Politológovia Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave a Juraj Marušiak z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied pre Pravdu zhodnotili, ako Čaputová doteraz svoju funkciu vykonávala.
Vysvetľujú aj to, čo to znamená pre nadchádzajúce prezidentské voľby a kam sa obrátia ľudia, ktorí ju podporujú. Stále totiž patrí k najdôveryhodnejším politikom na Slovensku.
Limitovaná bola slabým zázemím v parlamente
Čaputová zastáva pozíciu prezidentky od polovice júna 2019 a bola prvou ženou v úrade v histórii Slovenska. Podľa Štefančíka vo funkcii hlavy štátu obstála, aj keď podobne ako každý, aj ona mala slabšie momenty v úrade. „Ale tie boli zanedbateľné v porovnaní s tým, ako svoj úrad poňala. A síce s presvedčením, že politika sa dá robiť aj slušne, zodpovedne a transparentne,“ zhodnotil pre denník Pravda.
Čítajte viac Čo znamená koniec Čaputovej éry? Špekuluje sa o prvých menách. Lídri jej ďakujú, Smer vyťahuje plán mimovládok
„Stála na strane právneho a ústavného štátu, nebála sa povedať svoj názor, skritizovať jednu aj druhú stranu a preto si urobila toľko nepriateľov,“ povedal. Jej nástup bol podľa politológa Marušiaka spájaný s veľkými nádejami, ktoré však splnila iba čiastočne. „Zároveň však treba povedať, že zďaleka nie všetky nádeje, ktoré boli s ňou spájané, splniť mohla,“ ozrejmil.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Na jednej strane sa podľa Marušiaka snažila vystupovať ako aktívna prezidentka, do veľkej miery však bola limitovaná svojím slabým zázemím v parlamente. „Strana, ktorá ju nominovala (Progresívne Slovensko, pozn. red.), sa do NR SR nedostala,“ uviedol.
V konflikte s ňou bol nielen Smer, ale aj OĽaNO, dominantná strana koalície po roku 2020. „Na rozdiel od Andreja Kisku, odchádza bez osobných škandálov. Hoci jej popularita značne poklesla od čias, kedy bola zvolená a od prvých rokov jej pôsobenia, stále sa v rôznych prieskumoch verejnej mienky drží na pozícii najdôveryhodnejšieho politika Slovenska,“ povedal Marušiak s tým, že silnou stránkou bol jej „legalistický prístup“, keď sa snažila využívať svoje právomoci striktne v súlade s ústavou.
Pri Hegeroví otáľala
Politológ zo SAV hodnotí pozitívne jej pôsobenie v oblasti zahraničnej politiky, najmä v kontexte reakcie Slovenska na ruskú agresiu proti Ukrajine. „Menej šťastné bolo jej pôsobenie vo vnútornej politike, osobitne v kontexte agónie vlády Eduarda Hegera. Otáľanie s ukončením jej pôsobenia prispelo k nárastu preferencií radikálne orientovaných strán ako Smer a Republika. Za túto situáciu nesie zodpovednosť aj prezidentka,“ myslí si Marušiak.
Cieľ byť hlasom ľudí, ktorých nie je počuť, sa jej podaril iba čiastočne. „Boli momenty, keď sa zachovala skutočne štátnicky a zároveň ľudsky, napr. v kontexte politicky, resp. ideologicky motivovanej vraždy v LGBTI+ bare Tepláreň. Zároveň sa však napriek počiatočným náznakom z jej agendy vytratila otázka sociálnej kohézie spoločnosti, čo obrátilo veľkú časť spoločnosti, ktorá sa cíti v podmienkach aktuálnych kríz ohrozená, proti nej,“ uviedol.
Čítajte viac Čaputová nebude opäť kandidovať za prezidentku: Viem, že síl na ďalší mandát by nebolo dosť (online)
Hoci jej politické zázemie zostáva slabé, mohla svoju funkciu viac využiť na iniciovanie širšieho dialógu o ďalšom smerovaní SR a modeloch jej rozvoja aj s ohľadom na aktuálne trendy v EÚ. Čo sa týka načasovania oznámenia jej rozhodnutia, názory politológov sa rôznia. Podľa Štefančíka nemala počkať. „Ak vedela, že to ide takto urobiť, mohla to urobiť skôr. Viedla sa tu zbytočná diskusia o tom, či bude alebo nebude kandidovať. Pritom sa už mohli pripravovať iní kandidáti, ktorí čakali na jej rozhodnutie,“ myslí si politológ.
