Historicky najviac žien sa hlási do volieb za Progresívne Slovensko (PS). Na kandidátke sa striedajú rovnomerne s mužmi, strana ich má presne 75. V závese za Michalom Šimečkom kandiduje ako najvyššie postavená žena advokátka a ľudskoprávna aktivistka Lucia Plaváková. PS nominovalo do prvej desiatky nielen kandidátky známe z predchádzajúcich volieb ako Zora Jaurová, Simona Petrík, Irena Bihariová, zo štvrtého miesta sa o hlasy voličov uchádza nová tvár environmentalistka Tamara Stohlová.
PS obsadilo ženu aj na chvost kandidátky. Je ňou odborníčka na duševné zdravie a párovú terapiu. „Prekvapilo ma, že sa chce politicky angažovať pani Dr. Jolana Kusá, ktorá bude kandidovať zo 150. miesta kandidátky Progresívneho Slovenska,“ uviedol pre Pravdu politológ Jozef Lenč z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
Synovia vytiahli do boja matku
Takmer tretinu žien obsadila na kandidátnej listine strana Sme rodina, ktorej predseda Boris Kollár čelil nedávno kauze násilia na bývalej partnerke Barbore Richterovej. Z tretieho miesta kandidátky, hneď za Kollárom a Milanom Krajniakom, o miesto v parlamente opäť zabojuje bývalá Kollárova partnerka Petra Krištúfková. Z ôsmeho miesta sa uchádza manželka exriaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského Adriana Pčolinská. V prvej päťdesiatke strana nominovala deväť žien.
Viac ako 40 žien sa o miesto v parlamente uchádza na kandidátke strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko odsúdeného Mariana Kotlebu. Lídrom kandidátky je jeho brat Marek, ktorý je poslancom národnej rady. Miesto Mariana Kotlebu si rodina ušetrila pre iného člena rodiny. „Prekvapilo ma, že zúfalí Kotlebovci vytiahli „do boja“ matku Mareka a Mariana Kotlebovcov, Eleonóru Kotlebovú,“ uviedol o nominácii politológ Lenč.
Stranu Modrí – Most-Híd, ktorú do volieb vedie dvojnásobný expremiér Mikuláš Dzurinda zastupuje na kandidátke 37 žien, z toho v prvej päťdesiatke ich je deväť.
Slovenská národná strana (SNS), ktorej azda najznámejšou predstaviteľkou bola v minulosti Anna Belousová, obsadila kandidátku 34 ženami. Dvanásta v poradí je bývalá hlásateľka Martina Šimkovičová, o štyri miesta pod ňou sa nachádza exministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.
Na kandidátke SNS sa o návrat do politiky pokúša aj neúspešná prezidentská kandidátka Helena Mezenská, ktorá sa kedysi dostala do parlamentu na kandidátke OĽaNO Igora Matoviča a preslávila sa výrokmi o teleportácii. SNS má v prvej desiatke len jedno ženské meno, a to Dagmar Kramplovú. V rámci prvých 50 priečok je ich 11.
Jurinová vodu nenamúti
Hnutie OĽaNO už v minulosti viackrát postavilo ženu na čelo kandidátky. Do volieb ide tento raz ako trojkoalícia OĽaNO a priatelia, Kresťanská únia a Za ľudí, ktorá potrebuje na vstup do parlamentu sedem percent. Ešte pred pôsobením v politickej strane Za ľudí bola jednotkou kandidátky OĽaNO niekdajšia ministerka investícií Veronika Remišová. Po nevydarenej politickej etape strany Za ľudí opäť kandiduje na spoločnej kandidátke s Igorom Matovičom. V predčasných voľbách, ktoré budú 30. septembra, to však bude z opačného konca kandidátky – z priečky 147.
Igor Matovič, ktorý si klasicky ponechal 150. miesto, pred voľbami 2020 pritiahol do hnutia súčasnú poslankyňu parlamentu Máriu Šofranko. Kedysi mediálne neznámu pedagogičku z východného Slovenska nahradila na jednotke kandidátky predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová. „Prekvapilo ma, že líderkou kandidátky koalície OĽaNO a priatelia, Kresťanská únia a Za ľudí bude Erika Jurinová. Tiež to, že na rovnakej kandidátke bude mať relatívne vysoké miesto (číslo 30) PhDr. Mária Benová, ktorá patrí k najbizarnejšim postavám sociálnych sietí obyčajných ľudí,“ uviedol pre Pravdu politológ.
Práve súboj prvého a 150. miesta má rozhodnúť o forme vedenia OĽaNO a o jeho budúcom smerovaní. Môže to byť žilinská županka kto po jesenných voľbách nahradí na poste lídra Igora Matoviča. „Kto z nás dvoch, či Erika Jurinová alebo ja, získa viacej krúžkov, väčšiu dôveru našich voličov, ten bude budúcim predsedom nášho hnutia,“ povedal pri predstavovaní kandidátov Matovič.
