Predstavitelia Smeru, z ktorých sa viacerými zaoberala za posledné roky polícia, kritizujú súčasného policajného prezidenta dlhodobo. Keď Národná kriminálna agentúra (NAKA) zasahovala v akcii Rozuzlenie, Fico to označil za policajný prevrat a netajil sa tým, že ak vyhrá Smer, Hamran skončí. S tým, že by mal byť „naveky“ na čele policajného zboru nerátal ani Hamran. Po tom, ako sa začala kreovať nová koalícia vytušil, že nadišiel jeho čas a oznámil, že si vypísal žiadosť do civilu. Odísť by mal ku koncu októbra.
O jeho služby nestojí ani strana Hlas. Peter Pellegrini po voľbách povedal, že Hamran si „môže zbaliť veci“, pretože nový minister vnútra ho určite vymení. Strany budúcej vládnej koalície Smer, Hlas a Slovenská národná strana (SNS) už avizovali, že si rozdelili jednotlivé ministerstvá. Práve Hlasu má pripadnúť rezort vnútra, viesť by ho mohol generálny manažér strany Matúš Šutaj Eštok.
Kritikou nešetril Hamrana ani predseda strany Život – Národná strana Tomáš Taraba, ktorý sa do parlamentu dostal pred rokmi s kotlebovcami a v predčasných voľbách sa o hlasy voličov uchádzal na kandidátke SNS. O súčasnom šéfovi polície v jednom zo svojich statusov napísal, že je „neschopný Matovičov mopslík“ a okrem iného mu vyčítal slabú aktivitu v riešení migračnej krízy.
Nočná mora
Postup pri voľbe nového policajného prezidenta sa za posledné roky viackrát menil. V roku 2018 sa zaviedol viackolový výber. Vymenúval ho minister vnútra, ale na základe zhody výberovej komisie, výboru pre obranu a bezpečnosť a ministra vnútra. Pravidlá upravila v roku 2021 vláda Igora Matoviča, kedy zmeny okresala a pri výbere posilnila kompetenciu ministra vnútra. Kandidáta na šéfa polície síce parlamentný výbor verejne vypočul, no jeho odporúčanie už nemalo záväzný, ale iba konzultačný charakter.
Hamran prevzal vedenie polície po Petrovi Kovaříkovi, ktorého obvinili v auguste 2021 zo zmarenia policajného zásahu. Políciu viedol najskôr len „dočasne“, prezidentom policajného zboru sa oficiálne stal 1. apríla 2022. Za tri dekády samostatnej republiky je už trinástym policajným prezidentom, najdlhšie slúžiacim – šesť rokov – bol Tibor Gašpar. Funkcia šéfa polície podľa zákona zaniká ak sa jej vzdá, ak ho odvolajú, alebo ak ukončí služobný pomer.
Foto: TASR
„Je to veľmi zlá správa pre Slovensko,“ uviedol v nedeľu pre Pravdu exminister vnútra Roman Mikulec. Odchodu Hamrana však rozumie. Dodal, že to nie je pozitívna správa ani pre občanov, ktorí naposledy vyjadrili polícii vyše 60-percentnú dôveru. Tip, kto nahradí dosluhujúceho prezidenta, nemá, predpokladá, že jeho a Ficove predstavy o nástupcovi sa určite líšia.
Šéf Smeru sa viackrát vyjadril, že spôsob, akým sa Hamran dostal do funkcie mu nie je po vôli. „Môže byť na čele policajného zboru Štefan Hamran, ktorý neprešiel výberovým konaním a bol kvôli nemu menený zákon? Môže byť na čele špeciálnej prokuratúry človek, ktorý je právoplatne odsúdený? Toto je pomsta?“ povedal tesne po voľbách aj s narážkou na Daniela Lipšica.
Pre denník Postoj dosluhujúci prezident policajného zboru povedal, že nastupujúca štvrtá vláda Smeru popiera všetko, čo tu budovali posledné roky. Mal tým na myslí rozsiahle vyšetrovania, ktoré smerovali k odhaleniu veľkých korupčných káuz a organizovaných skupín na najvyšších pozíciách štátu. „Tak ako som povedal, tam, kde sa začína Robert Fico, ja končím. Som pre nich nočná mora, a to isté platí aj pre mňa. Takže s takými ľuďmi si neviem predstaviť spoluprácu, lebo by to nedávalo absolútne žiadny zmysel,“ uviedol v talkshow Večer Mareka Vagoviča.
