Lučanského smrť vyvolala vlnu nevôle a od začiatku ju sprevádzali pochybnosti. Ľudia chodili zapaľovať sviečky pred policajné stanice na celom Slovensku a silnel tlak, aby sa jeho náhly odchod a udalosti, ktoré mu predchádzali, prešetrili. Skúmala to nielen polícia, pre obavy zo šírenia konšpirácií zriadila špeciálnu komisiu aj vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Závery boli jednohlasné, smrť si spôsobil v cele sám. Podľa informácií denníka Sme od Krajskej prokuratúry Prešov sa znovu skúma, či dozorcovia urobili všetko pre to, aby ho zachránili.
Do funkcie policajného prezidenta Lučanského vymenovala vtedajšia ministerka vnútra Denisa Saková a prevzal ju po Tiborovi Gašparovi. Zotrval v nej dva roky a po výmene vlády v nej skončil na konci augusta 2020. V decembri ho už zadržala Národná kriminálna agentúra a obvinili ho z korupcie, z ktorej ho usvedčoval bývalý člen Slovenskej informačnej služby František Böhm.
Lučanský skončil vo väzbe v prešovskej väznici, kde sa najskôr vážne zranil. Začali sa šíriť fámy o jeho možnom pokuse o samovraždu. V cele sa mal potknúť o papuču a poškodil si oko. V dôsledku zranení ho museli previezť z Prešova do vojenskej nemocnice v Ružomberku. Spútaný vtedy údajne padol v nemocnici na zem a udrel si hlavu. Po operácii oka sa zotavoval vo väzenskej nemocnici v Trenčíne, neskôr ho opäť previezli do východ. Po Lučanského zranení sa začali šíriť neoverené informácie, ktoré hovorili, že k zraneniu mal prísť po bitke a dokopaní inými väzňami.
Lučanského kontrolovali v cele každých 30 minút. V poriadku bol podľa výpovedí stráže aj 29. decembra. Pri podávaní večere si však už neprišiel prevziať jedlo. Dozorcovia ho našli nevládneho a začali ho oživovať. Skonal až na druhý deň v prešovskej nemocnici. Okolo jeho posledných chvíľ života sa začali šíriť ďalšie konšpirácie, že sa zo sveta nezniesol sám, ale dopomohli mu k tomu. K záveru, že spáchal samovraždu v cele, v ktorej bol sám, pritom dospelo aj vyšetrovanie. Policajná inšpekcia ukončila vyšetrovanie jeho smrti ešte vlani v júni. Rodina zosnulého proti tomuto rozhodnutiu podala sťažnosť, no Krajská prokuratúra Prešov jej rozhodnutie preskúmala a skonštatovala, že je správne. Potvrdila tiež rozhodnutie policajnej inšpekcie zastaviť vo veci trestné stíhanie.
Po Lučanského samovražde skončil vo funkcii generálny riaditeľ ZVJS Milan Ivan, ktorý sa postavil na stranu svojich podriadených. Príslušníci nepochybili ani podľa neho. Krátko po jeho demisii sa ozvali v liste adresovanom prezidentke, poslancom parlamentu, vláde, ombudsmanke, generálnemu prokurátorovi aj verejnosti samotní dozorcovia. Ako napísali, vplyvom okolností a masívnej medializácie prípadu sa dostali do pozície zodpovedných za celú situáciu.
„Striktne odmietame obvinenia, že sme sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na jeho zraneniach, rozhodnutiach a následnej smrti,“ uviedli v liste, v ktorom pripomenuli, že Lučanskému bola nariadená kolúzna väzba, aby nemohol pôsobiť na spoluobvinených alebo svedkov, prípadne mariť dôkazy.
Závery komisie stoja na strane dozorcov
K úmrtiu Lučanského došlo počas mandátu vtedajšej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (SaS). Pre množiace sa fámy iniciovala vznik nezávislej kontrolnej komisie. Špeciálna 17-členná skupina zložená z poslancov parlamentu, zástupcov ministerstva, verejného ochrancu práv, médií aj prezidentskej kancelárie skúmala pobyt Lučanského vo väzbe viac ako tri mesiace. Dospela k záveru, že za mrežami spáchal samovraždu obesením na teplákovej bunde.
Čítajte viac Analýza: Aká je pravda o smrti Lučanského?
