Prívalové dažde spôsobujú náhle utopenie mesta, keď za krátky čas spadne množstvo zrážok a z kanalizácií sa vyvalia hektolitre vody. Nárazové búrky podľa klimatológov zažívame a zažívať budeme v rámci klimatických zmien častejšie. Nepomáha ani rozrastajúci sa počet obyvateľov hlavného mesta. Zastaralej kanalizácii dáva nárast infraštruktúry zabrať a nedokáže byť počas silných búrok účinná. Katastrofálne dôsledky sme mali možnosť vidieť v júni priamo v uliciach Bratislavy, ale aktuálne aj na územiach iných miest a obcí na Slovensku.
S počasím to bude len horšie
Klimatické zmeny zapríčiňujú najmä skleníkové plyny, podmienené činnosťou človeka. Dopady otepľovania majú za následok taktiež striedanie období medzi horúčavami, prílišnými suchami a prívalovými dažďami. Oboje v súčasnosti pociťujeme v našich klimatických podmienkach a prinášajú nemilosrdné dôsledky. „Sme svedkami situácií, keď charakter počasia prechádza z jednej krajnosti do druhej,“ uvádza klimatológ Pavel Faško v rozhovore pre Pravdu.
Slovenský hydrometeorolický ústav (SHMÚ) tvrdí, že takmer každý týždeň registruje v oblastiach Slovenska a v okolitých štátoch škody, spôsobené intenzívnym dažďom alebo nebezpečnými poveternostnými javmi a búrkami. „Nedá sa povedať, že napríklad pred 50 rokmi sa takéto situácie vôbec nevyskytovali, ale jednoznačne neboli také časté a husté, ako teraz,“ dopĺňa Faško.
Čítajte aj Bratislavu zasiahla silná búrka. Doprava kolabovala, hasiči vyťahovali autá zo zatopených podjazdov
Trendy naznačujú, že v budúcnosti môže byť podobných situácií viac. Nie je to len záležitosť letných dní, ale najviac zrážok, ktoré stále gradujú, zaznamenávame na jeseň. Konkrétne v septembri a to najviac na juhozápade Slovenska. Extrémne prejavy počasia sú však zrejmé aj v iných ročných obdobiach.
Tohtoročné júnové záplavy, vyvolané hustým dažďom, drancovali okrem Bratislavy aj iné mestá a obce na Slovensku. Domovy zatopilo občanom v Brzotíne, kde si desiatky ľudí museli dočasne hľadať nové bývanie. Záchranné práce boli intenzívne v okrese Rimavská Sobota takmer vo všetkých obciach. Hasiči zasahovali v tom čase aj v obciach banskobystrického kraja, kde hlásili povodňové aktivity. Nočnú moru si minulý víkend zažil najmä Gemer a Spiš.
Čítajte aj Východ zaliala voda, ľudia začínajú byť zúfalí. Lejaky totiž neutíchajú
Efektívnu prevenciu ponúka zeleň
Udržiavať kanalizáciu je, samozrejme, potrebné. Pri zvyšujúcich sa návalových dažďoch a narastajúcemu počtu obyvateľov mesta až nevyhnutné. Navyše, ako tvrdí hovorkyňa magistrátu Bratislavy Dagmar Schmucková, obnova a rozvoj kanalizácie boli roky zanedbávané. Mesto má čo robiť so znížením dlhu Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), ktorý tvorí približne pol milióna eur. Rekonštrukcia alebo stavba novej kanalizácie však nemusí byť ideálne riešenie pre celé mesto. Je to mimoriadne finančne nákladné, navyše by stavebné práce rozkopali ulice na dlhší čas.
Čítajte aj Mesto Žilina reaguje na klimatickú zmenu. Na mestskom úrade vyrástla zelená strecha
Existujú aj lacnejšie, funkčné a rýchlejšie realizovateľné riešenia ako investície len do kanalizácií. Je zrejmé, že adaptovať mesto klíme a prispôsobiť ho na tieto situácie je nevyhnutné. Ako efektívne riešenia evidujeme vodozádržné projekty, spojené s revitalizáciou častí mestá. Sú to projekty ako výstavba nepriepustných chodníkov namiesto asfaltových, alebo dažďových záhrad a zelených striech, ktoré si ľahšie poradia s návalom vody.
Foto: MČ Karlova Ves
Podľa urbánneho geografa Adriana Gubča sa efektivita zelených opatrení potvrdila v rezidenčnom projekte Guthaus, blízko centra Bratislavy. V ňom sú zrealizované dažďové záhrady a zelené strechy, ktoré množstvo litrov dažďovej vody absorbujú. „Kľúčový princíp je efektívny urbanizmus, ktorý sa nemusí vyhýbať hustej a kompaktnej zástavbe, vytvára však dostatok miesta pre zeleň, nasiakavé povrchy, ale aj kanalizáciu s prihliadnutím na neskoršiu jednoduchú manipuláciu,“ hovorí Gubčo.
