Považuje to za účelový a umelo vytvorený spor, ktorého cieľom je vytváranie tlaku a postupné spochybňovanie a diskreditovanie jeho osoby. „Som toho názoru, že zo strany prezidentky nebola úprimná snaha tento údajný spor o výklad ustanovení ústavy riešiť a ani vyriešiť a že podanie tohto návrhu len zapadá do súkolia sústavných útokov,“ vyhlásil dnes Žilinka na tlačovej konferencii.
Žilinka tvrdí, že tomuto „divadlu“ sa dalo predísť, pretože listom z 5. apríla tohto roka požiadal Čaputovú o osobné prijatie a ďalším listom z 24. apríla ju pozval na návštevu generálnej prokuratúry, no na žiadny z listov nedostal odpoveď.
Tvrdí, že prezidentke chcel na stretnutí vysvetliť postoj generálnej prokuratúry. Zároveň pripomenul, že 26. augusta bolo vznesené obvinenie voči bývalému prezidentovi Policajného zboru Petrovi Kovaříkovi pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti a následne bol spolu s prvým námestníkom 30. augusta 2021 u prezidentky.
Žilinka povedal, že Čaputová mala pripravenú „písanku“, ktorou si pomáhala v debate o obvinení policajného exprezidenta a hovorila o skutkovej podstate trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Jedným z argumentov prezidentky podľa neho bolo, že aj špeciálny prokurátor má na skutkovú podstatu tohto trestného činu iný názor.
Žilinka zároveň avizoval zásadné rozhodnutie, o ktorom bude verejnosť informovať „v rozumnom a primeranom čase“. Nepovedal, či ide o prezidentskú kandidatúru, alebo mal na mysli iné rozhodnutie.
„Tieto udalosti, ktoré prežívame dlhodobo, tie útoky voči mojej osobe, prakticky denne, ma primali rozmýšľať aj o veciach, o ktorých by som inak ani neuvažoval za normálnych okolností. Vnútorné rozhodnutie som už prijal,“ povedal a dodal, že o tomto zámere už informoval aj svoju najbližšiu rodinu.
Kandidovať za prezidenta sa nechystá
Generálny prokurátor Žilinka poprel, že plánuje kandidovať za prezidenta. Vyplýva to z jeho vyjadrenia na sociálnej sieti, ktoré zverejnil v pondelok večer. Pripomenul, že kandidatúru už v minulosti jasne odmietol.
„Vzhľadom na šíriace sa špekulácie považujem za potrebné celkom jasne povedať, že moje osobné rozhodnutie, o ktorom som dnes hovoril na tlačovom vyhlásení, sa netýka mojej možnej kandidatúry na post prezidenta SR, ktorú som už v minulosti jasne odmietol,“ uviedol Žilinka.
Paragraf 363
Prezidentka žiada Ústavný súd o výklad ústavy z dôvodu, že jej generálny prokurátor odmietol doručiť rozhodnutia Generálnej prokuratúry o návrhoch obvinených na konanie podľa ustanovenia paragrafu 363 Trestného poriadku.
Ústava podľa Žilinku nepriznáva prezidentke oprávnenie kontrolovať rozhodovaciu činnosť generálneho prokurátora v konkrétnych veciach. „Prezident SR nie je nadriadený generálnemu prokurátorovi,“ podotkol Žilinka s tým, že prezidentka nie je ani orgánom činným v trestnom konaní.
Dodal, že v rámci primeranosti je pripravený poskytnúť prezidentke informácie, ktoré sú potrebné na výkon jej funkcie. Deklaroval, že rozhodnutie Ústavného súdu SR bude rešpektovať.
Prezidentka vo svojom minulotýždňovom podaní na Ústavný súd SR vyjadrila presvedčenie, že generálny prokurátor jej má povinnosť bez zbytočného odkladu poskytovať súčinnosť.
Čítajte viac Žilinka odmietol dať Čaputovej rozhodnutia podľa paragrafu 363. Hlava štátu sa obracia na Ústavný súd
Vyriešenie sporných otázok
V reakcii na pondelkové vyhlásenie Žilinku prezidentkin hovorca Martin Strižinec uviedol ,že prezidentke Čaputovej ide podaním na Ústavný súd o vyriešenie sporných ústavnoprávnych otázok bez ohľadu na osobu generálneho prokurátora.
„Za krokmi prezidentky smerom k Ústavnému súdu je presne opačný úmysel, než prezentuje generálny prokurátor – prezidentke ide o vyriešenie sporných ústavnoprávnych otázok bez ohľadu na osobu generálneho prokurátora alebo osobu prezidentky, a teda o výklad ústavy, ktorý bude platný voči všetkým,“ zdôraznil hovorca.
Priblížil, že tento postup môže byť nápomocný aj pre samotnú činnosť generálneho prokurátora, a preto slová Maroša Žilinku o dlhodobom zneisťovaní verejnosti o zákonnosti jeho postupu zo strany prezidentky nemajú podľa nej s realitou nič spoločné.
Strižinec zdôraznil, že v prípade aktuálneho podania na Ústavný súd ide predovšetkým o vyriešenie spornej ústavnoprávnej otázky, či môže generálny prokurátor odmietnuť prezidentke poskytnúť svoje rozhodnutia pre výkon jej právomocí.
„Napriek zjavne osobnej rovine zo strany generálneho prokurátora sa prezidentka k mnohým výzvam na podanie disciplinárneho návrhu stavia vecne a bez argumentov tomuto tlaku nepodľahla. Akýkoľvek záujem o živé kauzy prezidentka dôrazne odmieta,“ zdôraznil. Prezidentka sa podľa hovorcu stavia vecne a odborne aj k téme využívania paragrafu 363 Trestného poriadku.
Čítajte viac Šeliga: Existujú podozrenia, že generálny prokurátor Žilinka koordinoval činnosť tímu Oblúk
Podľa Juraja Šeligu pôsobiaceho v mimoparlamentnej strane Demokrati by sa mal Žilinka vzdať svojej funkcie. Kritizoval, že generálny prokurátor v pondelok neodpovedal na otázky novinárov.
Šeliga na popoludňajšej tlačovej konferencii zdôraznil, že je škandalózne, keď generálny prokurátor odmieta dať podklady prezidentke, ktorá má právomoc na neho podať disciplinárny návrh.
Žilinka ešte predpoludním povedal, že Šeliga stratil svojimi vyjadreniami všetky zábrany. „Žiaľ, je to s jediným cieľom, upútavať verejnosť, stiahnuť na seba pozornosť za akúkoľvek cenu,“ doplnil. Odmietol tvrdenia o tom, že mal koordinovať činnosť inšpekčného vyšetrovacieho tímu Oblúk. „To sú absolútne nezmysly,“ podotkol generálny prokurátor.