Zoológ Kalaš: Medveď, ktorý útočil v Liptovskom Mikuláši, tam neprišiel dobrovoľne

Cez víkend sa pohyboval po Liptovskom Mikuláši medveď. Pán Kalaš, čo medvede láka k ľudským obydliam?

Nemusel tam byť prilákaný, naopak, mohol tam byť vyplašený z okolia. To by som skôr videl ako reálne. Ak ho tam doteraz nikto nevidel prevracať smetné koše alebo rozbíjať včelíny, čo predpokladám, že asi v tej časti mesta nebolo, tak skôr si myslím, že ho tam niečo dohnalo. Mohli ho tam vyplašiť ľudia či na voľno pustené psy.

Medveďa sa podarilo vytlačiť mimo obytnej zóny. Môže sa stať, že sa tam ešte vráti?

V prípade, že tam bol nejaký atraktant, ktorý ho tam prilákal, tak áno, je to reálne. Skôr si myslím, že to bola opačná situácia. Keby tam už bol niekde pozorovaný, tak už by kolovali chýry. Skôr si to spájam s tým, že sa tam ocitol nedobrovoľne.

Čítajte viac Bola na prechádzke so psom, pred obchodom ju prekvapil medveď. „Schody sme brali po dvoch,“ opisuje zážitok Mária z Ružomberka

Nemal by ešte hibernovať? Kedy sa prebúdzajú medvede ak vezmeme do úvahy klimatické zmeny?

Ak vezmeme do úvahy súčasnú situáciu, tak hibernácia už nie je taká ako sa o nej písalo a učilo v knihách, že medvede zaľahnú niekedy na konci októbra a na jar podľa pohlavia a veku brlohy opúšťajú. Situácia sa dosť dramaticky mení vo vzťahu k zimnému obdobiu, k snehovej pokrývke a k dostupnosti potravy. Nie je to nič výnimočné. Existujú populácie medveďov aj v Európe, ktoré nehibernujú vôbec. Závisí to všetko od dostupnosti potravy. Medveď nemusí hibernovať vôbec, ale toto už je obdobie – polovica marca, kedy sú jedince štandardne už v pohybe. Pri brlohoch sú v tomto čase väčšinou už len samice, ktoré porodili mláďatá. Aj to závisí od lokality brlohu. Niektoré vodiace samice sa už teraz môžu posúvať ďalej. Podľa mojich skúseností sa pri brlohoch v horských oblastiach môžu nachádzať medvedice s mláďatami ešte do polovice mája. Preto do tohoto termínu nechodím brlohy kontrolovať.

Má mladý medveď či medvedica iné zvyky ako staršie jedince?

Samica, ktorá porodila mláďatá, opúšťa z medveďov brloh ako posledná. Ako prvé ich opúšťajú väčšinou dospelé samce, do veľkej miery to môže byť modifikované dostupnosťou potravy. Ak je medveď – bez ohľadu na pohlavie – zaľahnutý v brlohu a nemal pred hibernáciou dostatočné tukové zásoby, tak môže brloh opustiť skôr.

Démonizujú sa podľa vás medvede? Sú útoky medveďov zintenzívnené alebo sa diali aj podobné situácie v minulosti?

Do veľkej miery sa medvede démonizujú. Nemám celoslovenský prehľad, čo sa týka útokov na ľudí, ale minimálne mám pomerne dobrý prehľad útokov, ktoré sa odohrali v oblasti Národného parku Malá Fatra. Dáta evidujem od roku 1967, skoro 60 rokov. Existujú roky, kedy došlo k opakovaným útokom. Našťastie, ani jeden nebol fatálny. Mám zosumarizované útoky, kedy skončil buď človek v nemocnici, lebo bol priamo poranený medveďom, ale mali sme aj prípad, pri ktorom som osobne bol v roku 2001, kedy medveď síce človeku neublížil, ale človek spadol zo skaly a skončil dolámaný v nemocnici. Obdobné prípady, opakované v priebehu jedného roka, sa v relatívne malom území stali celkovo trikrát. Také prípady sú známe z rokov 2005, 2013 a 2023. Niektoré sa stali v totožných poľovných revíroch. Stávali sa, samozrejme, i v čase, kedy sa medvede ešte legálne lovili. Také prípady sú aj dnes. Minimálne na tejto vzorke územia sa nedá povedať, že by sa prípady stávali častejšie. Od roku 2000 doteraz tu bolo 13 prípadov, v Malej Fatre je to ročne približne 0,5 prípadu.