Vyšetrovania veľkých káuz však nebude podľa neho ľahké stopnúť. „Budú to musieť zlomiť cez koleno, ak budú mať také úmysly. Nebude to jednoduché, pretože tí profesionáli – vyšetrovatelia, sa postavia na odpor. Je tam predsa aj dozor prokuratúry,“ uviedol pre ta3.
Štefan Hamran z mapy nezmizne
Pôsobenie na čele policajného zboru chce Hamran ukončiť dôstojne, počkať na nového ministra, spýtať sa ho na výhrady a ako predseda medzinárodnej organizácie Atlas sa rozlúčiť aj so zahraničnými partnermi. Zotrvanie vo funkcii by si vedel predstaviť len vtedy, ak by sa ministrom vnútra stal Jaroslav Spišiak. Keďže však koalíciu zložili Smer, Hlas a SNS a PS bude mať miesto v opozícii, nie je to reálne.
Súčasný policajný prezident zrejme nie je jediný, kto sa chystá baliť. Hamran avizoval, že skončiť chcú aj ďalší policajti. „Nie je žiadnym tajomstvom, že pri tejto konštelácii chcú odísť viacerí,“ povedal pre ta3. Očakáva, že po jeho odchode príde k určitému odporu. „Mnohým slušným policajtom to podľa mňa začalo chutiť, že sú slobodní vo svojich rozhodnutiach, že nemusia nezmyslené štatistiky kriviť, aby vyleštili svojho nadriadeného, ktorý sa viezol na štatistikách. Mohli pracovať ako skutoční profesionáli bez zbytočného tlaku. Myslím si, že budú brániť tento spôsob fungovania polície,“ naznačil v rozhovore pre spravodajskú televíziu.
Z polície bude odchádzať s dobrým pocitom. Teší ho, že za súčasného vedenie vzrástla dôvera v políciu na takmer dvojnásobok v porovnaní s obdobím, kedy zbor riadili Tibor Gašpar alebo Milan Lučanský. Predstavu o svojej budúcnosti ešte nemá, chce sa venovať rodine a nechať si čas na rozmyslenie. „Štefan Hamran z mapy nezmizne, bude tu. Keď bude záujem o jeho služby, tak možno bude pripravený ich ponúknuť,“ načrtol. V politike sa nevidí. Neľutuje, že vzal funkciu policajného prezidenta, hoci mu to vzalo veľa času, zdravie aj niektorých priateľov. „Stálo to za to, pretože sme nastavili zrkadlo,“ uviedol.
Hoci sa do parlamentu prekrúžkovali dvaja bývalí policajní prezidenti Tibor Gašpar a Jaroslav Spišiak, na čele polície nebude ani jeden z nich. Obvinený Gašpar v tejto funkcii pôsobil šesť rokov (od 15. mája 2012 do 31. mája 2018). V novom volebnom období by mal Smer obsadiť aj post šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS). Podľa našich informácií sa mal do čela SIS postaviť práve Gašpar, ale či má o funkciu záujem v pondelok novinárom neodpovedal. Problém s jeho nomináciou mal údajne Pellegrini, ktorý Gašpara po šiestich rokoch vo vedení polície odvolal. Stalo sa tak po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej.
Foto: Marko Erd
Personálne zmeny v policajnej inšpekcii
K zmenám zrejme dôjde aj na čele Úradu inšpekčnej služby. Ešte počas prázdnin Smer navrhol vláde odvolať riaditeľa policajnej inšpekcie Petra Juhása. Dôvodom bol medializovaný konflikt policajných funkcionárov s úradníckym exministrom vnútra Ivanom Šimkom. Juhása, ktorý bol vedúcim tímu vyšetrujúceho vraždu novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, menoval do funkcie ešte v marci exminister vnútra Roman Mikulec.
V súvislosti s inšpekciou sa v posledných týždňoch riešia odpočúvania z kancelárií vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu, ľudovo nazývaných čurillovcov, ktorých obvinili v rámci vojny v polícii, že manipulovali s vyšetrovaniami. Čo sa týka odpočúvaní, Juhás poslal na detektor lži viacerých príslušníkov vrátane riaditeľa odboru špeciálnych činností Martina Littera a tiež jeho zástupkyňu Martinu Holosovú. Obaja nedávno zaslali list dočasne poverenému premiérovi a súčasne ministrovi vnútra Ľudovítovi Ódorovi, v ktorom píšu, že nie sú stotožnení s postupom Juhása a jeho zástupcu Juraja Svítoka.