Kolíkovej komisia navštívila vtedy Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Prešov a Nemocnicu pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Trenčín. Prezrela kamerové záznamy a vypočula výpovede väzenského personálu. K výsledkom pitvy a zdravotným záznamom sa však nedostala. S jej závermi súhlasili všetci členovia komisie okrem troch. Proti bola Denisa Saková, ospravedlnil sa Marian Kotleba a záverečné stanovisko komisie nepodpísal Marián Saloň.
V dokumente okrem iného komisia uvádza, že na kamerových záznamoch vidno, že Lučanský 29. decembra opustil celu č. 114 len dvakrát. Keď išiel za lekárom a na pohovor s ústavným psychológom, „pričom pri návrate na celu (odvtedy už potom celu neopustil) neboli na kamerovom zázname identifikované žiadne viditeľné znaky násilia na tele menovaného v danom čase či evidentné zmeny správania alebo pohybu poukazujúce na prekonávanie bolesti či iné vizuálne pozorovateľné ťažkosti“. Druhýkrát sa cela otvorila až v čase, keď mal večerať.
Svoje tvrdenia podoprela aj výpisom z elektrického zabezpečovacieho systému PC Ostraha, ktorý zaznamenáva každé otvorenie a zatvorenie dverí a mreže cely. „Na základe týchto zistení Komisia dospela k presvedčeniu, že v čase udalosti sa v cele spolu s Milanom Lučanským nenachádzala žiadna ďalšia osoba. Na videozáznamoch nebola zaznamenaná ani žiadna iná osoba, ktorá by sa nachádzala či zotrvala na chodbe v blízkosti cely,“ skonštatovala komisia.
Okrem záveru, že skonal bez pomoci iných, komisia vtedy ocenila aj kroky personálu. Urobil podľa nej všetko pre to, aby Lučanského dokázal správne resuscitovať. „Komisia osobitne oceňuje schopnosť bezprostrednej reakcie referentov ZVJS práve pri zabezpečení adekvátnych podmienok pre poskytnutie prvej pomoci spojenej s vonkajšou masážou srdca a dýchaním z úst do úst poskytovanému Milanovi Lučanskému,“ napísala v stanovisku s tým, že služba vyčerpala všetky možnosti vedúce k obnoveniu základných životných funkcií Lučanského.
Takmer po troch rokoch od smrti policajného generála kroky dozorcov znova prešetrujú. Pokyn na opätovné začatie trestného stíhania dala ešte v marci tohto roka Generálna prokuratúra. Podľa vyjadrení hovorcu prešovskej prokuratúry Mariána Spišáka pre Sme vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby po doplnení vyšetrovania trestné stíhanie 13. septembra tohto roka opätovne zastavil. Konštatoval totiž, že zo strany dozorcov nedošlo k spáchaniu trestného činu.
Foto: TASR, Martin Baumann
Na Lučanského smrť sa pýtali aj Zuriana
Meno Lučanského zaznelo viackrát počas zasadnutia minulotýždňového výboru na obranu a bezpečnosť, kde vypočúvali Branislava Zuriana na post šéfa Úradu policajnej inšpekcie. S Lučanským ich spájala kariérna minulosť aj kamarátstvo. Pri otázkach o jeho smrti Zurian spochybnil, ako k nej došlo – kým ho vyšetrovanie nepresvedčí o opaku, je presvedčený, že Lučanský bol zabitý.
Zurian na výbore ozrejmoval aj svoje staršie vyjadrenia. Vzhľadom na zranenia bývalého policajného kolegu, o ktorých sa dozvedel z médií, si myslí, že pred jeho smrťou došlo „k fyzickému útoku“. Ako povedal, vychádzal len z informácií v médiách, ktoré boli publikované. „Keď sa ukončí vyšetrovanie a budeme oboznámení s tým, ako to vyšetrovanie skončilo, a zranenia na temene hlavy budú dôkazom toho, že sa bil sám dozadu do hlavy, tak poopravím svoje tvrdenie,“ ozrejmil Zurian.
S výsledkom policajného vyšetrovania sa nechce zmieriť rodina ani časť verejnosti, podľa nich si totiž na život nesiahol sám. Na výbore, kde vypočúvali už vymenovaného nového šéfa policajnej inšpekcie Zuriana, sa objavil aj europoslanec a bývalý sudca Miroslav Radačovský. Proti rozhodnutiu policajnej inšpekcie podal ako splnomocnenec Lučanského rodiny opravný prostriedok a vo veci sa ďalej koná.