Stáva sa, že jeden ten istý jedinec útočí viackrát?

Nedá sa to vôbec vylúčiť. Ak by medveď útočil viackrát, zrejme by bol z populácie vyradený. Ak sa o ňom vie, že už na niekoho zaútočil a útok sa opakuje, s takým medveďom sa treba vysporiadať. Problém je v tom, že ak si predstavíte situáciu, že dnes napadne nejaký medveď mňa a zajtra nejaký vás, ani vy ani ja ho nevieme stopercentne stotožniť. Jasná identifikácia by poukázala na neprirodzené správanie jedinca, že nejde o náhodný stret, ale o cielené správanie. Taký jedinec je, samozrejme, mimoriadne nebezpečný. Nepoznám však taký prípad.

Foto: SITA

Medveď v uliciach Liptovského Mikuláša. Medveď v uliciach Liptovského Mikuláša.

Spomínaný medveď poranil v Liptovskom Mikuláši piatich ľudí. Čo medveďa podľa vašich skúseností provokuje na ľudskom správaní, že sa rozhodne zaútočiť?

Podľa mňa bol v stresovej situácii a čo mu prišlo do cesty, s tým sa snažil vysporiadať. Tých ľudí mohol vnímať ako prekážku v jeho únikovej ceste. Nebol som pri tom, zdôrazňujem, že nepoznám konkrétne okolnosti. Ak nevidíte charakter útoku a zranenia, dĺžku a intenzitu útoku, ťažko sa z toho niečo vyvodzuje. Javilo sa mi, že je to mladé zviera, ktoré sa ocitlo v cudzom prostredí. To mohlo len znásobiť stresové konanie, ktorému predchádzalo niečo, o čom vôbec nevieme. Vyzeralo to dosť chaotické, na tých ľudí útočil akoby sa mu priplietli do rany. Z toho, čo som zachytil, ľudia nemali vážne poranenia, tak by to nasvedčovalo približne takejto charakteristike. Je to len moja dedukcia, nebol som pri tom. Bral by som to veľmi opatrne. V každom prípade, pre tých ľudí to musel byť veľký šok.

Aké poranenia zvyčajne spôsobuje táto šelma? Na aké časti tela útočí?

Väčšinou sú to tržné alebo hryzné poranenia. Pri prípadoch, ktoré poznám odtiaľto, sa ľudia buď snažili pred medveďom vyliezť na strom, alebo sedeli na nejakom nízkom poľovníckom posede a dočiahol im na nohy. Z minulého roku je prípad, kedy človek kráčal po chodníku a medveď ho zahryzol do lýtka. Pohryzenia bývajú aj do rúk, keďže človek sa snaží inštinktívne rukami útočiaceho medveďa zastaviť. Potom sú to tržné poranenia od láb, tie môžu byť po celom tele.

Čítajte viac Viete presne, čo robiť, keď sa stretnete s medveďom? Funguje píšťalka či hra na mŕtveho?

Mám pocit, že verzie, ako sa chrániť pred medveďom sa rôznia. Niekto odporúča zvonček, iní zase sprej či vyliezť na strom. Majú ľudia dostatočné a jasné informácie, ako sa chrániť pri strete s medveďom?