Marušiak rozumie, že prezidentka chce vytvoriť priestor pre to, aby sa mohli profilovať iní kandidáti, ktorých by jej voliči mohli podporiť. „Na druhej strane si myslím, že jej rozhodnutie môžu politici Smeru a OĽaNO interpretovať ako svoje víťazstvo aj počas kampane pred parlamentnými voľbami,“ uviedol.
Prečítajte si odpovede politológov na ďalšie otázky:
Čo to znamená pre prezidentské voľby, že nebude kandidovať?
Radoslav Štefančík: Že každý kandidát bude začínať od rovnakej východiskovej pozície. Nikto nebude zvýhodnený, pretože už predtým túto funkciu zastával. Samozrejme, známejšie tváre budú mať výhodu, ale do prezidentskej funkcie by predsa nemali vstupovať politicky nevyzreté osobnosti.
Juraj Marušiak: V prvom rade to, že nekandiduje politička, ktorá aj napriek tvrdým útokom a početnej opodstatnenej i neoprávnenej kritike si udržiavala vysokú mieru dôvery v spoločnosti. Pre niektorých jej priaznivcov to môže byť sklamanie. V každom prípade to bude výzva pre slovenskú politiku nájsť kandidáta s podobnou mierou dôvery. Zároveň viacerým chybám sa mohla vyvarovať, ak by mala viac politických skúseností. Jej zvolenie bolo gestom protestu a prejavom snahy po zmene nielen štýlu, ale aj obsahu politiky. Podarilo sa jej to iba čiastočne. Na pozíciu hlavy štátu teda treba mať aj politické skúsenosti, nemal by to byť začiatok politickej kariéry.
Stále má najväčšiu dôveru spomedzi politikov. Kam sa táto dôvera „preleje“?
Radoslav Štefančík: Rozplynie sa medzi kandidátmi, ktorí budú hodnotovo na podobne úrovni ako Zuzana Čaputová. Predpokladám totiž, že teraz sa vynorí množstvo kandidátov, ktorí budú chcieť stavať na politike podobnej súčasnej hlavy štátu.
Juraj Marušiak: Pravdepodobne budú dôležitú rolu zohrávať politické strany, pokiaľ sa neobjaví ďalší kandidát, ktorý bude schopný voličov osloviť.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Akú šancu by mal napríklad Ivan Korčok (podporu mu zatiaľ vyjadrila Sme rodina aj SaS)? Zatiaľ sa okrem neho spomínali ako možní kandidáti Róbert Mistrík, Peter Weiss či Ján Kubiš.
Radoslav Štefančík: Aby to nakoniec neskončilo tak, ako v roku 2004, keď pravica ponúkla viacero kandidátov – Kukana, MIkloška a Bútoru – a nakoniec do druhého kola postúpil okrem Mečiara aj politický nímand. Súčasní pravicoví politici nám totiž pravidelne upozorňujú, že oni sa z vlastných chýb skutočne poučiť nevedia. Veď KDH a OĽaNO už hovorili o vlastných kandidátoch. Nehovoriac o tom, že sa tu možno opäť vynorí nejaký Andrej Kiska či Zuzana Čaputová, teda ľudia, ktorých sme predtým veľmi v politike neregistrovali.
Juraj Marušiak: Do prezidentských volieb je ešte ďaleko, podpora strán ako SaS a Sme rodina je zatiaľ málo. Ivan Korčok je kariérny diplomat. Podobne ako iný kariérni diplomati, ktorí v minulosti kandidovali za prezidenta SR (E. Kukan alebo M. Šefčovič) sa svojou charizmou s Čaputovou nemôže porovnávať. V priebehu kampane a v dôsledku turbulentného politického vývoja doma a v zahraničí sa však všeličo môže zmeniť. Bude dôležité, koho postaví ako kandidáta Smer.
Foto: FB/Robert Mistrík
Môže mať opozičný kandidát v súčasnej nálade/situácii na Slovensku väčšiu šancu, ak prezidentka nebude kandidovať? Sústredia strany svoje útoky z Čaputovej na ďalšieho kandidáta?
Radoslav Štefančík: Len pre korektnosť, v súčasnosti sú všetky strany opozičné. Myslím, že rozhodujúcu úlohu bude zohrávať strana Hlas. Podľa toho, ku komu sa prikloní. Či ku kandidátovi Smeru a Republiky alebo stredo-pravicových strán. Ale áno, šance spoločného kandidáta zmienených strán sú v súčasnosti určite väčšie, ako keď kandidovala Zuzana Čaputová a proti nej stál Maroš Šefčovič.
