Ministerstvo životného prostredia vyhlásilo výberové konanie na riaditeľa najstaršieho národného parku na Slovensku koncom novembra. Žiadosť mohli záujemcovia posielať do 4. decembra. Výberové konanie sa uskutočnilo 19. decembra, podľa envirorezortu sa na ňom zúčastnili obaja pozvaní uchádzači a pozostávalo z troch častí. Z prezentácie koncepcie rozvoja a riadenia národného parku jednotlivých uchádzačov, overenia ich odborných vedomostí a tiež schopností a vlastností.
Čítajte viac Ochranári, poľovníci a strach. Po medveďovi prišiel rad na vlka. Jeho odstrel schvaľuje aj von der Leyenová
Za jednotlivé časti výberového konania mohli uchádzači získať dokopy maximálne 400 bodov. „Na to, aby uchádzač mohol byť úspešný, musel dosiahnuť aspoň 60 percent z celkového možného počtu bodov, to je 240 bodov zo 400 bodov. Zároveň musel dosiahnuť v jednotlivých častiach výberového konania aspoň minimálnu hranicu počtu bodov,“ opísal rezort. Výsledky hodnotila výberová komisia, ktorej predsedal generálny tajomník služobného úradu ministerstva životného prostredia Marek Chovan. „Výberová komisia zhodnotila výsledky z výberového konania a na základe súčtu dosiahnutých bodov určila, že vo výberovom konaní uspel len jeden uchádzač. Výberová komisia odporučila ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky vymenovať do pozície riaditeľa Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici Petra Olexu,“ uvádza sa na internetovej stránke rezortu. Meno druhého uchádzača ministerstvo neuviedlo.
Peter Olexa bol podľa zverejneného životopisu do októbra tohto roka obchodným riaditeľom a konateľom spoločnosti Leslov, ktorá sa zameriava na poskytovanie služieb v lesníctve a poľovníctve. V minulosti sa venoval aj pestebným lesným prácam, bol tiež profesionálnym členom lesnej stráže. Vyštudoval aplikovanú zoológiu a poľovníctvo na Technickej univerzite vo Zvolene.
Čítajte viac Slovenské vlky sa strieľať nejdú, Malá Fatra sa rušiť nebude. Taraba vysvetľoval svoje slová, opozíciu vysmial
Olexa vo svojej predloženej písomnej koncepcii rozvoja TANAPu označil za veľmi dôležitú strategickú komunikáciu a spoluprácu medzi jednotlivými subjektami pôsobiacimi na území národného parku. Kľúčová je podľa neho úzka spolupráca s Horskou záchrannou službou, na mieste je aj spolupráca s občianskymi združeniami, turistickými oddielmi, firmami či inými subjektmi. Z ekonomického hľadiska Olexa vníma v Správe TANAPu nedostatky predovšetkým v možnosti využitia nehnuteľného majetku, a to najmä budov, ktoré majú veľký potenciál, aj keď bude podľa neho nevyhnutné investovať do ich rekonštrukcie. Rovnako bude podľa neho potrebné správne nastaviť nájom nehnuteľností správy, ktoré kopírujú reálnu trhovú cenu. Existuje podľa neho široké spektrum možností poskytovania ubytovania v zariadeniach v správy národného parku, je tiež presvedčený o tom, že turistom i návštevníkom dokáže správa národného parku ponúknuť sprievodcovské služby prostredníctvom svojich kmeňových zamestnancov. Za jeden z najdôležitejších aspektov ochrany prírody považuje vedu a výskum, ktoré môžu pomôcť napríklad pri nastavení manažmentu ochrany prírody v jej prospech i manažmentu turizmu aj v tých najproblematickejších lokalitách. V koncepcii, ktorá bola zverejnená na stránke ministerstva, sa zároveň venoval téme opakovaného vysadenia losa mokraďového do ekosystému, či návratu lososa a úhora do horských bystrín.