Myslím si, že toto je alfa a omega, o ktorej sa takmer vôbec nehovorí. Pripravujú sa riešenia formou odstrelu, ktorý ja vôbec neodsudzujem, ak je na to zviera zrelé a nie je iná možnosť. To čo absolútne absentuje je zdroj informácií pre rôzne skupiny ľudí. Medvede väčšinou aj útočia na rôzne skupiny ľudí. V oblasti Malej Fatry až donedávna nebol napadnutý turista, pričom návštevnosť parku je 600-tisíc turistov ročne. Má to svoje vysvetlenie. Inou skupinou sú poľovníci, hubári, ochranári. Riešime krajnú situáciu, ale treba povedať, že plošný lov medveďov nevyrieši problém s útokmi.

Čítajte viac Nebezpečného medveďa, ktorý útočil v Liptovskom Mikuláši, by mali odchytiť v utorok

Poďme sa teda pozrieť na tie jednotlivé skupiny. Ako by sa mal turista správať v lese?

Strety s turistami, ktoré by človek predpokladal, že budú najvážnejšie, sú najčastejšie napríklad v amerických národných parkoch. U nás tomu tak nie je. Je to preto, že medvede sú naučené, že turistické chodníky sú často frekventované človekom. Samozrejme, aj Yellowstone má milióny návštevníkov, avšak na ploche 9000 km2, zatiaľ čo u nás sú chránené územia ďaleko menšie. Existujú „sčítače“ na chodníkoch, vieme koľko ľudí kadiaľ prechádza, teda nie v celom parku, ale na vybraných úsekoch. Toto medvede ako keby rešpektujú. Samozrejme, potrebujú cez ten chodník niekedy prejsť, ale väčšinou sa mu vyhýbajú a to je vidieť napríklad aj z telemetrických výskumov. Medvede si zvyknú nachádzať nejaké miesta cez deň, kde odpočívajú, nejdú do blízkosti chodníkov. Pokiaľ sa turista pohybuje po oficiálnych chodníkoch, je pomerne nízka miera, že ho medveď napadne. Samozrejme, môže sa stať, že medveď potrebuje prejsť niekedy cez to územie krížom. Pravdepodobnosť útoku je tam ďaleko nižšia ako napríklad na poľovníckom chodníku. Tie sú ľuďmi využívané málo, lebo obyčajní ľudia ich nepoznajú Chodia po nich poľovníci, ktorí po prvé, sa snažia ísť potichu, lebo idú zver pozorovať alebo loviť, a tým pádom sa k medveďovi môžu dostať pomerne blízko. Má síce dokonalý čuch, ale vietor nehrá vždy v jeho prospech, človek môže ísť proste proti vetru a príde k medveďovi úplne blízko. Na druhú stranu, poľovné chodníky veľmi často využívajú aj medvede, lebo im to umožňuje ľahší prechod cez terén. To sú problematické miesta.

A čo hubári, aké by ste mali odporúčania pre nich?

Húštiny, kde chodia často hubári, sú problematické preto, že ich medvede často využívajú ako miesto odpočinku. Tam nejde bežný turista, výskyt ľudí je tam nižší, nejdú tam lesní robotníci. Problém je v tom, že tam máte dosť obmedzený výhľad a môžete k tomu medveďovi prísť veľmi blízko. Je dobré, aby o sebe dávali vedieť, napríklad sám so sebou sa rozprávať, upozorniť zviera, že nie som iná zver, ale človek. Môžete používať zvončeky, pískať si, aj keď to mu môže pripomínať spev vtákov. Na odplašenie zvierat sú optimálne umelé zvuky, vrátane zvuku trekingových palíc. Zviera zaregistruje, že to nie je zlomený konár a je na pozore. Dávno v minulosti si poľovníci zvykli dávať medzi ďalekohľad zavesený na krku a gombíky na uniforme kúsok kože. Keď vám klepe ďalekohľad o gombíky, môže to zver plašiť, koža to tlmí.

Je lepšie sa pohybovať po lese s výskytom medveďa osamotene alebo v skupine?

