Sulík mal zajačie úmysly už dávnejšie, nový šéf liberálov bude z nižšej ligy, myslí si politológ

Richard Sulík po 15 rokoch končí ako predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS). V duchu príslovia Nová metla lepšie metie chce vedenie SaS prenechať kolegom. Z jeho úst v pondelok zaznel aj zľudovený výrok „nikam neodchádzam“. Budúci rok sa totiž plánuje uchádzať o post poslanca Európskeho parlamentu a v roku 2027 o miesto v Národnej rade (NR) SR. Hoci svoj koniec oznámil už teraz a funkciu zloží až na jar, objavilo sa už aj prvé meno jeho možného nástupcu.

24.10.2023 09:00 , aktualizované: 25.10.2023 09:49
debata (27)
Richard Sulík odstupuje z funkcie predsedu
Video
Zdroj: FB/SaS

„Pätnásť rokov existencie Sasky znamená aj 15 rokov môjho života,“ skonštatoval na tlačovej konferencii Sulík. Vedieť, kedy odísť považuje v politike za veľmi dôležité, a preto misiu na čele pravicových liberálov ukončí budúci rok na najbližšom kongrese. Ten bude až o päť mesiacov – 23. marca 2024. Prečo teda odchádza? „Nastal čas,“ stručne zhrnul.

Sulík začal tlačovú besedu s dramatických názvom Budúcnosť SaS krátkym exkurzom do minulosti. Keď stranu pred 15 rokmi zakladal úspešnú budúcnosť jej nepredpovedali a hovorilo sa o nej, ako narodení mŕtveho dieťaťa či strane na jedno použitie. V apríli tohto roka sa predsedom strany stal po piatykrát a naznačil, že ak má SaS fungovať ďalej, mali by sa zamyslieť nad tým, kto by ho mohol nahradiť. Správne obdobie ne zmeny nastalo až teraz.

Richard Sulík oznámil, že skončí na poste...
Richard Sulík oznámil, že skončí na poste...
+2Richard Sulík oznámil, že skončí na poste...

Dosluhujúci predseda strany získal od voličov v predčasných voľbách 82-tisíc preferenčných krúžkov a doviedol ju do parlamentu so ziskom 6,32 percenta hlasov. Volebný výsledok sa v jeho rozhodnutí podľa politológa Radoslava Štefančíka z Ekonomickej univerzity v Bratislave nezrkadlí. „Richard Sulík mal zajačie úmysly už dávnejšie, len chcel ešte pomôcť strane do parlamentu,“ uviedol pre Pravdu.

Politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda Jozef Lenč si myslí, že na Sulíkovo rozhodnutie malo viac ako volebný výsledok vplyv uplynulé volebné obdobie, „bezvýsledné šarvátky“ a tiež definitívne zistenie, že „na Slovensku už nebude premiérom“. „Skôr si myslím, že Richard Sulík je už unavený zo slovenskej politiky, z toho „detinského klbčenia“ no stále chce využívať benefity moci a poslaneckého mandátu v slovenskom no ešte radšej v európskom parlamente,“ domnieva sa Lenč.

V strane chce čestnú funkciu

Sulík si chce pre seba v strane nechať vytvoriť funkciu čestného predsedu bez rozhodovacích právomocí a novému predsedovi kryť chrbát. Otázna bude teraz sila SaS v parlamentnej opozícii. „Strana by bola určite silnejšia so Sulíkom na čele. Teraz už SaS nebude mať čo povaliť, takže ono je to vlastne nepodstatné,“ myslí si. Manévrovacie možnosti mu zabezpečí práve titulu čestného predsedu. „On vlastne tú zmenu bude manažovať, hoci len tak zo vzdialeného bezpečia. A keď bude treba, určite sa svojim voličom pripomenie,“ pokračoval politológ.

Kolíková: Prezidentka by mala mať pri nominantoch na nových ministrov prísny meter
Video
Zdroj: TV Pravda

Svoju najbližšiu budúcnosť vidí Sulík v Európskom parlamente. Je presvedčený, že tam bude viac pre Slovensko „platný“ ako doma. V budúcoročných voľbách sa chce uchádzať o mandát europoslanca a za SaS postaviť takú kandidátku, aby dostala tri mandáty. „Spravím všetko pre to,“ deklaroval dosluhujúci predseda. V prípade úspechu by sa chcel venovať podaniam na Európskom úrade pre boj proti podvodom (OLAF), stráženiu smerníc, obhajovaniu slovenských záujmov v Európskej únii.