Jurinová patrí spolu s Matovičom, Jozefom Viskupičom a Martinom Feckom k štvorlístku zakladajúcich členov Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. Jurinová už v parlamente pôsobila, teraz riadi Žilinský kraj. „Ľudia už vyhodnotia, či som dostatočne viditeľná, alebo nie. Nemyslím si, že je najdôležitejšie zviditeľňovať sa kauzami. Budem rada, keď sa ženy začnú zviditeľňovať svojou prácou. O to sa snažím,“ uviedla v rozhovore pre Pravdu. Po voľbách si plánuje uplatniť len jeden mandát.
Igor Matovič je na čele OĽaNO od jeho vzniku. Politológ Jozef Lenč z Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave si myslí, že bez neho by už hnutie nebolo tým, čo predtým. Aj preto je voči Jurinovej na pozícii líderky skeptický. Žilinská županka podľa neho nemá šancu Matoviča poraziť, a rovnako by nemala ani šancu byť úspešnou líderkou akéhokoľvek iného subjektu. „Príkladom môže byť smiešno-trápne pôsobenie bývalého premiéra Hegera na čele strany Demokrati. Je celkom prekvapujúce, že tí, ktorí poznajú Igora Matoviča najlepšie – dvaja z jeho pôvodnej „fantastickej“ štvorky – sa rozhodli pristúpiť k tejto vopred prehranej hre na zmenu vo vedení OĽaNO a priatelia a robiť tak Matovičovi štafáž v jeho aktuálnej volebnej kampani,“ uviedol Lenč pre Pravdu.
Lekárka, ktorá chce zachrániť Slovensko
Rovnaký počet žien ako OĽaNO má na kandidátke aj strana Demokrati. Ako jedna z troch postavila ženu na prvé miesto. Volebnou líderkou Demokratov je lekárka Andrea Letanovská, ktorá sa v poslednom volebnom období dostala do parlamentu ako náhradníčka za Vladimíra Ledeckého. Stranu neskôr opustila. Letanovská s 30-ročnou praxou pôsobí ako primárka na ARO v Národnom onkologickom ústave. Skúsenosti lekárky, ktorá zachraňuje životy, chce pretaviť do záchrany Slovenska.
Podarí sa však Letanovskej zachrániť Demokratov, ktorí sa v prieskumoch ocitajú pod hranicou zvoliteľnosti? Politológ Lenč hovorí, že volebná líderka bude rovnako dobrým krokom, ako keby boli na jej mieste Eduard Heger či bývalý minister obrany Jaroslav Naď. „Ak strana dosiahne výsledok nad tromi percentami, bude to pre ňu aj pre stranu vskutku úspešná voľba,“ pokračoval.
Čítajte viac Sobáš z rozumu? Heger a Ďuriš Nicholsonová to do volieb risknú spolu
S Demokratmi zabojuje vo voľbách aj občianska aktivistka Andrea Cocherová, ktorá pôsobila tiež ako podpredsedníčkou Rady pre mediálne služby. Medzi prvými desiatimi kandidátmi sú aj odídenkyňa zo Za ľudí Jana Žitňanská a odborníčka na obranu Monika Podhorány Masariková, ale aj hudobníčka Dorota Nvotová.
Strana Hlas-SD nominovala do prvej desiatky dve ženy, v rámci prvých 50 je ich deväť. Dvojkou kandidátky je exministerka vnútra Denisa Saková a z piatej pozície sa uchádza o post v parlamente Zuzana Dolinková, z miesta č. 14 je to exministerka kultúry Ľubica Laššáková a z 23. priečky kandiduje bývalá šéfka policajnej akadémie Lucia Kurilovská.
Pellegrini pri predstavovaní kandidátky Hlasu povedal, že nie je zástancom povinných kvót s rovnakým počtom žien a mužov. Ani ženy samé podľa lídra Hlasu nechcú mať pozitívnu diskrimináciu, pretože sa chcú prezentovať nie tým, že sú ženy, ale svojou prácou v politike. „Nešli sme sa hrať na to, aby nám sedeli počty,“ vysvetlil Pellegrini.
Boli by kvóty riešením?
Po parlamentných voľbách v roku 2020 zasadol do poslaneckých lavíc historicky najvyšší počet žien. V praxi išlo však len o pätinu z celkového počtu členov parlamentu. Podľa sociologičky Oľgy Gyárfášovej je nedostatok žien v politike spôsobený napríklad aj neochotou politických strán postaviť viac žien na zvoliteľné miesta kandidátnych listín. Ďalej sú za tým podľa nej aj rozšírené rodové stereotypy, ale aj chýbajúca infraštruktúra na to, aby ženy mohli bez bariér zladiť prácu a rodinu.