Je dobré, ak sa ľudia pohybujú v nejakej skupine, to sa odporúča napríklad aj v amerických národných parkoch. Skupina ľudí môže medveďa odradiť od útoku. Keď ste viacerí, viete si aj pomôcť. Ďalej treba myslieť na čas, kedy sa pohybovať v lese, medvede cez deň oddychujú. Nie je dobré chodiť za včas rána alebo neskoro večer, vtedy je aktivita medveďov najvyššia. Medveď má v našich podmienkach dvojvrcholovú aktivitu – ráno medzi piatou a siedmou hodinou, večer je to od siedmej hodiny do pol desiatej. V noci aktivita trochu klesá. V špičkách sú medvede dosť aktívne. Je dobré sa v lese pohybovať v priebehu dňa.

Ak uviaznem na noc v lese alebo tam chcem prespať, ktorým miestam sa vyhnúť?

Ak by som potreboval niekde na noc ostať, je dobré terén vnímať, neostať spať napríklad v sedlách. Väčšinou sú prirodzenými prechodmi pre zver. Je dobré poznať pobytové znaky zvieraťa, rozlíšiť ako vyzerá trus medveďa v danom ročnom období. V prípade, ak potrebujem prespať v lese, neľahol by som si pri potoku, kde cez zvuk tečúcej vody nič nepočuť. Tiež odporúčam nezostať pri táborisku, kde sú odpadky.

Z praktického hľadiska sa chcem spýtať na jedlá, ktoré si do lesa nebrať a nelákať ním medveďa. Sú jedlá, ktoré by ste do lesa nebrali?

Netreba objavovať teplú vodu. V Amerike by vás na niektorých územiach bez bezpečnostných boxov na jedlo do parku ani nevpustili. Ak by som mal veľký strach, tak aromatické potraviny by som takto ošetril. Pri bivaku v lese som však tieto veci nikdy neriešil, nepovažoval som ich za dôležité. Čo dôležité naopak je, nenechávať v lese nedojedené potraviny a obaly z potravín.

Čím sa bežne medveď živí? Žerie aj ľudí či je to mýtus?

Môžu sa stať aj také prípady, že aj človek sa stane korisťou, prinajmenšom u ľadových medveďov to určite platí. Sú to čisté mäsožravce. V našich prípadoch, čo sa týka hnedých medveďov, sa v drvivej väčšine medveď útokom paradoxne bráni. Zo sveta sú známe tiež len ojedinelé predačné útoky, kedy medveď hnedý človeka zabil, začal konzumovať a následne si ho ešte zahrabal alebo prikryl konármi a inou vegetáciou. To sú jasné známky, že človek bol pre neho korisťou. Základná potrava je rastlinná a v priebehu roka sa mení s dostupnosťou iných zdrojov. Na jar zvykli medvede pomerne často po dolinách hľadať uhynutú zver, ktorá neprežila. Začiatkom vegetačného obdobia sa medvede pasú „na tráve“. S príchodom leta, kedy začínajú dozrievať prvé plody rastlín, sú to ríbezle, višne, čerešne, jablká, slivky alebo čučoriedky, maliny, ale aj plody stromov – bukvice či žalude, medvede tieto značne uprednostňujú.

Následne do toho vstupujú poľnohospodárske kultúry, hlavne kukurica, ktorá je ľahko dostupná. Pre medvede, a nielen pre ne, je to eldorádo. Popritom značná časť potravy je tvorená aj bezstavovcami – hmyz v rôznych štádiách vývinu, napríklad larvy. V bežných hospodárskych lesoch máte napríklad málo mŕtveho dreva, ktoré môže byť zdrojom takýchto živočíšnych bielkovín, v prirodzených lesoch alebo pralesoch si vie aj z toho povyberať čo potrebuje. Medvede dokážu aj loviť, napriek tomu, že vyzerajú ťarbavo. Nemá problém uloviť aj vitálnu zver, voľne žijúce kopytníky. Hlavne v čase rodenia mláďat sa často špecializujú a vyslovene zbierajú čerstvo porodené mláďatá jelenej zveri a diviačatá. Spektrum potravy je u neho veľmi široké, najviac vyhľadávajú potravu v období takzvanej hyperfágie, to je druhá polovica leta a jeseň, potrebujú nazbierať dostatok tukových zásob. Vtedy prijímajú najviac potravy.

