Pokiaľ by prešli všetky predložené zákony, štát by sa zadĺžil o viac ako dve miliardy eur. Vyše dvoch miliárd by pritom stál len návrh lídra OĽaNO Igora Matoviča na odmenu za účasť vo voľbách vo výške 500 eur. Šancu prejsť má zhruba prvá stovka zákonov.
Mimoriadna schôdza zatiaľ nebude
Keďže sa na Slovensku zvolebnieva, v programe sa objavilo rekordných vyše 240 návrhov zákonov. Ešte pred začiatkom riadnej schôdze sa pokúsili otvoriť tú mimoriadnu z dielne Smeru. Parlament nebol dvakrát uznášaniaschopní.
Mimoriadnu schôdzu sa dvakrát nepodarilo otvoriť, poslanci ju preložili a otvorili riadnu májovú 90. schôdzu parlamentu.
Zákony, ktoré chce Smer mimoriadne prerokovať, sa týkajú zdražovania cien potravín a cenovej regulácie. „Predložili sme riešenie, vládna koalícia to nechce a deviatykrát zablokovala mimoriadnu schôdzu o zdražovaní,“ uviedol šéf Smeru Robert Fico s tým, že opozícia na jej otvorenie nemá dostatok hlasov. „Nerozumiem, o akú hru ide,“ povedal.
Body sú zaradené aj na programe klasickej májovej schôdze. Parlament však neschválil ich presunutie na začiatok schôdze. Aktuálne sú zaradené takmer na konci a nie je veľká šanca, že sa o nich bude rokovať, pokiaľ sa v stredu mimoriadna schôdza neotvorí.
Podľa nezaradeného poslanca Juraja Šeligu (Demokrati) ide o predvolebnú kampaň a návrhy Smeru nič neriešia. „Ak sa pozriete na obsah zákonov, dokopy neriešia nič, dokonca ukazujú, že strana Smer chce zopakovať chybu, ktorú urobila v roku 2018,“ reagoval Šeliga.
Jedna atómovka šancu má, druhá nie. Prejsť by mohlo zhruba prvých sto zákonov
Poradie zákonov je teda nateraz jasné. Prednosť dostali vládne zákony, potom zákony vetované prezidentkou, pričom jeden z nich (o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, pozn. red.) už schválili. Progresívne Slovensko, ktoré v NR SR zastupuje Tomáš Valášek, označilo návrh o diaľniciach za rozbušku hodenú do verejných financií. Nasledujú poslanecké – ako prvé pôjdu zrejme zákony s podporou poslaneckých klubov.
Čítajte viac Ružový Smer a „kšeftár“ Drucker: Matovič vyzýva KDH, PS a SaS. V Hlase už kreslia čiary
Šancu však má len zhruba prvá stovka návrhov zákonov, v ktorej sú vládne zákony a zákony naviazané na plán obnovy. Rovnako by tam mali byť podľa podpredsedu parlamentu Petra Pčolinského aj priority jednotlivých strán.
„Určite to nestihnú. Dohoda bola, že schôdza pôjde podľa plánového termínu do 19. mája. To znamená, že by mohlo byť prerokovaných len okolo stovky zákonov,“ vysvetlila poslankyňa SaS Jana Bitto Cigániková. Ak nestihnú návrhy prejsť v máji cez prvé čítanie, v júni už šancu nemajú.
Podľa Pčolinského niektoré kluby o podpore rokovali iné nie. „Niektoré zákony tam hodili s tým, že buď to prejde, alebo nie. Väčšinou ide o populistické návrhy, to znamená, že hodíte to do pléna, urobíte si z toho video, tlačovku a je vám úplne jedno, či to prejde,“ uviedol pred začiatkom schôdze.
Čítajte viac Poslancov čaká viac ako 240 bodov: Aké sú ich priority? Kollár im dal „červenú“, najviac zákonov má OĽaNO a Sme rodina
Pre OĽaNO je dôležitý zákon, ktorí by od daní oslobodil matky s deťmi do 15 rokov a mladých do 25 rokov, čo je zároveň posledná atómovka Igora Matoviča, ktorá teoreticky má šancu prejsť. „Informovali nás o tom, že je to veľmi dôležité. O samotnom zákone sme nerokovali, ale je to v prvom čítaní, tak tam je ešte čas,“ povedal Pčolinský.
