Pravidlá musia platiť pre všetkých rovnako, začal svoj príspevok na sociálnej sieti minister. „Moje vyjadrenie neprospelo vecnej diskusii, aká je v podobných prípadoch nevyhnutná, a mohlo sa dotknúť celého sudcovského stavu, čo ma úprimne mrzí,“ skonštatoval Šutaj Eštok. Dodal, že nechce byť ako bývalá ministerka spravodlivosti alebo iní politici bývalej vládnej koalície, ktorí sa vyjadrovali nedôstojne na adresu viacerých sudcov.
Minister naďalej trvá na tom, že neodkladné opatrenie vydané sudcom Kubišom je nezákonné, nemalo byť vôbec vydané a už vonkoncom nie v tomto znení. „Ministerstvo vnútra sa proti nemu bude brániť všetkými dostupnými právnymi cestami. Debata o nezákonnosti tohto rozhodnutia však musí ostať v čisto vecnej rovine,“ doplnil.
Najskôr na sudcu zaútočil, teraz sa ospravedlňuje
Šutaj Eštok sa pustil do personálnych čistiek hneď na úvod ministerskej kariéry. Odvolal nielen policajného prezidenta Štefana Hamrana, mimo služby postavil šesticu vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) okolo Jána Čurillu a odstavil tiež oboch policajných viceprezidentov Branka Kišša a Damiána Imreho. Personálnymi rozkazmi však zasiahol nielen voči čurillovcom, ale voči všetkých príslušníkom, ktorí sú obvinení.
Vyšetrovatelia NAKA nazývaní čurillovci, ale aj Kišš dostali status chránených oznamovateľov. Ak chcel minister voči nimi urobiť akýkoľvek pracovnoprávny úkon, najskôr sa mal obrátiť na Úrad na ochranu oznamovateľov. Šéf rezortu ho však obišiel, čo potvrdila aj šéfka inštitúcie Zuzana Dlugošová. Nútené odchody vysokopostavených funkcionárov a vyšetrovateľov exponovaných káuz tak vyvolali pochybnosti, či minister konal v súlade s literou zákona.
Kišš sa pre kroky šéfa rezortu obrátil na súd, ktorý vydal rozhodnutie ešte minulý týždeň. Mestský súd Bratislava IV rozhodol, že v jeho prípade minister porušil zákon a vydal neodkladné opatrenie, podľa ktorého môže naďalej pôsobiť ako prvý viceprezident Policajného zboru.
Šéf rezortu mal svoje čistky a ich dôsledky vysvetľovať v piatok na zasadnutí ústavnoprávneho výboru. Pre neúčasť koaličných poslancov sa ho nepodarilo otvoriť a tak zasadal len neoficiálne. Do budovy parlamentu prišli advokát Peter Kubina aj predsedníčka úradu oznamovateľov Zuzana Dlugošová.
Minister po neotvorení výboru pred novinármi vyhlásil, že sudca Michal Kubiš pri Kiššovi prekročil svoju kompetenciu a o veci nemal vôbec rozhodovať, pretože na to nemá príslušnosť. Minister tvrdí, že medzi policajtmi a ministerstvom je verejnoprávny vzťah, a nie pracovnoprávny, a preto súd nemal kompetenciu vo veci rozhodovať.
Čítajte viac Výbor k čurillovcom nebol uznášaniaschopný. Šutaj Eštok spochybnil sudcu, hovorí o kamarátšaftoch
„Som presvedčený, že sudca, ktorý je, samozrejme, čírou náhodou, spolužiakom advokáta Kubinu, sa dopustil možno aj nejakého trestného činu ohýbania práva. Verím, že v odvolaní budeme úspešní, a že krajský súd skonštatuje, že nebola príslušnosť civilného súdu konať, a že potom bude minister spravodlivosti rozhodovať o tom, či v prípade sudcu nie je potrebné podať disciplinárne konanie,“ pokračoval v piatok Šutaj Eštok. Náhodou podľa neho nebolo ani to, že civilný súd rozhodol expresne rýchlo.
Blízke vzťahy so sudcom Kiššov advokát Peter Kubina poprel. Keďže si na spolužiaka Michala Kubiša nepamätal, musel si preveriť zoznam absolventov právnickej fakulty. Osemnásť rokov som ho nevidel, neviem, kde pôsobí, čomu sa venuje,“ uviedol advokát. „Táto námietka je podľa mňa úplne scestná,“ podotkol v piatok.
