Syfilis, lepra, osýpky. Zabudnuté ochorenia z 19. storočia sa vracajú, môžu za to ľudia aj klíma

Pre pandémiu ochorenia covid sa zdravotnícke systémy ocitli na chvoste, pokiaľ ide o boj s niektorými takmer zabudnutými ochoreniami.

Na scénu sa vrátili vysoko infekčné choroby, ktoré v minulosti na svete zabíjali milióny detí. Osýpky, mumps alebo rubeola sú opäť na vzostupe. Môže za to čoraz väčšia nedôvera k očkovaniu zo strany rodičov, ktorí si už „vyčíňanie“ týchto ochorení nepamätajú. „Stačí sa prejsť po cintoríne, koľko je tam pochovaných malých detí, ktoré zomreli v dôsledku neexistencie vakcín,“ zdôraznil pred časom pre denník Pravda imunológ Miloš Jeseňák.

Osýpky sú jednou z najviac nákazlivých ľudských chorôb a predtým sa každé dva až tri roky objavovali epidémie, ktoré spôsobili viac ako dva milióny úmrtí. To sa však zmenilo, keď takzvaný otec moderných vakcín John Franklin Enders vyvinul očkovaciu látku. Prvá bola povolená na použitie v roku 1963 a nasledovalo rozsiahle očkovanie. Keďže je však táto choroba veľmi nákazlivá, musí byť imunita v komunitách naozaj vysoká, na úrovni 95 percent, aby sa nákaza prestala šíriť.

Čítajte viac Imunológ Jeseňák: S rodičmi, ktorí z presvedčenia odmietajú očkovanie proti osýpkam je zbytočné sa rozprávať

Podľa epidemiologičky Zuzany Krištúfkovej k návratu ochorení z 19. storočia prispieva viac faktorov. „Za nárast malárie môžu najmä klimatické zmeny. Dnes už málokto vie, že jej prírodné ohniská boli aj na juhu východného Slovenska. Prijatím účinných hygienicko-environmentálnych opatrení sa nám ich podarilo zlikvidovať,“ spresnila pre denník Pravda. Dodala, že vplyvom globálneho otepľovania a podceňovaním zavedených a funkčných opatrení sa k nám však malária môže vrátiť. „Z chorôb, ktoré sme doteraz u nás nezaznamenali, sa vplyvom otepľovania objavila západonílska horúčka, ktorá zo severu Afriky cez štáty južnej Európy prišla postupne až k nám. Je to choroba, ktorú prenášajú komáre, môže mať veľmi ťažký klinický priebeh a skončiť sa až úmrtím,“ zdôraznila vedúca Katedry epidemiológie na Fakulte verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave Krištúfková.

Čítajte viac Počet prípadov syfilisu vlani vzrástol o polovicu

Zanedbané očkovanie

Ďalšou skupinou sú podľa nej choroby, ktorých výskyt ľudstvo úspešne potlačilo očkovaním. „K nim patria napríklad aj osýpky, vysoko nákazlivé vírusové ochorenie. Ako všetci vieme, pandémia sa stala živnou pôdou pre rôzne konšpiračné teórie, najmä o očkovaní. Mnohí obyvatelia týmto teóriám uverili a očkovanie buď odmietajú, alebo s ním váhajú,“ uviedla. Výsledkom čoho je znižovanie zaočkovanosti.

„Tá oproti osýpkam, mumpsu a rubeole klesla aj u nás pod 95 %, čím sa môže narušiť kolektívna ochrana. Tú vytvára väčšina zaočkovanej populácie tak, že svojou odolnosťou bráni šíreniu vírusu. Pri zavlečení vírusu osýpok do komunít neočkovaných detí hrozia epidémie aj u nás. Neočkovaní ľudia nie sú chránení a tým, že ochorejú, budú ohrozovať osoby s oslabenou imunitou a deti, ktoré pre nízky vek ešte nie sú očkované,“ upozornila epidemiologička.

Podotkla, že chorobám, ako je syfilis, dna, lepra, sa dá účinne predchádzať vzdelávaním obyvateľov o ich prevencii, včasnou diagnostikou a liečbou.

Klesajúca zaočkovanosť detí, zmeny v správaní a stravovacích návykoch – a, samozrejme, klimatické zmeny – prispeli k dokonalej búrke, keď sa nebezpečné choroby, o ktorých sa myslelo, že sú už len históriou, vrátili do krajín, ktoré ich predtým prakticky vykorenili, napísal server Politico. K tomu sa pridáva stále väčšia odolnosť baktérií voči antibiotikám, čo znamená, že jedno z najviac prevratných liečiv za posledných sto rokov je teraz ohrozené.

Čítajte viac Osýpky sú späť. Epidémia sa môže zopakovať, tvrdí pediatrička: Hrozí vznik ohnísk nákazy

Chýbajúci epidemiológovia

„V prvom rade je chybou, že sme si nevážili obdobie, ktoré sme prežívali bez týchto chorôb. Považovali sme to za samozrejmosť. Opak je však pravdou. Ak sa podcení prevencia, choroby sa vrátia,“ zdôvodnila Krištúfková.

Pod prevenciou má na mysli nielen očkovanie a zvyšovanie hygienickej úrovne obyvateľstva, ale aj prístup k životnému prostrediu so všetkými faktormi vrátane nadmernej produkcie odpadu, uhlíkovej stopy, používania pesticídov či nadmerného užívania antibiotík u ľudí a zvierat.

„Na Slovensku sme svedkami dlhodobého podceňovania prevencie, napríklad aj znižovaním finančných nákladov na inštitúcie, ktoré sa prevenciou zaoberajú. Epidemiológov, ktorí sú dvojatestovaní lekári, je ako šafranu,“ podotkla.

Zdôraznila, že epidemiológovia dlhodobo veľmi úspešne navrhujú a koordinujú jeden z najúspešnejších zdravotníckych programov – Národný imunizačný program. „A nielen to. Koordinujú programy zamerané na monitorovanie a prevenciu nákaz, vyšetrujú epidémie a prípady výskytu, vrátane zavlečenia raritných ochorení, prijímajú opatrenia na zabránenie šírenia týchto, často nebezpečných nákaz v populácii a koordinujú programy zamerané na vedecky založené postupy prevencie chronických neinfekčných chorôb. Rovnako v nemocniciach sa stávajú potrebnými partnermi a radcami pre klinických lekárov ako zabrániť šíreniu baktérií odolných voči antibiotikám a tým zvýšiť bezpečnosť pacientov,“ ozrejmila profesorka.

Historicky, v bývalom Československu bola podľa Krištúfkovej epidemiológia ako medicínsky odbor budovaná a rozvíjaná pod vedením odborníkov zo Štátneho zdravotného ústavu v Prahe a dosahovala svetovú úroveň.

„Dnes nám takýto ústav na Slovensku chýba. Ak zoberieme do úvahy, že klinických lekárov je málo a lekárov prvého kontaktu ešte menej, tak si musíme byť vedomí, že zdravotná starostlivosť bude čím ďalej, tým menej dostupná. Preto považujem za potrebné zamerať vzdelávanie a informovanie obyvateľov na vedecky dokázané preventívne postupy, ktoré bude každý z nás dodržiavať vo vlastnom záujme. Pretože prevencia dokáže zachrániť oveľa viac životov ako liečba,“ uzavrela.

Čítajte viac U mužov prevažuje syfilis a kvapavka, u žien dominujú chlamýdie a trichomoniáza