Ochranári, poľovníci a strach. Po medveďovi prišiel rad na vlka. Jeho odstrel schvaľuje aj von der Leyenová

Ministerstvo životného prostredia po novom razí teóriu, že čím viac zabitých vlkov, tým menej škôd. Komisia pri ministerstve pôdohospodárstva v utorok odporučila ročnú kvótu lovu vlka na 60 jedincov.

10.11.2023 07:05
debata (31)
Za dverami ZOO: Vlk eurázijský
Video

Šelma je však od roku 2021 chránená a jej usmrtenie je trestný čin. Celoročnú ochranu vlka dravého zaviedlo ministerstvo životného prostredia za Jána Budaja (Demokrati). Podľa vyhlášky je zakázané vlka úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli.

No za určitých podmienok môže byť lovený, musí sa tak však diať v súlade s povinnosťou zachovávania alebo obnovy druhu v priaznivom stave ochrany. Ministerstvo pôdohospodárstva odhaduje, že aktuálne na Slovensku žije 600 až 800 vlkov.

Ministerstvo životného prostredia je s populáciou vlka papierovo spokojné, pretože celková priemerná početnosť na území Slovenska je vyše 500 jedincov. „Vlk, ako každá veľká šelma, je pre dobytok nebezpečný, aké veľké je to nebezpečenstvo, závisí od konkrétnych podmienok a miesta ich stretu,“ dodal rezort pôdohospodárstva.

Medzi ministerstvami životného prostredia a pôdohospodárstva sa tento týždeň začala črtať nová dohoda. Tomáš Taraba (SNS, Život-NS) v pondelok uviedol, že sa dohodli aj na vytvorení aktívnych pracovných skupín, ktoré sa budú pravidelne stretávať a riešiť problémy. Na Slovensku stále delí vlkov od poľovníckych pušiek vyhláška presadená roku 2021. A jej zmena tiež nie je ľahký proces, poznamenal to aj šéf envirorezortu Taraba, ktorý podľa jeho slov čaká na oficiálne závery pracovnej skupiny na odstrel vlkov a je ochotný vyhlášku zmeniť. Problém s odstrelom vlka riešila v minulosti aj Európska komisia.

Vlk dravý / Canis lupus / Čítajte viac Chovatelia oviec majú ťažké srdce na Budaja. Nechce v prírode ani ovce, ani ľudí, tvrdia
Ako vyzerá skutočná slovenská divočina?
Video

Výsledkom spolupráce je odstrel vlka

Pracovná skupina pre určenie ročnej kvóty lovu vlka dravého a stanovenie podmienok lovu určila na zasadnutí na ministerstve pôdohospodárstva kvótu lovu na poľovnícku sezónu 2023 až 2024 na 60 kusov. „Východiskom pre určenie kvóty sú napríklad výška škôd spôsobených vlkmi na hospodárskych zvieratách, výsledky získané z monitoringu vlka či straty na raticovej zveri,“ ozrejmil pre denník Pravda odbor komunikácie ministerstva životného prostredia.

Rezort podotkol, že odstrel vlka nebol nikdy nariadený, vždy bol len povolený jeho lov. „Naposledy bol povolený v poľovníckej sezóne 2020 a 2021 v množstve 50 jedincov,“ dodal. Kvóta bola určená v zmysle bodu 3.2.1 Programu starostlivosti o vlka dravého na Slovensku, ktorý vypracovala Štátna ochrana prírody. Kvóty na odstrel sa pritom majú zakladať napríklad na výsledkoch získaných z monitoringu vlka, výške škôd spôsobených vlkmi na hospodárskych zvieratách za predchádzajúce dve pastevné sezóny, údajoch o stave Území európskeho významu – teda z území na ochranu prírodných biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín podľa smernice Európskej komisie.

Výška lovu bola určená podľa rezortu z čistého ročného prírastku stanoveného na základe údajov z monitoringu pomocou matematicko-štatistických modelov. „Na základe údajov z monitoringu je populácia vlka na Slovensku v priaznivom stave čo do početnosti, ako aj veľkosti areálu výskytu a navrhovaná výška lovu nebude mať negatívny vplyv na vývoj populácie vlka dravého na Slovensku,“ ozrejmil rezort pôdohospodárstva. Aktívny manažment vlka bude podľa nich „znižovať nebezpečenstvo pre hospodárske zvieratá a potenciálne aj pre ľudí“. Proti kvótam bolo len Lesoochranárske zoskupenie VLK. „Mlčky súhlasili všetci ostatní,“ zdôraznil náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Juraj Lukáč.

vlk dravý Čítajte viac Pytliak zastrelil vlka priamo v národnom parku
Lukáč: Budúcnosť lesov vyhadzujeme von komínom
Video

Štátna ochrana prírody sa však upiera na graf, podľa ktorého výška škôd pri ovciach nedosahuje ani jedno percento z celkového počtu chovaných oviec „A vidno, že úvaha čím viac zabitých vlkov, tým menej škôd, nie je pravdivá,“ ozrejmil Lukáč.