Čítajte viac Envirorezort reaguje na smrť ženy. Taraba hovorí o medveďovi s krvavou papuľou, Kuffa viní Budaja

To je celkom vzdialený opis od rozprávkového Macka Pu, ktorý vyjedá lesný med…

K medu sa už v prírode príliš nedostane. Divých včiel už v prírode skoro niet. Ale áno robí problémy aj včelárom, keď nemajú zabezpečené včelstvá, med je pre medveďa veľmi atraktívny napriek tomu, že aj on cíti žihadlá.

Ak sa pozrieme ďalej v potravinovom reťazci, akého prirodzeného predátora má medveď v našich lesoch?

Človeka. Samozrejme, mláďatá môžu byť predované aj inými vrcholovými predátormi. Videl som útoky orlov skalných na mláďatá medveďa, ale boli neúspešné. Sú prípady zo sveta, keď boli predátormi vlci. Zo Slovenska je taký prípad opísaný z 50. alebo 70. rokov z Nízkych Tatier, kedy vlci zabili dokonca aj mláďatá s medvedicou. Poznám aj opačné prípady, kedy medvede vyhrabávali brlohy vlkom a zabíjali mláďatá.

Čo u medveďa zvyšuje agresivitu?

Ťažko to pomenovať. Nemáme dobre preskúmané jednotlivé prípady útokov, nevieme rozlíšiť, či to bola obranná reakcia a trvalo to celé pár sekúnd. Väčšina útokov, ktoré som ja u nás skúmal, boli krátke. Ak by išlo o zvýšenú agresivitu, z tých ľudí by neostalo nič. Viem si dosť dobre predstaviť, že to zviera môže byť aj choré. Nemyslím tým nákazlivú chorobu, ale môžu ho len bolieť zuby, keď sa im kazia. U medveďa môže agresivitu spustiť aj zvýšená nervozita, keď oddychuje a je v priebehu jedného dňa opakovane vyplašený. Existujú štúdie, ktoré sa zameriavali, či v období hibernácie pri strete s človekom pri brlohu medveď skôr zaútočí, alebo utečie. Existuje vedecká hypotéza, že spomalené životné funkcie prípadne tiež šetrenie energiou spôsobia, že medveď v takýchto prípadoch môže skôr útočiť, ako utiecť.

Foto: TASR, Miroslava Mlynárová

Liptovský Mikuláš odchyt medveď Uzavretá cesta medzi Iľanovom a Závažnou Porubou v Liptovskom Mikuláši 19. marca 2024.

Spúšťacím faktorom agresívneho útoku môže byť aj to, ak je zviera poranené prirodzene alebo postrelené. Prípady zranených a prežívajúcich jedincov poznám zo svojej praxe. Keď sme mali legálne ulovené medvede a začali sa odierať z kože, tak sme pri niektorých zistili staré strelné poranenie. Poznám prípady, keď mi pár ľudí rozprávalo, ako riešili problémové medvede, napríklad pri ochrane včelstiev. Strelili po ňom, ako sa hovorí v poľovníckej latine namäkko, čiže nie na vitálnu zónu, a boli v tom, že medveď sa niekde zatiahne a uhynie. Ak sa nič netušiac dostanete do jeho blízkosti keď žije, máte smolu. Samozrejme, na príčine bude zlý a premnožený medveď, nakoľko nik nezistí, že v čase útoku bolo zviera zranené ľahkovážnym človekom. Často sa znesie všetko zlé na medveďa, no za časťou útokov môže byť aj niečo takéto.

Ak by sme dali bokom útoky, akú má medveď funkciu v rámci prírody?

Tým, že loví mláďatá jelenej zveri alebo diviačej zveri, tak ju reguluje, čím chráni napríklad zmladenie lesa, s ktorým sú dnes pomerne veľké problémy. Ďalej sa podieľa na sanácii chorej a uhynutej zveri, čiže zamedzuje šíreniu chorôb. Prispieva k prenášaniu semien v prírode, čiže zvyšuje biologickú diverzitu územia. Zvyšuje úživnosť pôdy, lebo jej dodáva trusom minerálne látky. V prírode má nepochybne význam. Keby nemal, neexistuje.

