: Martin Baumann
Cirner súhlasí, že v strane je potrebné mať zázemie, poznať členov, vnútrostranícke procesy a zákulisie. Okrem toho by mohol Korčok strane pomôcť aj s preferenciami. „Nezdá sa, že to budú politické formácie, ktoré budú súčasťou budúcej vlády a ktoré by mu dávali relatívnu istotu vysokej štátnej funkcie,“ uviedol Cirner.
Čakanie na Čaputovú
V hre je ešte aj možná Korčokova kandidatúra na prezidenta, o čom sa v kuloároch takisto hovorí už dlhšie. Podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka nie je vylúčené, že odmietnutie straníckej politiky môže byť spojené práve s ambíciou kandidovať na hlavu štátu. „Ak by sa totiž teraz upísal nejakej strane, mohlo by mu to skomplikovať cestu do prezidentského úradu,“ zhodnotil Štefančík.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
„Pravdepodobne by popularitu pretavil do voličských hlasov v prezidentských voľbách a prezidentský úrad by mu bol asi bližší ako vládna exekutíva, respektíve parlament,“ myslí si Cirner. Ak však kandidatúru oznámi prezidentka Zuzana Čaputová,je vysoko pravdepodobné, že sa Korčok nezapojí ani do tohto boja. Oficiálne sa však k tomu ešte nevyjadrila ani prezidentka a nekomentuje to ani Korčok.
Potrebuje Slovensko Korčoka?
Faktom je – a pred pár mesiacmi to potvrdil aj exminister zahraničných vecí, ale aj ďalší lídri -, že Korčok dostal niekoľko ponúk a debatoval s Dzurindom, líderkou Jablka Luciou Ďuriš Nicholsonovou či šéfom ODS Mackom.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
V každom prípade je pravicové spájanie aktuálne na bode mrazu. Heger zatiaľ spolupracuje len s menšou stranou Šanca. Akési väčšie spájanie ohlásil len šéf Maďarského fóra Zsolt Simon, ktorý sa spojil s ODS Pavla Macka, vznikajúcou stranou Za regióny, so Stranou rómskej koalície a s Demokratickou stranou, v ktorej sú bývalí liberáli vrátane Jozefa Rajtára či Natálie Blahovej.
Za „spájača“ pravice sa najprv považoval Dzurinda, neskôr ním bol jeho nástupca Heger. Keďže plány pravice o veľkom spájaní nevychádzali, začiatkom apríla sa pozornosť obrátila na Korčoka a na to, či Slovensko potrebuje jeho alebo jemu podobných politikov.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Podľa Bittó Cigánikovej nikto „normálny“ nemá veľmi chuť v politike zostať, ani do nej vstúpiť. „Na druhej strane treba povedať, že ak takí ľudia ako Ivan Korčok alebo ľudia, ktorí majú nejakú politickú kultúru, vycúvajú z toho boja a nepôjdu do toho, tak Slovensko nič dobré nečaká,“ uviedla poslankyňa SaS.
Štefančík by Korčoka neštylizoval do roly spasiteľa slovenskej pravice. „Je úplne jedno, či sa niekto volá Ivan Korčok alebo Ferko Mrkvička. Dôležité je, aby stelesňoval odbornosť, transparentnosť, čestnosť a aby mal jasno vo svojich hodnotách. Ivan Korčok tieto vlastnosti má a ešte jednu výhodu k tomu. Na rozdiel od mnohých ďalších čestných ľudí ho pozná a dôveruje mu nemalá časť voličov. Je preto vhodným kandidátom na to, aby bol súčasťou politiky,“ dodal politológ.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Podľa Cirnera je „hľadanie mesiáša“ krátkozraké riešenie na hlboký problém absencie politických elít a krízy takzvaných štandardných politických strán. „Politické strany potrebujú veľa Korčokov a jemu podobných, aby sa politika vrátila do normálu,“ vysvetlil.
Niektoré strany už svoju kampaň začali, aj v parlamente vidno snahu zaujať na viac ako 150 predložených zákonoch. Slovensko však to „pravé orechové“ čaká v lete a na výsledok si počkáme ešte niekoľko mesiacov.
Čítajte viac Veľký exodus poslancov. Tretina z nich nemá klub: Najlepšie obišiel Sulík, v NR SR sú štyri nové strany
Štefančík si však nemyslí, že Heger je pomyselným zjednotiteľom. „KDH, OĽaNO, Sme rodina i SaS pôjdu do volieb samostatne. A sú tiež považované za pravicové strany. Hegerovi sa len podarilo ovládnuť jednu z desiatok mikrostrán, ktorá sa dohodla na spolupráci s ďalšími dvoma alebo tromi mikrostranami. Ale toto nie je spájanie,“ upozornil.
Skutočné zjednocovanie by to podľa Štefančíka bolo vtedy, keby sa napríklad Korčok hypoteticky postavil na čelo dvojkoalície PS – Saska. „To by bolo skutočné spájanie, to ostatné je len hra na spájanie. V skutočnosti ide o nečestnú hru s voličom. Ak by totiž Heger už pred polrokom vedel, na ktorom chrbte sa chce dostať do parlamentu, nemuseli sme na predčasné voľby čakať až do konca septembra,“ zhrnul Štefančík.