„Uvedomujúc si spoločenskú objednávku, cieľom predkladaného návrhu zákona je, aby pri trestných činoch proti životu a zdraviu, trestných činoch proti slobode a ľudskej dôstojnosti, trestných činoch proti rodine a mládeži a trestných činoch proti iným právam a slobodám zostala zachovaná doterajšia právna úprava zániku trestnosti v dôsledku premlčania,“ ozrejmilo ministerstvo spravodlivosti.
Čítajte viac Právny spor pri trestnej novele. Ovplyvní obštrukcia koalície rozhodnutie Ústavného súdu? Mazák: Je to unikát
Pri týchto trestných činoch by sa tak mali uplatňovať doterajšie premlčacie doby, a to najmä 20-ročná doba v prípade zločinov, za ktoré Trestný zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody najmenej desať rokov. Medzi takéto zločiny patria najmä vražda, zabitie, ublíženie na zdraví, hrubý nátlak, zavlečenie do cudziny, znásilnenie, sexuálne násilie, sexuálne zneužívanie, týranie blízkej osoby a zverenej osoby, obchodovanie s ľuďmi, únos a výroba detskej pornografie.
Najprv to hájili, teraz to opravujú
Premiér Robert Fico v liste prezidentke písal, že 20-ročný premlčacia doba problém nerieši. Aj ostatní ministri a predkladatelia zákona vrátane ministra spravodlivosti Borisa Suska skrátenie premlčacej lehoty do poslednej chvíle obhajovali. Pred necelými dvomi týždňami Susko pred mikrofónom spolu so spravodajcom a autorom pozmeňovacieho návrhu Tiborom Gašparom (Smer) skracovanie premlčacích lehôt obhajovali. Podľa Susko bolo ich skrátenie v poriadku, keďže sa krátili v celom trestnom zákone.
Hlavným argumentom bolo, že sa tak vyvinie tlak na vyšetrovanie trestných činov, aby boli trestné skutky čím skôr potrestané. Opozícia podľa neho vyvolávala strach a je to len hra na emócie. Skrátenú premlčaciu dobu na 10 rokov považoval za dobrú a podľa neho je úplne v poriadku, pretože po takom čase je podľa neho prakticky nemožné získať dôkazy potrebné pre vyšetrovanie. „Po desiatich rokoch je problematické dokázať spáchanie trestného činu, lebo nie je možné dodať vecné dôkazy, biologické materiály,“ povedal.
Napriek tomu, že vláda ide novelu meniť, ministri si stoja za pôvodným názorom, že desaťročná premlčacia lehota je v poriadku. Pre časť verejnosti teda môže ísť o podobný postoj, ktorý vláda kritizuje pri prezidentke Čaputovej. Viacerí predstavitelia koalície totiž nechápali, ako môže podpísať niečo, s čím nesúhlasí. Išlo pritom len o procesný postup, aby mohla zákon namietať pred ústavným súdom.
Čítajte viac Šutaj Eštok: Hlavným problémom znásilnenia nie je premlčanie, ale nenahlasovanie
Vláda sa rozhodla zachovať pôvodnú dĺžku premlčacích dôb, aby zabránila vyvolávaniu pocitu strachu a využívaniu témy na politické hry v kampani pred prezidentskými voľbami, argumentoval vo štvrtok po rokovaní vlády Susko. Zmena legislatívy súvisí podľa Suska s tým, že v závere rokovania o predchádzajúcej novele sa v treťom čítaní otvorila téma skrátenia premlčacích lehôt pri násilných trestných činoch.
„Keďže v danom procese už nebolo možné do toho nijakým spôsobom zasiahnuť, dali sme prezidentke možnosť, aby v rámci veta uplatnila pripomienku. Keďže prezidentka svoje právo nevyužila, využili sme svoju legislatívnu možnosť v rámci skráteného legislatívneho konania, aby sme zachovali status quo,“ vysvetlil minister. Susko sa napriek tomu domnieva, že tzv. generálne skrátenie premlčacích lehôt, ktoré parlament schválil 8. februára, je správne a naznačujú to aj mnohí odborníci.
Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) si myslí, že schválená novela dáva verejnosti signál, že vláda nemá tendenciu umelo znižovať premlčacie lehoty. Minister životného prostredia Tomáš Taraba zdôraznil, že obete treba podporovať, aby čo najrýchlejšie nahlasovali takýto trestný čin, pretože vtedy je najefektívnejšie ho vyšetriť. „Ak prijmeme teóriu, že treba na to 20 rokov premlčaciu lehotu, tak sa pýtam, prečo nie 30, 40 alebo počas celej doby života ženy. Argument 20 rokov nemá žiadne opodstatnenie,“ poznamenal Taraba.