Fico sa takzvaným čurillovcom venoval v sobotu na tlačovej konferencii. Tvrdí, že im naťahovaním vymenovania vlády pomáha prezidentka Zuzana Čaputová aj premiér Ódor. Hlava štátu pritom počas týždňa oznámila, že nakrátko ruší svoj program, pretože je chorá. Nezúčastnila sa ani na podujatí k prvému výročiu teroristického útoku pred podnikom Tepláreň, kde odznela len nahrávka jej prejavu a bolo počuť, že prezidentka má oslabené hlasivky. Podľa Fica hlava štátu a premiér chránia čurillovcov. Spomenul aj list Littera a Holosovej a pustil nahrávky, ktoré majú odkazovať na praktiky na Úrade inšpekčnej služby.
Čítajte viac Fico opäť útočí na prezidentku. Čaputová vraj blokuje vymenovanie vlády. Podľa hlavy štátu však nedoručil mená ministrov
Navyše, Fico vyčíta Čaputovej vyjadrenie o tom, že by mala problém obsadiť do funkcií niektoré mená a novej vláde kladie prekážky. „Osoba obvinená, ktorá by mala byť ministrom vnútra a pod ktorú by mal spadať Policajný zbor a policajný prezident, to by som považovala za veľmi spornú nomináciu,“ vyjadrila sa na Markíze prezidentka.
Lipšic sa baliť nechystá
Definitívne nominácie nových ministrov síce ešte nie sú potvrdené, no podľa náčrtov by ministerstvo spravodlivosti malo pripadnúť Smeru a viesť by ho mohol poslanec Boris Susko. Z jeho vyjadrení vyplýva, že personálne zmeny by mohli nastať aj v Súdnej rade. Susko má výhrady voči predsedovi rady Jánovi Mazákovi, ktorú ju vedie od roku 2020.
Foto: SITA, Branislav Bibel
„Uvidíme akým spôsobom sa bude kreovať Súdna rada. Ale ja si myslím, že pán Mazák tam nemá čo robiť. Nemá na čele Súdnej rady čo robiť človek, ktorý sa správa k členom Súdnej rady tak, ako sa správa,“ vyjadril sa Susko.
Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) sa Mazáka zastala. Apeluje podľa nej na to, že nezávislosť súdnej moci je aj o zodpovednosti jej predstaviteľov, a urobil veľa pre to, aby sa Súdna rada hodnotovo orientovala tam, kde patrí v rámci hodnôt Európskej únie.
„Bola by som rada, keby pokračoval ďalej, ale vnímam, že môže dôjsť k zmenám v Súdnej rade, čo môže oslabiť jeho kľúčovú pozíciu,“ povedala v nedeľu pre Pravdu. Kolíková vníma potenciálneho ministra Suska ako človeka, ktorý má v oblasti vo veľkej miere prehľad o tom, čo sa deje v rezorte, no v mnohom sa nezhodnú.
Čistky plánuje nová vláda aj na Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Po jej nástupe sa, naopak, nechystá odísť Daniel Lipšic, ktorý v roku 2021 získal pri voľbe v parlamente 79 hlasov a plynie mu sedemročné funkčné obdobie. Fico v nedeľu po voľbách vyhlásil, že nielen Lipšic, ale aj niektorí prokurátori budú musieť z ÚŠP odísť. „Pomsta alebo nepomsta, mne ide o výkon funkcie,“ vyhlásil smerom k špeciálnemu prokurátorovi šéf Smeru.
Ešte pred voľbami uviedol Fico pre denník Pravda, že podľa neho „ÚŠP pomáhal a pomáha skupine vyšetrovateľov z NAKA manipulovať trestné konania v neprospech opozície“. „Treba ho dôsledne personálne zreformovať. Okamžite bude musieť odísť Daniel Lipšic, ktorý podvodom získal bezpečnostnú previerku, je právoplatne odsúdený a zaujatý politik. Dôsledne plnil pokyny Igora Matoviča, ktorému je politicky zaviazaný. To sa bude týkať aj ďalších prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorí kryli prešľapy NAKA,“ zdôraznil Fico.
Zmeny v justícii pripustil aj Pellegrini, podľa ktorého je po 30 rokov čas zamyslieť sa nad celý systémom. „Obrátime sa na odborníkov a právne autority, ako priblížiť naše trestné právo k vyspelým krajinám a aké majú opodstatnenie jednotlivé inštitúcie vrátane Úradu špeciálnej prokuratúry. Pokiaľ odborníci povedia, že systém je zrelý na zmeny, sme pripravení ich uskutočniť,“ ozrejmil. Lipšic komentoval Ficovi vyjadrenia slovami, že útoky politickej moci na kariérnych prokurátorov považuje za neprijateľné. „Zo žiadneho boja som nikdy neutiekol, ani nikdy neutečiem,“ povedal špeciálny prokurátor.