Stoj čo stoj chce Matovič pretlačiť aj odmenu 500 eur za účasť vo voľbách. Ten už raz parlament neschválil, no líder OĽaNO obišiel rokovací poriadok a polročnú lehotu, počas ktorej nemôžete do parlamentu predložiť ten istý zákon, a do podateľne ho podal tesne pred hlasovaním na minulej schôdzi.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Ústavnoprávny výbor však rozhodol, že bod sa prerokovať môže a Kollár ho tak zaradil na schôdzu. Opozícia sa pokúsila tento bod vyradiť, no nepodarilo sa im to. Je to však až 188. bod schôdze a poslanci sa k nemu zrejme ani dostanú.
Matovič chce 500 eur stoj čo stoj pretlačiť a jej schválením podmienil aj povolebnú spoluprácu OĽaNO. Do budúcej vládnej koalície totiž jeho hnutie vstúpi len s podmienkou vyplatenia odmeny každému, kto sa zúčastní predčasných volieb, čím ešte viac znížil svoj koaličný potenciál.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Líder OĽaNO sa pokúšal na schôdzu zaradiť aj znižovanie alebo tzv. zmrazovanie platov poslancov a prezidentky, no nestihol lehoty. „Nebola dodržaná 15 dňová lehota, nemôžem o tom dať, bohužiaľ, hlasovať,“ upozornil ho podpredseda parlamentu Gábor Grendel. Medzi prvými sto zákonmi nemá OĽaNO ani zmenu rokovacieho poriadku, ktorou by sa poslancom predĺžil čas za rečníckym pultom alebo by sa opäť umožnilo používanie audiovizuálnych pomôcok.
Medzi prvých sto zákonov sa však dostali aj návrhy Tomáša Tarabu, ktorý chce meniť Trestný zákon či Trestný poriadok. Okrem iného v nich zmierňuje postihy za korupciu. Novely trestných kódexov sa pritom budú riešiť aj v rámci vládnej legislatívy.
Foto: Pravda, Ivan Majerský, Ivan Majerský
Pre Hlas je dôležitý zákon o zvýšení príspevku pre seniorov na kúpeľnú liečbu, ktorý by mohol prejsť rovnako ako zníženie DPH na predaj z dvora na nulu. Šancu má aj návrh hnutia Republiky o zverejňovaní zápisníc z volieb, pričom pričom hnutie straší tým, že môže počas predčasných volieb dôjsť k manipulácii, ale napríklad aj návrh Miroslava Suju, ktorý by umožnil chov určitého počtu kusov zvierat súkromným chovateľom pre vlastnú spotrebu bez postihu orgánom veterinárnej správy.
Nedeľný predaj či interrupcie sú na chvoste
V programe bolo aj odvolávanie Juraja Krúpu z postu šéfa branno-bezpečnostného výboru, ktoré iniciovali poslanci Smeru. Vyčítali mu neprofesionálne vedenie výboru. Tvrdia, že funkciu zneužíva pre svoj osobný prospech. Krúpa ich argumenty odmietol. Napriek tomu, že Pčolinský v jeho odvolaní zmysel nevidel, poslancom sa to podarilo.
Čítajte viac Veľký exodus poslancov. Tretina z nich nemá klub: Najlepšie obišiel Sulík, v NR SR sú štyri nové strany
Na záver schôdze sa dostali niektoré novely Trestného zákona z dielne Miloša Svrčeka (Sme rodina) a Milana Vetráka (OĽaNO), ale aj kontroverzné zákony, ako je zákaz nedeľného predaja či interrupčné zákony, o ktorých presadenie sa snaží poslankyňa Kresťanskej únie Anna Záborská. Richard Vašečka (OĽaNO) sa snažil o preradenie bodu o zákaze nedeľného predaja.
„Je v druhom čítaní, nevidím dôvod, aby bol zaradený na koniec schôdze,“ uviedol Vašečka. Podľa Pellegriniho je správne, že podobné zákony sú na konci schôdze. „Toto nie sú pár mesiacov pred voľbami témy, ktoré rezonujú Slovenskom. To nech si vyjadrujú politické strany v programoch,“ myslí si.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Poslanci však Vašečkov procedurálny návrh neschválili, medzi prvú stovku sa nedostal ani jeho návrh obmedzujúci sexuálnu výchovu. Prednostne sa neprerokujú ani návrhy strany Hlas o rodičovskom príspevku na dieťa, ktoré sa nedostalo do škôlky, lebo nie sú kapacity. „Všetci na výboroch ho podporili a je v druhom čítaní, je až niekde na konci, takže netuším, či príde na rad,“ uviedol Pellegrini.