Ako sú na tom ženy na kandidátkach pred voľbami 2023? „Ženy zaberajú v priemere iba 24 % na kandidátnych listinách týchto subjektov, v prvých desiatkach je to ešte menej. Počet žien v populácii je pritom 51 %,“ uviedol v utorok Inštitút ľudských práv vo svojej analýze. Ako možné riešenie vidí zavedenie dočasných kvót, ktoré sa v mnohých krajinách ukázalo ako úspešné.
Podľa politológa Radoslava Štefančíka by kvóty nemali byť. „Politika je otvorená každému, platí dokonca rovnosť prístupu k verejným funkciám, čo by kvótami bolo narušené,“ vysvetlil. Viac ako násilné pretláčanie kvót by privítal prirodzený vývoj spoločnosti. „Inak povedané, ľudia by mali mať v hlavách automaticky nastavený názor, že ženy a muži sú si v spoločnosti, a teda aj v politike, rovní,“ uzavrel Štefančík.
Čítajte viac Žien je v politike málo. Kvóty nepomôžu, myslí si expremiérka Radičová
Po parlamentných voľbách v roku 2020 zasadol do poslaneckých lavíc historicky najvyšší počet žien. V praxi išlo však len o pätinu z celkového počtu členov parlamentu. Podľa sociologičky Oľgy Gyárfášovej je nedostatok žien v politike spôsobený napríklad aj neochotou politických strán postaviť viac žien na zvoliteľné miesta kandidátnych listín. Ďalej sú za tým podľa nej aj rozšírené rodové stereotypy, ale aj chýbajúca infraštruktúra na to, aby ženy mohli bez bariér zladiť prácu a rodinu.
Menej ako 30 žien má na kandidátke aj strana Richarda Sulíka. Saska pred voľbami cieli kampaň aj na Slovenky, ktorým chce dodať odvahu robiť zásadné životné rozhodnutia. So sloganom „Za ženy nerozhodujeme, za ženy bojujeme“ im chce pomôcť trio Jana Bittó Cigániková, Mária Kolíková a Vladimíra Marcinková. Na saskársku kandidátku sa vrátila aj Jana Kiššová.
Jana Bittó Cigániková hovorí, že ženy sú vo verejných funkciách oveľa viac napádané a dehonestované ako muži, často aj s nechutným sexistickým podtónom. Sú podľa nej tiež ženy, ktorým je vštepované, že najmä ony sú zodpovedné za domácnosť a za výchovu detí. „Žena má presne také isté právo robiť kariéru ako muž. A muž má presne takú istú povinnosť starať sa o deti a domácnosť ako žena,“ uviedla vo februári pre Pravdu poslankyňa.
Plné mítingy, prázdna kandidátka
Strana Smer-SD, ktorá pravidelne organizuje mítingy k Medzinárodnému dňu žien, obsadila 20 kandidátok. Prvú – bývalú dlhoročnú primátorku mesta Humenné Janu Vaľovú – nominovala na 33. miesto. Smer má v prvej päťdesiatke štyri ženské mená. „Vypovedá to o tom, že Smer-SD je stranou minulosti, ktorá okrem toho, že recykluje konšpirácie a latentný antisemitizmus z konca 90. rokov minulého storočia či ťahá Slovensko na Východ, nechápe, že dôležitú úlohu v politike majú aj ženy a naďalej preferuje mužských kandidátov,“ uviedol politológ Lenč.
Čítajte viac Politické kamarátšafty v praxi. Z rivalov sa stali potenciálni partneri, iní si dnes nevedia prísť na meno
Treťou volebnou jednotkou je Zuzana Šubová zo strany Pirátska strana – Slovensko. V predchádzajúcich voľbách kandidovala za stranu Saska pod číslom 119. Pôsobila ako podpredsedníčka Správy štátnych hmotných rezerv, a tiež na Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA). Šubová pracovala aj na ministerstve pôdohospodárstva a ministerstve životného prostredia. Riadi sa mottom Nulová tolerancia ku korupcii a klientelizmu. Jej meno rezonovalo v súvislosti s ohlásením korupcie v PPA.
„V prvej tridsiatke máme 16 žien a 14 mužov. A v prvej päťke dokonca tri ženy a dvoch mužov. Dbali sme pri tvorbe kandidátky na veľa faktorov. Rodová rovnosť, regionálne zastúpenie, odborná a morálna integrita kandidátov,“ uviedla Šubová ku kandidátke na Facebooku.
Špecifický politický talent však podľa politológa Lenča medzi ženskými menami pred voľbami 2023 nenájdeme. „Samozrejme, vo voľbách kandiduje niekoľko zaujímavých mien, niektoré političky, ktoré už v minulosti zažili menšie úspechy či väčšie neúspechy, no žiadnu z nich nemožno považovať za výrazný politický talent,“ myslí si. Pripúšťa však, že sa môže mýliť a či už v kampani, alebo v reálnej politike po voľbách niektoré z kandidujúcich žien ukážu, že sú výrazným politickým talentom.