Odovzdanie predsedníckej funkcie neznamená ani jeho koniec v slovenskej politike. I keď sú podľa neho takí voliči SaS, ktorí jeho rozhodnutie vzdať sa mandátu predsedu uvítali, o hlasy voličov sa chce uchádzať v parlamentných voľbách 2027. Ak mu dajú dôveru, bude opäť „rád“ súčasťou slovenskej scény. „Nikam neodchádzam,“ povedal Sulík. Ako uviedol neskôr v pondelok pre ta3, za svoj najväčší úspech považuje, že Sasku dostal päťkrát do parlamentu. „Toto sa nepodarilo každému,“ vyjadril sa.

Bývalá predsedníčka vlády Iveta Radičová a... Foto: TASR
Iveta Radičová / Richard Sulík / Bývalá predsedníčka vlády Iveta Radičová a líder SaS Richard Sulík s červeným balónikom pri návšteve volebnej centrály SaS počas predčasných parlamentných volieb 10. marca 2012 v Bratislave

Povesť rozbíjača vlád

Sulík bol predsedom strany od vzniku SaS v roku 2008. Strana sa od začiatku profilovala ako ekonomická a liberálna. Prvýkrát sa do NR SR dostala po voľbách v roku 2010, ktoré vyhral Smer. Vládu však vtedy skladala SaS a SDKÚ s volebnou líderkou Ivetou Radičovou a tiež stranami KDH a Most-Híd. SaS vtedy skončila ako tretia najsilnejšia s vyše 12 percentami hlasov. Z volebnej noci sa zachoval aj pamätný dialóg dojatého Sulíka a Radičovej. „Ježiš, to by bolo úžasné, kokso. Johnny Cash by nebol v parlamente?“ povedal priamo na kameru rozjarený Sulík, načo sa Radičová schuti zasmiala. „Riško, drž balónik a čakaj,“ povedala mu dnes už legendárnu vetu. „Držím,“ odpovedal Sulík.

O dva roky však prišlo vytriezvenie v podobe pádu vlády, ktorý sa pripisuje sulíkovcom. Strana bola rázne proti podpore eurovalu, ktorý mal pomôcť zadlženému Grécku. Premiérka Radičová vtedy spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním o vyslovení dôvery vláde. Pravicová vláda sa skončila po dvoch rokoch a Sulík má odvtedy povesť „rozbíjača vlády“. Epizódu z roku 2011 mal takmer denne na tanieri aj v minulom volebnom období, keď bol vo vláde spolu s hnutím OĽaNO Igora Matoviča, hnutím Sme rodina Borisa Kollára a stranou Za ľudí, na ktorej čele bola neskôr Veronika Remišová.

Robert Fico, Štefan Hamran Čítajte viac Nová koalícia avizovala čistky. Hamran už oznámil, že odchádza do civilu, Lipšic odkazuje, že sa nebojí

Hoci to bol Richard Sulík, kto dostal do národnej politiky Igora Matoviča na kandidátke Sasky, časy, kedy boli aspoň naoko priateľmi sú preč. Jablkom sváru sa medzi nimi najskôr stal nákup testov na koronavírus, ale aj nezhody pri voľbe generálneho prokurátora. Vzťahy v koalícii sa pro forma upratali po rekonštrukcii vlády, no napätie rástlo aj v obnovenej vláde na čele s Eduardom Hegerom.

Kríza, ktorá stála protikorupčnú garnitúru krk, prišla s protiinflačným balíčkom. SaS žiadala novú koaličnú zmluvu a vládu bez Matoviča. Sulíkovci protestovali proti jeho nápadom, vrátane miliardových nekrytých balíčkov, či osobných útokov. SaS napokon koaličný štvorlístok opustila a v decembri 2022 iniciovala odvolanie Hegerovej vlády, ktorá napokon o dva týždne aj padla. Posledná kvapka trpezlivosti bolo Matovičovo správanie sa v prezidentskom paláci, kedy vytrhol svoju demisiu z rúk pracovníka Kancelárie prezidentky.