Na stranu Šutaja Eštoka sa postavilo aj ministerstvo spravodlivosti na čele s Borisom Suskom zo Smeru. Neodkladné opatrenie vydané mestským súdom v prípade Kišša považuje za veľmi neštandardné rozhodnutie.
Vážení, toto si k sudcom nedovoľujte
Výroky nového ministra vnútra zarezonovali aj medzi členmi Súdnej rady, témou boli v utorok na zasadnutí aj slová šéfa rezortu životného prostredia Tomáša Tarabu. Nominant SNS sa totiž vyjadril v podobnom duchu ako Šutaj Eštok. Naznačoval, že za rozhodnutím mestského súdu sú blízke vzťahy advokáta Kubinu a sudcu Kubiša.
„Kubinov spolužiak rozhodol ako sudca o sťažnosti Kubinových klientov vo veci, ktorá mu ani vecne na súd neprislúcha. Chcem poďakovať týmto aktivistom, ako nám uľahčujú urobiť systémové zmeny v holubníku nazvanom justícia,“ uviedol Taraba o rozhodnutí v prípade Kišša.
Súdna rada napokon v utorok neschválila ani jeden z dvoch predložených návrhov uznesení k medializovaným útokom voči sudcom. Schválením pôvodného návrhu mala konštatovať, že vyjadrenia ministrov vytvárajú atmosféru ohrozujúci nezávislosť justície a nepriaznivo vplývajú na profesionálnu integritu sudcu.
Čítajte viac Šesť členov Súdnej rady navrhlo odvolať Mazáka z funkcie jej predsedu
Šéf Súdnej rady Ján Mazák, ktorého v utorok navrhla časť členov odvolať z funkcie, sa jednoznačne postavil na stranu sudcu Kubiša. Slová ministra vnútra považuje za hrubý nátlak a „pôsobenie na výkon funkcie sudcu v priamom prenose“.
Verejne činné osoby by sa v podobnom duchu nemali vyjadrovať o sudcoch ani podľa členky rady Marcely Kosovej. V tejto súvislosti poukázala na staršie vyjadrenia bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (SaS). „Má to vplyv nielen na to, ako sa konkrétny sudca cíti, ale aj na to, ako je vnímaná celá justícia verejnosťou,“ uviedla na zasadnutí. Zdržanlivejší by mali byť vo svojich vyjadrenia o sudcoch podľa nej aj advokáti.
Nový člen Súdnej rady Martin Bezák považuje ospravedlnenie ministra za korektné a za znak politickej kultúry. Aj on kritizoval vyjadrenia exministerky Kolíkovej, ktoré majú podľa neho silný mediálny dosah. Myslí si, že súdnictvo je aj takto pranierované a vyzval na zamyslenie sa nad výrokmi, ktoré ho dehonestujú.
Lucia Berdisová si myslí, že je iné, ak sa vyjadrujú k rozhodnutiam súdov opoziční poslanci a iné, keď sa k nim vyjadrujú politici v mocenských pozíciách. Ako uviedla pre Pravdu, je podľa nej škoda, že v Súdnej rade nenašli formuláciu uznesenia, ktorá by dávala spätnú väzbu orgánom verejnej moci, aby zo svojej mocenskej pozície nevytvárali tlak na súdne rozhodovanie v konkrétnych veciach a aby tak nevytvárali dusivú atmosféru pre nezávislý výkon súdnej moci.
„Iste, kritická spätná väzba mohla smerovať aj k príslušníkom právnických povolaní. Každopádne, z diskusie v Súdnej rade táto spätná väzba vyplynula, takze úplne základný účel navrhnutých dvoch bodov programu sa hádam naplnil,“ dodala.
Kolíkovú kritizovala za vyjadrenia aj sudkyňa Ayše Pružinec Eren. Netreba podľa nej bagatelizovať ani vyjadrenia advokátov. Nepáčilo sa jej ani to, keď sa predseda Súdnej rady Mazák vyjadroval k prípadu Mariana Kočnera. Súdnej rady vyčítala, že sa verejne nezastala členov ani vtedy, keď sa bývalý premiér Igor Matovič „tešil“ zo zatýkania sudcov. Ospravedlnenie ministra Šutaja Eštoka, naopak, ocenila. Pýtala, sa, od ktorého z politikov bývalej garnitúry sa doteraz dočkali sudcovia ospravedlnia.