Akým spôsobom sú dnes monitorované medvede?

Informačný systém, ktorý by sprostredkoval informácie o výskyte týchto zvierat širokej verejnosti, neexistuje. Asi by nemalo zmysel inštalovať techniku v teréne, myslím si, že by to ľudí zbytočne plašilo. Samozrejme, existuje mnoho metód a techník, ktorými zoológovia sledujú populáciu medveďov. Pri telemetrickom výskume dostane „obojok“ s GPS, vďaka ktorému vidíte aký typ krajiny využíva, či ide do blízkosti človeka a spôsobuje škody. Otázka je, do akej miery sa články o vedeckých štúdiách dostanú k ľuďom, bežná verejnosť ich moc nečíta. A to je asi aj naša chyba, aby neboli kŕmení len nejakými pikoškami.

Vrátim sa ešte k prípadu z Liptovského Mikuláša. Aký je postup, keď sa rozhoduje o tom, či zviera zastrelia? Kto o tom rozhoduje?

Nie som súčasťou zásahového tímu. V zásade platí to, že keď zviera bezprostredne ohrozuje niekoho život, tak v takomto prípade si ja osobne myslím, že je možné uplatniť inštitút krajnej núdze z trestného zákona. Ale z takých bežných prípadov, keď sa medveď raz za čas kdesi ukáže a niečo spôsobí, tak je to na posúdení zásahového tímu, ako často sa to deje, o aké škody ide, v akom prostredí. Je to prípad od prípadu. Ak sa zviera zásahové tímy pokúšajú viackrát odplašiť a za dva dni je naspäť, opakovane ohrozuje ľudí, spôsobuje škody, inej cesty nieto, ako ho usmrtiť.

Čítajte viac Medveď v Liptovskom Mikuláši zranil päť ľudí, vrátane 10-ročného dievčaťa. Mesto vyhlásilo mimoriadnu situáciu

Ministerstvo životného prostredia zverejnilo nedávno manuál pre ochranný odstrel medveďa. Čo nové podľa vás priniesol?

Chýbajú mi v celej tejto koncepcii všetky ďalšie kroky. Vypracuje sa postup na strieľanie medveďov za nejakých okolností, ale nič iné. Problém treba riešiť komplexne. Súvisí to s ochranou prírody, zonáciou národných parkov, zónami pokoja, hospodárením a tvorbou krajiny. Nehovorím, že odstrel nemá svoje miesto, ale mne v celom procese chýbajú všetky tieto kroky, vrátane vzdelávania verejnosti. Sú doložiteľné vedecké články, napríklad zo Škandinávie, kde boli spôsobené smrteľné útoky poľovníkov. Poľovníci sú tam najčastejšou skupinou ohrozených ľudí medveďmi, podobne ako u nás. Táto komunita si tam dobrovoľne začala školiť ľudí ako sa takým prípadom vyvarovať. Nikto im to nenariadil, urobili to pre vlastnú bezpečnosť. Podotýkam, že v tejto oblasti sa medvede lovia, teda ani tam sa lov samotný nepovažuje za vec, ktorou viete vyriešiť problém útokov.

Za akých okolností je podľa vás v poriadku odstrel medveďa?

Ak dôjde k útoku niekde v horách a stane sa raz, tak asi nie je celkom na mieste medveďa zlikvidovať. Možno v prípade, ak to bol jasný predačný útok. Prípadne, ak sa stalo, že na niekoho zaútočí a následne je opakovane videný niekde pri chodníku, kde sa bežne pohybujú ľudia, tak samozrejme, tam asi nie je čo riešiť. Ak sa pravidelne pohybuje pomedzi domy v zastavaných častiach obcí, je to samozrejme tiež situácia, vyžadujúca radikálne riešenie. Je dokázané, že chytať u nás medvede a prevážať ich niekam, situáciu nerieši. My sme príliš malá krajina, príliš ľudnatá na to, aby sme vedeli medveďa do nejakej divočiny vypustiť. Poznám prípad, kedy sa problémový medveď narkotizoval, previezol vrtuľníkom v sieti v podvese 600 km a v priebehu troch týždňov bol naspäť. Toto sú práve také prípady, kedy by ten medveď z môjho pohľadu, mal byť z populácie vyradený či už formou zastrelenia poľovnou zbraňou, alebo veterinárom. Finálny výsledok je ten istý.