Líder strany Peter Pellegrini tak nie je spokojný so zoradením bodov. „Bol daný prísľub, že viaceré body, ktoré sa týkajú pomoci ľuďom, budú predradené na začiatok schôdze, ale mnohé sú až na koniec, vrátane niektorých našich,“ uviedol.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Na koniec schôdze je zaradený aj kontroverzný zákon skupiny poslancov OĽaNO a Sme rodina na čele s Annou Záborskou, ktorý sa zaoberá rodnými číslami. Jeho zavedenie by ľuďom znemožnilo zmenu rodovej identity – teda úradnú tranzíciu. Paradoxne mal tento zákon pomerne širokú podporu parlamentu. Pri tranzícii si ľudia zvyčajne menia aj rodné číslo, keďže je v ňom údaj o pohlaví danej osoby. Ak by tento návrh prešiel, zmenu rodného čísla by umožnili ľuďom iba v prípade, ak by sa pri jeho určení stala chyba.
Na konci sú aj návrhy na notársky súhlas s pornom či zákaz predaja alkoholu a energetických nápojov z dielne Martina Čepčeka, ktoré vyvolali rozruch. So svojím návrhom na zákaz klietkového chovu zas nepochodí nezaradený poslanec Tomáš Šudík. Liberáli naopak zrejme nedoriešia ani otázku registrovaných partnerstiev. No a rokovať poslanci zrejme nebudú ani o viacerých návrhoch na úpravu sporného paragrafu 363, ktoré chceli zaviesť viaceré strany.
Do programu sa však dostal návrh novely uznesenia o sudcoch a prísediacich Juraja Šeligu a aj návrh uznesenia Sasky, ktorý by mal vládu a predstaviteľov Slovenska zaviazať, aby hlasovali za technologickú neutralitu pohonov automobilov.
„SaS urobí všetko preto, aby sa nové vozidlá mohli predávať aj po roku 2035. To však v žiadnom prípade neznamená, že sme proti elektromobilom. Sme len proti politickým zákazom, ktoré vo finále odstránením konkurencie vývoj spomalia,“ uviedol Marián Viskupič.
Idú voľby, čo vám poviem… a zmena pravidiel
Proti populistickým návrhom je viacero strán vrátane hnutia Sme rodina či neformálneho klubu Demokratov, ktorého vznik oznámil Šeliga. Napriek tomu si každý poslanec stojí za svojím a pred začiatkom májovej schôdze sa z programu nevypustilo takmer nič a viacerí sa snažili svoje body preradiť na začiatok.
Ak by prešli všetky návrhy, ktoré sú aktuálne na programe, Slovensko by sa podľa neho zadĺžilo o viac ako dve miliardy. „Štátna pokladnica totiž nie je detská kasička, aby poslanci rozhadzovali peniaze,“ dodal Šeliga.
Podľa Pellegriniho toľko bodov na schôdzi ešte zrejme nebolo. „Taký týždeň dva sa budeme tváriť, že sa rokuje a potom to nejakým spôsobom skončí, lebo toto by bola schôdza na dva tri mesiace, nie ja tri plánované týždne,“ skonštatoval líder Hlasu.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
„Treba priznať, že sme v politickej kampani a predloženie návrhu alebo zvolanie mimoriadnej schôdze často nie je ani tako tom, či bude, alebo nie, ale aspoň má niekto tému na tlačovku na dva dni, že sa niečo pokúšal zvolať alebo niečo predložil,“ uviedol Pellegrini s tým, že túto aktivitu stranám ani poslancom netreba upierať, keďže je to jeden z mála nástrojov na zviditeľnenie.
Šeliga považuje niektoré návrhy za nesystémové. „Ide o rozhadzovanie peňazí, ktoré Slovensko ani nemá. Len preto, aby sa niekto zapáčil voličom, tak si vymyslí, že dajme voličom 500 eur,“ reagoval Šeliga, podľa ktorého je najdôležitejší školský zákon.
Na urýchlenie tempa schôdzí si poslanci na grémiu schválili niekoľko zmien. Na májovej schôdzi si poslanci skrátia obedovú prestávku o hodinu. V piatky budú rokovať dlhšie o dve hodiny, teda do štvrtej, a bez obednej pauzy. Zároveň sa poslanci dohodli, že v piatky hlasovať nebudú. Ostatné dni sa bude hlasovať o prerokovaných bodoch štandardne o jedenástej a poobede o piatej. Oficiálne sa schôdza končí 19. mája a viacerí poslanci majú ambíciu ju v tomto termíne aj ukončiť. Neprerokované body sa tak presunú na júnovú schôdzu.