Mazák až tak pozitívne ospravedlnenie ministra vnútra nevníma, nerozumie tiež, prečo má Súdna rada riešiť správanie advokátov, napríklad Petra Kubinu, na ktorého vo svojich príspevkoch narážala časť sudcovskej rady. Podľa Kosovej je najvyšší čas, aby začali sudcovia reagovať na ataky zo strany advokáta, aby si aj ostatní obhajcovia uvedomili, že „toto, vážení, si k sudcom dovoľovať nebudete“.
Čítajte viac Neprijateľné a hrubé zastrašovanie. Reagujú kolegovia sudcu, ktorému hrozil minister vnútra
Sudcovská rada hovorí o zastrašovaní
Ministrove vyjadrenia znepokojili nielen opozíciu, ktorá ich označila za škandalózne, ale aj Sudcovskú radu Mestského súdu Bratislava IV. Považuje ich za zastrašovanie. Predstaviteľov výkonnej moci vyzýva, aby sa zdržali vyjadrení, ktorými by zastrašovali sudcov a zasahovali do ich nezávislosti pre ich rozhodovaciu činnosť. „Je neprijateľné, aby predstaviteľ výkonnej moci a súčasne žalovanej strany hrozil sudcovi pre výkon jeho funkcie trestným alebo disciplinárnym konaním vrátane vyjadrenia, že podanie disciplinárneho návrhu už konzultoval s ministrom spravodlivosti,“ skonštatovala rada v stanovisku.
Danými vyjadreniami predstaviteľ výkonnej moci podľa nej neprípustne vyvíja tlak hrozbou trestného a disciplinárneho stíhania aj voči ďalším sudcom Mestského súdu Bratislava IV, ktorí o obdobných alebo iných návrhoch proti ministerstvu vnútra budú rozhodovať v blízkej dobe.
„V prípade, že sa strana sporu nestotožňuje s rozhodnutím súdu, má právo využiť riadne, prípadne mimoriadne opravné prostriedky,“ podotkla. Proti vyjadreniam protestuje aj sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu. Ide podľa nej o zasahovanie do nezávislosti sudcov v súvislosti s ich rozhodovacou činnosťou, ktoré vysokou mierou oslabuje dôveru verejnosti v súdne rozhodnutia.
Mazáka chcú odvolať z funkcie šéfa Súdnej rady
Šesť členov Súdnej rady podalo návrh na odvolanie Jána Mazáka z funkcie jej predsedu. Zasadnutie Súdnej rady k tomuto návrhu by sa malo uskutočniť do 30 dní. V utorok o tom informovala členka Súdnej rady SR Marcela Kosová.
Podľa navrhovateľov sa mal Mazák dopustiť viacerých pochybení. „Je tam viacero veľmi sporných momentov, zjavných porušení zákona,“ doplnil nový člen Súdnej rady SR Martin Bezák, jeden z iniciátorov Mazákovho odvolávania. Poukázal napríklad na vyjadrenia o sudcovi Najvyššieho súdu SR Františkovi Moznerovi.
Pod návrh na odvolanie Mazáka z funkcie sa podpísali šiesti jej členovia Marcela Kosová, Ayše Pružinec Eren, Dana Jelinková Dudzíková, Magdaléna Hromcová, Peter Šamko a Martin Bezák. Prípadné odvolanie Mazáka z postu predsedu by neznamenalo stratu funkcie člena Súdnej rady SR.
Podľa predsedu Súdnej rady Jána Mazáka majú členovia rady právo navrhnúť jeho odvolanie z funkcie. „Všetky pochybenia, ktoré mi vyčítajú, poznám, niektoré vo mne vzbudzujú skôr úsmev ako obavy z toho, že som niečo porušil,“ zdôraznil. Mazák ďalej uviedol, že v návrhu na odvolanie nie je nič, čo by dokazovalo opakované porušenie jeho povinností. „Budem sa brániť, budem argumentovať,“ povedal.