„V rámci tejto redefinície dochádza k odklonu od podmienky použitia násilia alebo hrozby bezprostredného násilia a zavádza podmienku absencie súhlasu poškodenej osoby,“ uviedli predkladatelia v dôvodovej správe.
Čítajte viac Obetiam znásilnenia môže trvať desiatky rokov, kým nájdu odvahu násilníka nahlásiť
Zuzana Plevíková (Smer-SD) navrhovateľom pripomenula, že o túto zmenu sa snažia dlhodobo v opozícii a doteraz na znení nebola zhoda. Pýtala sa tiež, ako si vedia predkladatelia reálne v praxi predstaviť dokazovanie znásilnenia a či na styk daná osoba dala súhlas alebo nie.
Beáta Jurík (PS) aj exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) v reakcii poukázali na doterajšie znenie definície znásilnenia. Ozrejmili, že je podmienené napríklad aj hrozbou násilia, pričom ani na hrozbu nemusíte mať priamo materiálny dôkaz, videozáznam či nahrávku zachytávajúcu vyhrážku. Kolíková podčiarkla, že orgány činné v trestnom konaní majú svoje postupy a dokážu vec vyhodnotiť na základe iných dôkazov a výpovedí.
Poslanci sa dnes venovali aj návrhu na vydanie nového zákona o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku. Do parlamentu ho predložili poslanci okolo Igora Matoviča (hnutie Slovensko).
Čítajte viac Šutaj Eštok sťahuje novelu k ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Spišiak: Tlak opozície i spoločnosti
Jeho cieľom je zabezpečiť efektívne odhaľovanie zatajených či nezdanených príjmov a ich následné odobratie ústavne konformným spôsobom. Poslanci tvrdia, že úpravou primárne nejde o postihnutie majetku, ale príjmov, na základe ktorých bol majetok nadobudnutý. Koniec koncov to však bude viesť k postihnutiu nelegálne nadobudnutého majetku.
„V praxi neraz dochádza k situáciám, keď daňové úrady disponujú informáciami, že majetok, spotreba alebo iné výdavky daňového subjektu nezodpovedajú deklarovaným príjmom uvedených v daňovom priznaní, ale nemajú pritom efektívny nástroj na jeho postihnutie. Ide o situácie, keď daňovník vykazuje nízky základ dane, hoci vlastní majetok vysokej hodnoty alebo vedie nákladný životný štýl,“ uvádzajú poslanci v návrhu. Tvrdia, že správcovia dane majú veľmi obmedzené možnosti na preukázanie nepriznaných príjmov a ich dodatočného zdanenia. Poslanci uvádzajú, že na Slovensku sa dlhodobo nedarí postihovať príjmy a majetok, ktorých pôvod je nejasný.
„V podstate nejestvujú inštitúty, ktoré by dostatočne odradili fyzické osoby a právnické osoby od utajovania príjmu a majetku, resp. ich pôvodu. Predmetom návrhu zákona je najmä stanovenie podmienok a postupu orgánov verejnej moci pri preukazovaní pôvodu príjmov a majetku fyzických a právnických osôb,“ uvádza sa v predloženom materiáli.
Návrh zákona zároveň tvoria procesné ustanovenia, ktoré správcovi dane dávajú k dispozícii nástroje, ktorými môže daňovníka konfrontovať z hľadiska plnenia jeho daňových povinností. Jedným z opatrení je výzva k preukázaniu príjmu daňovníka. „Mechanizmus preukazovania príjmov spustí správca dane na základe písomného oznámenia, teda na základe podnetu. Rovnako však aj v prípade, ak má sám dôvodné podozrenia, že nárast príjmov a majetku daňovníka nekorešponduje s príjmami deklarovanými v podanom daňovom priznaní, pričom takýto nepomer medzi nárastom majetku, spotrebou alebo inými výdavkami a deklarovaným príjmom musí presiahnuť aspoň 133-tisíc eur,“ tvrdia poslanci. Podmienky tejto sumy sa neuplatnia vtedy, ak správca dane zistí, že súčasťou nepreukázaných príjmov sú aj neobvyklé obchodné operácie. „V takom prípade sa spúšťa mechanizmus preukázania príjmov aj bez tejto podmienky,“ dodali poslanci.