Hegerova vláda fungovala dva roky, jeden mesiac a necelé dva týždne. Z toho päť mesiacov pôsobila s oklieštenými právomocami, lebo koncom minulého roka Národná rada hlasovala za vyslovenie nedôvery jej predsedovi.
VIDEO: Hegerv ta3: V Politike je to ako v hokejiVeľké personálne zmeny
Za funkčné obdobie mala vláda 151 zasadnutí, na ktorých ministri prerokovali a predložili do parlamentu 244 návrhov zákonov. Tento výsledok sa dá porovnať napríklad s výkonnosťou kabinetu Petra Pellegriniho (Hlas), ktorý za dva roky do Národnej rady posunul takmer o 50 legislatívnych zmien menej.
VIDEO Exministri SaS po podaní demisie
Hegerovu vládu, ako aj tú predošlú, tvorilo 16 postov. Okrem premiéra v nej pôsobil jeden podpredseda pre legislatívu a 14 šéfov ministerstiev. Personálne obsadenie stoličiek však v priebehu dvoch rokov prešlo viacerými zmenami. V konečnom dôsledku sa za dva roky vo vláde vystriedalo dvadsať ľudí.
Najväčšia personálna výmena sa odohrala vlani v septembri, vinou nezhôd koaličných SaS a OĽaNO pri rodinnom balíčku z dielne ministerstva financií po vedením Igora Matoviča (OĽaNO). Z vlády odišli štyria ministri za SaS – šéf rezortu hospodárstva Richard Sulík (SaS), minister školstva Branislav Gröhling (SaS), ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) a minister zahraničia Ivan Korčok (nom. SaS). Stoličky exministrov obsadili nestranícki nominanti Karel Hirmann, Ján Horecký, Viliam Karas a Rastislav Káčer.
Koncom decembra po vyslovení nedôvery vláde, z nej odišiel aj financmajster Matovič. V marci z postu odišiel minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO). Uviedol, že práca jeho kolegov dehonestovaná, a teda „v tomto nastavení“ odmieta pôsobiť.
Začiatkom mája Hegera opustili ďalší dvaja podriadení. Šéf agrorezortu Samuel Vlčan ponúkol svoju funkciu pre kauzu miliónovej dotácie, minister zahraničia sa vzdal funkcie pre nesúhlas s konaním premiéra. Celkom tak predseda vlády za dva roky prišiel o ôsmich ministrov, čo však nie je rekordom. Ten zatiaľ patrí prvej vláde Roberta Fica (Smer), z ktorej za štyri roky odstúpili 13 členovia.
Zato Hegerova vláda dosiahla rekord v počte projektov, ktoré boli podporené z finančnej rezervy premiéra. Ročne do nej smeruje jeden a pol milióna eur, vlani sumu navýšili na 2,5 milióna. „Od vymenovania vlády boli vydané rozhodnutia na podporu 319 projektov. Pod vedením Igora Matoviča bolo z rezervy podporených 205 projektov a počas vlády Petra Pellegriniho spolu 313 projektov,“ informoval tlačový odbor Úradu vlády SR.
Čítajte viac Heger naznačil, že chce vyhrať voľby. Prirovnal sa k zlatým chlapcom z Göteborgu
Najdlhší program
Hegerova vláda mala zatiaľ najdlhšie znenie programového vyhlásenia vlády (PVV). Dokument má celkovo 131 strán. Síce sa v mnohom opakujú body z vyhlásenia kabinetu Igora Matoviča, oproti nemu je o desať strán dlhšie. Pre porovnanie, PVV vlády Petra Pellegriniho malo 70 strán, druhý Ficov kabinet svoje sľuby zmestil na 65 strán.
Čítajte viac O rezorte školstva malo byť už rozhodnuté. Opakuje sa scenár z jesene, kvôli Hapalovej hrozia výpoveďami
Program, ktorý vláda schválila na začiatku svojho pôsobenia, má 18 kapitol. Ministri sa totiž zaviazali, že spustia boj s korupciou, v riadení verejných výdavkov budú dôsledne presadzovať princípy hodnoty za peniaze, zlepšia tiež kvalitu vzdelávania a poskytovania zdravotnej starostlivosti. No mnohé sľuby sa splniť nepodarilo.
Čítajte viac Kontrola beží, NAKA koná. Vlčan z dotácie 1,4 milióna zatiaľ nevidel ani cent
Nevyšiel napríklad mechanizmus hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov, takisto nevznikla inštitúcia na kontrolu konfliktu záujmov a ich majetkových priznaní. Nepodarilo sa tiež upraviť sporný paragraf 363 Trestného poriadku tak, aby zodpovedal jeho pôvodnému zmyslu.
Plánom bolo aj zavedenie finančnej kompenzácie pre nahlasovateľov korupcie vo výške 50 percent zo sumy úplatku. Na programe boli aj odmeny pre voličov. Nie však v podobe 500-eurovej odmeny, ale desaťpercentnej zľavy zo všetkých poplatkov štátu.