Čo bude s SaS bez Sulíka

Bude SaS stále tou istou stranou aj bez Sulíka na čele strany? „Nie nebude. SaS je Richard Sulík a naopak. Všetci ostatní sú štatisti. Momentálne dokonca z tretej ligy. Tých z prvej a druhej ligy totiž stranu opustili potom, ako si Richard Sulík – nie vždy úplne férovým spôsobom – uplatňoval pozíciu straníckeho vodcu,“ myslí si politológ.

Rovnakou stranou nebude už ani podľa Lenča. „Hoc Richard Sulík bude stále ovládať, alebo sa aspoň snažiť – z pozície čestného predsedu – ovládať svojho nástupcu a procesy v jeho politickom projekte,“ skonštatoval.

Saska rokmi prišla o viacero známych tvárí, vrátane Jozefa Kollára, ktorý sa v minulosti uchádzal sa o post predsedu SaS ako Sulíkov protikandidát. Odišli aj Ľubomír Galko, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Jozef Mihál, Juraj Miškov či Daniel Krajcer. Pred predčasnými voľbami to bol Martin Klus.

O budúcnosť strany nemá Sulík najmenšiu pochybnosť. Nový predseda bude môcť rátať s jeho plnou podporou. Záujem už vyjadril exminister školstva a tímlíder SaS pre školstvo Branislav Gröhling, ktorý priznal, že kandidatúru na predsedu zvažuje. Politológ mu vysoké šance nedáva. „Ako minister školstva bol mimoriadne neúspešný, akademická obec sa potešila, keď z funkcie odišiel. A bolo to preto, lebo vysokým školám nerozumel. Myslím, že môže dopadnúť ako Eduard Heger. Je to síce milý, slušný a určite aj ochotný pán, ale to je na predsedu strany málo,“ vyjadril sa Štefančík.

Podľa Lenča bude Gröhling lojálnym nástupcom „otca zakladateľa a vykonávateľom moci a záujmom čestného predsedu“. Politológ si tiež myslí, že bývalý minister školstva má skôr predpoklady na to, aby stranu doviedol k výsledku, ktorý jej zabezpečí pobyt mimo parlamentu.

Kampaň OĽaNO v rómskych osadách Čítajte viac Kampaň či 500 eur? Úspech Matoviča v osadách rieši NAKA, politológ hovorí o volebnej anomálii

Dá sa očakávať, že Gröhling nebude kandidovať na predsedu strany sám. Budú si mať v SaS napokon z čoho vybrať? Politológ sa domnieva, že strane hrozí to, čo ostatným, ak bude kandidátov viac. „A síce, po neúspešnej kandidatúre sa niekto postaví a odíde. Pani Kolíková to predsa už raz urobila a určite má kam odísť,“ skonštatoval. Exministerka spravodlivosti, ktorá získala vše 53-tisíc preferenčných hlasov, cíti od voličov silný mandát. Ako už avizovala, kandidovať plánuje do republikovej rady a nikam sa neponáhľa. Hlas jej prisľúbil už aj Sulík.

Ani 15. narodeniny SaS nemusia podľa politológa znamenať, že nie je stranou na jedno použitie. Všetko bude závisieť na novom predsedovi. „Veľa strán je strán na jedno použitie. Ale to neznamená, že budú v parlamente len jedno volebné obdobie, ale že nedokážu prežiť otca zakladateľa a po jeho výmene končia. A áno, SaS v tomto kontexte hrozí, že bude stranou na jedno použitie, resp. stranou, ktorá mala len jedného úspešného predsedu,“ dodal Štefančík.

Sulíkova cesta politikou

  • Február 2009: vznik SaS
  • Október 2011: pád vlády Ivety Radičovej
  • Marec 2012: Predčasné voľby a SaS išla do opozície
  • Marec 2020: vznik koalície OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí
  • December 2020: spor kvôli nákupu covidových testov
  • Marec 2021: spor pre vakcíny Sputnik V
  • August 2022: SaS odišla z koalície
  • December 2022: pád Hegerovej vlády
  • September 2023: predčasné voľby, zisk SaS 6,32 %
  • Október 2023: Sulík oznámil koniec na čele SaS

© Autorské práva vyhradené

27 debata chyba
Viac na túto tému: #Richard Sulík #strana SaS