Juraj Marušiak: Myslím, že tí, ktorí boli ochotní voliť Čaputovú aj druhý raz, by zrejme nevolili kandidáta Smeru a Republiky. Menej to platí v prípade Hlasu, bude záležať od toho, koho napokon v prezidentských voľbách podporí. Nepochybujem, že prezidentské voľby budú podobne tvrdé a agresívne ako v roku 2019. Teda každý z kandidátov bude čeliť neraz aj podpásovým útokom.
Priama či nepriama?
S prezidentskými voľbami sa pred pár týždňami spájala aj téma spôsoby voľby prezidenta. Aktuálne si na Slovensku hlavu štátu volia ľudia priamo. V polovici mája vytiahol súčasný poslanec Demokratov Juraj Šeliga informáciu, že Smer má jasný plán – chce zostaviť vládu, získať ústavnú väčšinu, zrušiť priamu voľbu prezidenta a šéf Smeru by mal vydláždenú cestu do Prezidentského paláca. Robert Fico to označil za klamstvo a akékoľvek snahy o zmenu priamej voľby odmietol.
Priama voľba prezidenta
- Prezidenta SR volia od roku 1999 občania SR v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Právo voliť prezidenta majú občania, ktorí majú právo voliť do NR SR. Kandidáta na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov NR SR alebo aspoň 15 000 občanov, na základe petície.
- Návrh sa musí odovzdať predsedovi NR SR najneskôr 21 dní od vyhlásenia volieb. Za prezidenta môže byť zvolený každý občan, ktorý je voliteľný do NRSR a v deň voľby dosiahol vek 40 rokov.
- Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. V prvom kole to znamená viac ako polovicu všetkých registrovaných (oprávnených) voličov a nie len viac ako polovicu platných hlasov zúčastnených voličov.
- Doteraz sa v prvom kole zúčastnila potrebná nadpolovičná väčšina 2 984 424 (73,89 %) len v prvých občianskych voľbách v roku 1999 keď Schuster získal 1 396 950 (34,5%) zo všetkých 4 039 009 oprávnených.
- Ak ani jeden kandidát nezíska potrebnú väčšinu, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola postupujú dvaja kandidáti, ktorí získali v prvom kole najvyšší počet hlasov.
Informáciu o možnej snahe zmeniť priamu voľbu prezidenta na nepriamu vtedy potvrdil aj šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš potvrdil, že túto informáciu mali v OĽaNO už skôr a dokonca informovali aj prezidentku Čaputovú.
Čítajte viac Zrušiť priamu voľbu prezidenta? OĽaNO, Saska aj Hlas sú proti. Informáciu sme mali skôr aj my, tvrdí Šipoš
Podľa zástupcu vedúceho katedry ústavného práva Právnickej fakulty UK v Bratislave Mareka Domina sú úvahy o možnosti zmeny priamej voľby prezidenta občanmi (opäť) na nepriamu voľbu (čiže voľbu Národnou radou SR, pozn. red.), legitímne.
„Pre klasický model parlamentnej formy vlády, z ktorej ústavný systém SR vychádza, je totiž typická práve nepriama voľba. Taktiež treba pripomenúť, že nepriama voľba bola priamou voľbou u nás nahradená nie z dôvodu snahy o zásadnejšiu prestavbu ústavného systému, ale išlo skôr o riešenie praktickej neschopnosti Národnej rady SR zvoliť nového prezidenta po tom, čo skončilo funkčné obdobie prvého prezidenta SR Michala Kováča,“ zhodnotil.
Priama voľba prezidenta v podmienkach parlamentnej formy vlády spôsobuje vznik dvoch centier či ohnísk moci s priamou demokratickou legitimitou, čiže ustanovovaných priamou voľbou, ktoré si navzájom konkurujú – prezident na jednej strane a parlament (v podmienkach SR Národná rada SR) na strane druhej.
To podľa neho v praxi spôsobuje polemiky pri praktickom uplatňovaní právomocí prezidenta, ktoré Ústava nie vždy upravuje podrobne, a to najmä ak je pri ich výkone nútený spolupracovať s parlamentom alebo vládou. „V minulosti išlo napríklad polemiku o tom, či prezident musí na návrh predsedu vlády odvolať člena vlády, či prezident musí vymenovať za generálneho prokurátora kandidáta zvoleného v Národnej rade SR, alebo či prezident musí vymenovať za sudcov Ústavného súdu SR polovicu z kandidátov, ktorých mu Národná rada SR zvolila,“ dodal Domin.