Pred časom sa publikovala štúdia o populácii medveďa na Slovensku, boli voči nej kritické výhrady. Máme exaktné dáta o tom, v ktorých častiach Slovenska máme aký počet medveďov? Dá sa to vôbec určiť presne?

Samozrejme, že úplne presne sa to určiť nedá. Vždy ide o odhad veľkosti populácie, keďže medvede neviete do jedného pochytať a spočítať. K najpresnejším metódam patrí metóda spätných odchytov, ktorá môže byť robená aj bez toho, aby ste zvieratá reálne chytali. Za odchyt sa v tomto zmysle považuje genetická vzorka, ktorá sa dá získať napríklad z čerstvého trusu alebo srsti. Samozrejme, oponovať výsledky vedeckých štúdií je normálnym procesom. Tu sme však boli svedkami toho, že k téme sa najčastejšie vyjadrovali ľudia i politici, ktorí o veciach takmer nič nevedia. Nerobím si ilúzie, v našej spoločnosti sa to dnes bežne deje vo všetkých sférach života. Na základe čiastkových informácií máme pocit, že niečomu rozumieme a potrebujeme to svetu oznámiť, Dovolím si pripomenúť, že genetický výskum sa robil aj v predošlom období. Taktiež priniesol odlišné údaje oproti poľovníckej štatistike, no toto celé prešlo veľkým mlčaním. Žiadna oponentúra, žiaden verejný lynč. Nikto sa nevyhrážal autorom štúdie, nikto nikoho nevešal. Trošku zaujatý prístup, nemyslíte? Z môjho pohľadu daná štúdia priniesla veľa nových informácií, ktoré nám tu absentovali a osobne si myslím, že k dnešnému dňu nič lepšie nemáme. Nedoniesla len údaje o veľkosti populácie, ale aj údaje o fragmentácii populácií.

Čo si mám predstaviť pod pojmom fragmentácia populácie, ide o prekážku v presune?

V zásade áno, sú tu nepriechodné bariéry pre zvieratá. Konečným efektom je izolácia a rozklad populácie. Časť zdanlivo veľkej populácie žije v Nízkych Tatrách, časť v Malej Fatre, časť v Tatranskom národnom parku a podobne. Časom bude dochádzať k tomu, že tí najbližší a najpríbuznejší sa vzájomne pária, hovorí sa tomu inbreeding. Takáto populácia je oslabená voči nepredvídateľným vplyvom, ich genetická výbava sa výrazne zmenší. Ľudovo povedané, nedochádza k výmene krvi.

Čo takáto „nesprávna genetická výmena“, môže spôsobiť na správaní medveďa?

Ťažko povedať, ako sa to môže prejaviť na správaní, ale v konečnom dôsledku to prispieva k degenerácii populácie. Rodia sa jedince, ktoré sú si príbuzensky veľmi blízke a populácia sa môže vplyvom rôznych faktorov ľahšie zrútiť. Populácia sa stáva viac citlivá voči nepriaznivým faktorom.

Štúdia priniesla údaje o veľkosti populácie, vieme číselne vyjadriť, koľko máme medveďov na Slovensku?

To číslo bolo asi 1100 jedincov v rámci Slovenska. Zásadný problém prečo tento počet slovenská odborná a laická verejnosť nechcela prijať, je z môjho pohľadu ten, že podobná štúdia tu bola niekedy v roku 2015. Urobila ju Technická univerzita vo Zvolene a z nej vyšlo číslo okolo 1200 medveďov. Očakávalo sa, že to číslo z poslednej štúdie bude výrazne väčšie. To degradovalo jej výsledky u verejnosti.