Vláda tiež chcela zadefinovať jasné a transparentné kritériá na schválenie liečby na výnimku. Ani tento zámer nebol realizovaný a tento rok poisťovne už začiatkom mája varovali, že im došli prostriedky na uhrádzanie takýchto liekov.
VIDEO: Zdravotné poisťovne boli v strate 69 miliónov eurZa splnený záväzok sa dá považovať zmena legislatívy v oblasti majetkových práv týkajúca sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Návrh zákona, ktorý rieši životné situácie nezosobášených párov aj párov rovnakého pohlavia, parlament pred pár dňami posunul do druhého čítania.
Vláda tiež dokázala zadefinovať v štátnom rozpočte navýšenie obranných výdavkov na dve percentá hrubého domáceho produktu. Úspechom tiež je sľúbená úprava zákona o štátnom občianstve. Vlani totiž bol zrušený zákaz dvojakého štátneho občianstva v takom prísnom znení, v akom ho zaviedla vláda Roberta Fica (Smer) v roku 2010.
Stranícka rozmanitosť
Ako aj predošlý kabinet ministrov pod vedením Matoviča, Hegerovu vládu pôvodne tvorili členovia a nominanti štyroch koaličných strán – OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí. Táto zostava však nevydržala do konca.
Výrazné problémy pri fungovaní Hegerovej garnitúry spôsobovali napäté vzťahy dvoch koaličných lídrov – Matoviča a Sulíka. Permanentný konflikt politikov vyvrcholil vlani v septembri. Vtedy SaS vystúpila z koalície a stala sa opozičnou stranou. Kabinet po novom tvorili len tri politické subjekty, zároveň vláda stratila väčšinu v parlamente a ďalej pôsobila ako menšinová.
Čítajte viac Úradnícka vláda chaos neukončí. Verdikt padol neskoro, hodnotí politológ
Vláda štyroch strán sa však vrátila už v marci. Po rozkole v OĽaNO z hnutia odišiel predseda vlády Heger, minister životného prostredia Ján Budaj (Demokrati) a šéf rezortu obrany Jaroslav Naď (Demokrati). Spolu s ministrami hospodárstva Hirmanom a ministrom zahraničia Káčerom vstúpili do hnutia Spolu, ktoré sa hneď premenovalo na Demokratov.
Tým vznikla paradoxná situácia, keď vo vláde dominovala strana, ktorá neprešla parlamentnými voľbami, dokonca jej líder obsadil premiérsku stoličku.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Najodvolávanejší minister
Ďalší rekord patrí ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO). Za dva roky pôsobenia vo funkcii sa osemkrát hlasovalo o jeho odvolávaní. Pokusov bolo celkom desať, no dve odvolávania vzali späť. Všetky pokusy inicioval Smer s podporou nezaradených poslancov okolo Tomáša Tarabu (Život), ale aj Hlasu a Republiky.
Tri pokusy sa odohrali v lete 2021, keď vrcholila takzvaná „vojna policajtov“. Šéf Smeru Robert Fico vtedy tvrdil, že Mikulec rezort vnútra nezvláda odborne a eticky a objavujú sa informácie, že dlhé mesiace dochádza k manipulovaniu trestných konaní vyšetrovateľmi NAKA.
Čítajte viac Boj proti korupcii vs. pomoc ľuďom. Hlas nepôjde cestou krvilačnej pomsty, Mikulec vytiahol Fica
Na jeseň ho dvakrát navrhovali odvolať v súvislosti so zrušením obvinenia exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského. Vo februári 2022 malo byť dôvodom hlasovania o vyslovení nedôvery šéfovi rezortu vnútra obvinenie elitných vyšetrovateľov NAKA, ktorí si podľa nahrávky mali údajne vymýšľať trestnú činnosť.
Po vypuknutí vojny na Ukrajine Mikulec obhajoval svoj post po tom, čo ho opozícia skritizovala za zlé manažovanie utečeneckej krízy. O mesiac neskôr Národná rada zase hlasovala o odvolávaní ministra vnútra, dôvodom boli informácie o údajnom zasahovaní Mikulca do prebiehajúcich živých trestných konaní.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Vlani v septembri opozícia vytiahla informácie o tom, že rezortnú Nemocnicu sv. Michala má strážiť firma, v ktorej do roku 2020 figuroval Mikulcov brat. Minister vtedy siedmykrát obhájil stoličku. Posledný pokus o jeho zosadenie z funkcie sa odohral začiatkom decembra, vtedy bol kritizovaný za situáciu na hraniciach. Podľa opozície ju Mikulec nezvládol a v pohraničných mestách sa podľa slov Fica povaľovali stovky nelegálnych migrantov.
Smršť pokusov o zosadenie Mikulca z funkcie zastavilo paradoxne vyslovenie nedôvery celej vláde. Po tom, ako ju prezidentka Zuzana Čaputová 16. decembra poverila dočasným vedením krajiny, poslanci stratili možnosť odvolávať členov vlády. Odobrať poverenie na výkon funkcie ministra v tejto situácii môže iba hlava štátu.