Europoslanec Michal Wiezik (Progresívne Slovensko) poukázal, že takýto lov bude v rozpore so záväzkami, ku ktorým sa Slovensko ako členský štát Európskej únie zaviazalo. Pracovná skupina podľa neho nemá k dispozícii presné údaje o populácii vlka. „Taká štúdia sa dokončila len pre populáciu medveďa, a tak stanovenie kvóty neplní požadovaný princíp predbežnej opatrnosti, čo je v rozpore s európskou legislatívou,“ skonštatoval.

Podľa neho je štát len krok od toho, aby spravil z vlka lovnú zver. „To v pohode stihnú do konca roka,“ hnevá sa na sociálnej sieti europoslanec. „Tak to dopadne, keď sa do vedenia životného prostredia dostanú nekompetentní poľovníci. Na 13. dôchodky síce nebude, ale aspoň si pár vyvolených polepší predajom lukratívnej trofeje. Lov vlka a medveďa bude už len čerešničkou na skazenej torte pečenej na ministerstvách životného prostredia a pôdohospodárstva,“ uzavrel.

vlk dravý Čítajte viac Povolia odstrel 60 vlkov ročne? Návrh má na stole Taraba. Wiezik kvóty kritizuje
Stopovanie vlka dravého v Poloninách
Video

Komisárkin poník

Ministerstvo pôdohospodárstva však upozornilo, že i Európska komisia uvažuje o znížení ochrany vlkov, keďže zvýšenie ich počtu vyvoláva obavy farmárov o bezpečnosť hospodárskych zvierat.

„Komisia to oznámila takmer presne rok po tom, čo začiatkom roka vlk usmrtil poníka patriaceho predsedníčke EK Ursule von der Leyenovej na jej rodinnej farme pri nemeckom meste Hannover,“ dodal rezort. Von der Leyenová ešte začiatkom roka vyhlásila tzv. vojnu vlkom, pričom samotná Európska komisia zvažuje zmenu štatútu ochrany vlkov. Von der Leyenová tiež vyzvala „miestne a národné orgány, aby v prípade potreby prijali opatrenia“, pričom varovala, že „koncentrácia vlčích svoriek v niektorých európskych regiónoch sa stala skutočným nebezpečenstvom pre hospodárske zvieratá a potenciálne aj pre ľudí“.

Predsedníčka EK von der Leyenová začiatkom septembra vyhlásila, že koncentrácia vlčích svoriek v niektorých európskych regiónoch sa stala skutočným nebezpečenstvom pre hospodárske zvieratá a potenciálne aj pre ľudí. „Vyzývam miestne a národné orgány, aby v prípade potreby prijali opatrenia. Súčasná legislatíva EÚ im to už skutočne umožňuje,“ zdôraznila. Vlci sú prísne chránenými druhmi podľa smernice EÚ o biotopoch a Bernského dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov, čo znamená, že ich odchyt a zabíjanie je zakázané. Uplatňujú sa však určité výnimky, najmä ak vlci predstavujú nebezpečenstvo pre ľudí alebo hospodárske zvieratá.

V septembri takisto dostali poľovníci povolenie zastreliť vlka, ktorý zabil milovaného domáceho poníka Ursuly von der Leyenovej. Vlk, známy len ako GW950m, zostáva na slobode a vedie „problémovú svorku“ v lesoch hannoverského Burgdorfu a oblastí Beinhorner Waldchen. Predpokladá sa, že GW950m sa podieľa na zabití ďalších piatich koní, 47 oviec, štyroch kusov dobytka a troch kôz.

Svetový fond na ochranu prírody pri von der Leyenovej záujme o lov vlkov argumentuje, že tvrdenie, že „koncentrácia vlčích svoriek sa stala nebezpečenstvom pre hospodárske zvieratá a potenciálne aj pre ľudí, nie je vedecky podložené“.

„V Európe sa vlk nepovažuje za nebezpečného pre človeka. Vedecké dôkazy preukázali, že vlci nezaobchádzajú s ľuďmi ako s korisťou a smrteľné stretnutia sú výnimočné, na rozdiel od množstva skutočných a významných hrozieb pre ľudský život,“ ozrejmili v otvorenom liste Európskej komisii. Podľa ochranárov sú pre ľudí viac nebezpečné extrémne poveternostné javy alebo automobilové nehody či znečistenie. „Škody na hospodárskych zvieratách sú často spojené s nedostatočným dohľadom alebo fyzickou ochranou,“ uzavreli.

Ako sa vyvíjala populácia vlkov na Slovensku za ostatné roky?

Za posledné roky je podľa rezortu pôdohospodárstva populácia vlka dravého na Slovensku v priaznivom stave a výborným ukazovateľom toho je skutočnosť, že areál vlka dravého sa od roku 2000 zvýšil z 13 094 km2 na 19 420 km2, čo je nárast až o 48 percent. Súčasná odhadovaná populácia vlka dravého, určená na základe populačnej hustoty zistenej Štátnou ochranou prírody (3,24 jedinca /100 km2) a predpokladaného areálu výskytu (19 420 km2 ), je cca 627 jedincov (odhadované rozpätie 600 – 800 ks), pričom odhadovaný počet reprodukčných párov narástol zo 68 v roku 2020 na 85 až 95 v roku 2023.

© Autorské práva vyhradené

31 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska komisia #vlk #ministerstvo životného prostredia #ministerstvo pôdohospodárstva