Úpravu premlčacích lehôt dostane parlament podľa neho v utorok (27. 2.). „Keď chcú, aby tam bola 20-ročná lehota, my sa tomu nebránime, aj keď v tom technicky ani prakticky dôvod nevidíme,“ skonštatoval minister. Ostatné časti ako znižovanie trestov za korupciu či iné ekonomické trestné činy, alebo rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry sa nemenia a ak súd nerozhodne, dátum účinnosti sa nezmení.
Ako to ovplyvní rozhodovanie Ústavného súdu?
Táto novela sa podľa Suska procesne nebije s novelizáciou schválenou 8. februára, ktorú má už na stole Ústavný súd SR. Obe úpravy podľa neho nadobudnú účinnosť v ten istý deň. Vláda teda navrhuje účinnosť úpravy od 15. marca, čiže k rovnakému dátumu, ku ktorému má nadobudnúť účinnosť „veľká novela“ Trestného zákona schválená 8. februára. „Formálno-právne sa tak zamedzí tomu, aby nastalo premlčanie trestného stíhania v prípade plynúcich premlčacích dôb vymedzených trestných činov, respektíve zamedzí sa tak skráteniu premlčacej doby v prípade týchto trestných činov do budúcna,“ vysvetlil vládny kabinet.
Čítajte viac Obetiam znásilnenia môže trvať desiatky rokov, kým nájdu odvahu násilníka nahlásiť
Ak by najnovší návrh vlády poslanci v parlamente schválili v skrátenom legislatívnom konaní skôr ako Ústavný súd rozhodne o podaní prezidentky Zuzany Čaputovej a ďalších dvoch podaniach, ktorých autormi sú strany SaS a Progresívne Slovensko, sudcovia v Košiciach by na to museli reagovať. S najväčšou pravdepodobnosťou by ÚS rozhodol tak, že v častiach, ktoré sa týkajú premlčacích lehôt pri násilných trestných činoch, by konanie zastavil a pokračoval by v rozhodovaní o zvyšku novely.
V minulosti ÚS zastavil konanie v prípade 13. dôchodku, ktorý tretia Ficova vláda narýchlo schválila štyri dni pred voľbami v roku 2020. Prezidentka vtedy prijatie právnej normy kritizovala, nenamietala však jej obsah, ale legislatívny proces. Podľa nej išlo o „hrubé a bezprecedentné zneužitie inštitútu skráteného legislatívneho konania, ktoré nemá obdobu v doterajšej legislatívnej histórii“. Po parlamentných voľbách vystriedalo stranu Smer hnutie OĽaNO a vláda pod vedením Igora Matoviča zákon v októbri zmenila. Ústavný súd preto zastavil konanie v otázke ústavnosti novely zákona o sociálnom poistení.
Problém pri účinnosti sa nemení
Ak by aj ÚS teraz vylúčil časti týkajúce sa avizovaných zmien, problém z hľadiska posudzovania účinnosti trestnej novely sa zrejme nezmení. Aj naďalej sa čaká na to, či ÚS bude o účinnosti rozhodovať predtým, než bude zverejnený v Zbierke zákonov, alebo počká na zverejnenie novely. Aktuálne je už siedmy deň na stole u predsedu parlamentu Petra Pellegriniho (Hlas). Keď ho podpíše, zákon potom smeruje na rezort spravodlivosti, kde ho posúdi tamojší tím a až tak môže byť zverejnený.
Obštrukciu koalície kritizuje prezidentka Zuzana Čaputová. O neštandardnom postupe hovorí aj predseda Súdnej rady a bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák. Pre Pravdu ďalej vysvetlil, že odpoveď na otázku, aký vplyv by malo využitie celého rozpätia lehôt na publikovanie novely Trestného zákona na postupy a rozhodovanie ÚS, bude jasná až z verdiktu.
„Z jediného dôvodu. Taká situácia sa ešte v konaní pred Ústavným súdom nevyskytla. Preto nevieme, napríklad z existujúcej judikatúry tohto súdu, vyvodiť aspoň jeho základný postoj k obštrukciám pri uverejňovaní zákona, ktorý bol napadnutý v konaní o súlade právnych predpisov,“ povedal. Podľa Mazáka ide o prvý prípad svojho druhu. „Z toho teda môžeme uzavrieť, že ide o neštandardný postup, ktorý sa pri uverejňovaní zákonov v Zbierke zákonov ešte neuplatnil,“ uviedol. Naťahovanie času podľa neho pomáha len tomu, aby ÚS nemohol včas rozhodnúť o návrhu na dočasné pozastavenie účinnosti novely Trestného zákona.