Foto: MČ Karlova Ves
Dodáva, že mnohé opatrenia je dobré ošetriť legislatívou alebo špecifickými predpismi. Príklad si môžeme zobrať od českých susedov. Stavebné predpisy v Prahe priamo definujú, že inžinierske siete sa majú nachádzať v samostatných koridoroch tak, aby vytvárali dostatok priestoru pre koreňové sústavy stromov.
Navyše v momentálne šetrnej finančnej situácií sú pre Bratislavu zelené opatrenia rozhodne výhodnejšie. Tieto projekty sú úspornejšie pre mestské kasy a častokrát idú aj z peňazí eurofondov. Zrealizujú sa pomerne rýchlo a okrem iného sú ekologické. Okrem toho, že mesto počas silných dažďov menia na špongiu a vodu vstrebáva zeleň, tak pri silných horúčavách pomáhajú chrániť mesto pred prehriatím. Ťažko sa však realizujú jedným megaprojektom. Účinnosť spočíva vo viacerých menších.
Čítajte aj Dažde a záplavy spôsobujú mestám škody za milióny. Dáta na prevenciu však štát zadarmo nedá
Ako sa Bratislava pripravuje na ďalšie extrémne lejaky?
Komplexná rekonštrukcia infraštruktúry sa približne pred mesiacom začala v parku na Račianskom mýte v Novom Meste. Trvať bude zhruba šesť mesiacov a celé by to malo stáť asi 1,38 milióna eur. Cieľom projektu je aj zvýšenie opatrení na zadržanie vody. Priestor by mal v budúcnosti lepšie reagovať na ekologické výzvy. Vzniknúť majú napríklad dve dažďové záhrady, súčasné nepriepustné povrchy majú byť vymenené za spevnené priepustné povrchy s vodozádržnou funkciou. Taktiež plánujú vysadiť plochy zelene, s desiatkami stromov a záhonov. Opatrenia by mali pomôcť zadržať ročne v území okolo 4700 metrov kubických zrážkovej vody.
V rámci projektového balíka Klimaticky odolná Bratislava sa začnú revitalizačné opatrenia v okolí ubytovne Fortuna, vysadenie aleje na Pionierskej ulici a zrealizovanie mokrade a vodozádržných opatrení v Horskom parku.
Hlavné mesto podľa hovorkyne magistrátu zabezpečuje údržbu viac ako 10-tisíc kanalizačných vpustov. Po mimoriadnych situáciách ich čistia pravidelne. Za cieľ si dávajú vzniknuté situácie čo najrýchlejšie odstrániť okamžitým nasadením techniky, ako sa stalo pri mimoriadnych júnových (8.6.) záplavách.
Čítajte aj Zanedbané korytá riek zhoršujú škody pri záplavách
Bratislava podľa hovorkyne robí viaceré opatrenia, ktorými sa snaží pracovať so zrážkovou vodou – pribúda zelených vodozádržných pásov namiesto výsadbových štvorcov, osádzajú vodopriepustnú dlažbu namiesto asfaltu a pri investičných zámeroch dbajú na to, aby investor vybudoval v rámci projektov vodopriepustné plochy a dostatok zelene. „Pri nových projektoch zameraných na revitalizáciu verejného priestranstva venujeme pozornosť aj riešeniam, ktoré reagujú na zmenu klímy a prinášajú vodozádržné opatrenia,“ hovorí Dagmar Schmucková.
Ružinovský starosta Martin Chren cituje odborníkov, podľa ktorých takýto silný nárazový dážď mestská kanalizácia nie je a ani nikdy nebude schopná odviesť. „My aj mesto sa o kanalizácie snažíme starať, vpusty pravidelne čistíme, doplnili sme do nich záchytné koše na nečistoty,“ deklaroval na sociálnej sieti.
Starosta Rače Michal Drotován dopĺňa, že nie je až také podstatné, koľko zrážok za 24 hodín spadne, ale aká je lokálna intenzita v priebehu pár minút. „Podľa našich dát bratislavská kanalizácia prestáva stíhať približne pri intenzite zrážok 12 milimetrov/15 minút,“ uviedol na sociálnej sieti. Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu na niektorých miestach v júni spadlo až 50 milimetrov za hodinu. V Nitre v júni napršalo za týždeň 56 mm zrážok, čo je viac ako dlhodobý priemer za celý mesiac. Pre budúcnosť je podľa Drotována potrebné zabezpečiť aj zadržiavanie zrážkových vôd zo starších bytoviek a komunikácií.
Aj Dopravný podnik Bratislava sa snaží vždy pohotovo reagovať na vzniknutú situáciu. Pokiaľ sú cesty neprejazdné, zabezpečuje odklon trasy. Avizuje, že situáciu, ktorá nie je pri záplavách jednoduchá, operatívne riadia aj podľa záchranných zložiek. „Rozdielne riešenie si vyžaduje neprejazdná závislá trakcia – električky alebo trolejbusy. V takom prípade DPB vypravuje záložné autobusy a zastavuje na presne určených zastávkach,“ tvrdí hovorca dopravného podniku Martin Chlebovec.